Spomedzi všetkých fondov sú na Slovensku najobľúbenejšie práve podielové fondy peňažného trhu. Sú konzervatívnym a zároveň najbezpečnejším produktom. Predstavujú alternatívu k bankovým vkladom. Odporúčajú sa klientom, ktorí nemajú záujem investovať dlhšie ako jeden rok. Slúžia tiež dlhodobým investorom, ktorí čakajú na zaujímavú investičnú príležitosť na dočasné „zaparkovanie“ úspor. Sú však vhodné aj pre začiatočníkov, ktorí nemajú s kolektívnym investovaním žiadne skúsenosti. „Práve preto si myslíme, že peňažné fondy majú veľký potenciál na úspech najmä medzi retailovými klientmi (fyzické osoby). Po negatívnom vývoji na akciových trhoch z predošlých dvoch-troch rokov preto väčšina investorov odmieta takéto rizikové produkty,“ hovorí predseda Predstavenstva Istro Asset Management, správ. spol, a. s., Bratislava Robert Blaho.

V rukách domácich správcov

Na Slovensku sú fondy peňažného trhu výsadou domácich správcov, ktorých materskou spoločnosťou sú komerčné banky. Korunové fondy ponúkajú Tatra Asset Management, VÚB Asset Management, Sporo Asset Management a Istro Asset Management. Na trhu sú len dva fondy v eurách. Správcom je Capital Invest KAG a distribuuje ich prostredníctvom HVB Slovakia.

Vstupná investícia sa pohybuje od 5-tisíc do 25-tisíc korún pri domácich správcovských spoločnostiach, zahraničný správca požaduje až 100-tisíc korún. Nezanedbateľným, hoci nie rozhodujúcim kritériom sú poplatky..

Na tri mesiace až rok

Výhodou peňažných fondov je relatívne nízky investičný horizont a nadštandardná dostupnosť peňažných prostriedkov. Klient sa môže dostať k svojim peniazom do niekoľkých dní po podaní žiadosti na výplatu. „Odporúčaný čas na investovanie sa vo všeobecnosti pohybuje od troch mesiacov do jedného roka, v závislosti od konkrétnej investičnej stratégie. Fondy tak vychádzajú v ústrety požiadavkám väčšiny Slovákov,“ tvrdí R. Blaho. V štruktúre bankových vkladov totiž vo výraznej miere prevažujú krátkodobé bankové vklady. A to aj napriek tomu, že neumožňujú také atraktívne výnosy ako v minulosti. „Avšak pocit ‚mať peniaze na dosah ruky‘ u klientov stále pretrváva.“

A aké je riziko? „Minimálne. Tieto fondy totiž investujú výhradne do nástrojov peňažného trhu, napríklad štátnych pokladničných poukážok alebo krátkodobých eurobondov. Ich kreditné riziko je veľmi nízke, väčšinou na úrovni štátu. Určitú časť portfólia tvoria priamo vklady v bankách tak, aby zabezpečili likviditu fondu,“ vysvetľuje R. Blaho.

Priaznivé očakávania

Hoci pri žiadnom fonde nemôžeme hovoriť o garanciách, podľa šéfa IAM peňažný fond je bezpečný, pokiaľ ide o istinu vkladu. „Otázka je, do akej miery bude výnos kopírovať aktuálnu úroveň úrokových sadzieb. Samozrejme, cieľom je, aby ju mierne prekonal.“ Práve od portfólio manažérov závisí, či využije situáciu na trhu, staví na rast alebo pokles úrokových sadzieb. Ich pohyb je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje výkonnosť korunových fondov. Pri cudzomenových fondoch treba počítať aj s kurzových rizikom.

Výkonnosť hodnotíme, na rozdiel od iných fondov, na niekoľkomesačnom horizonte. „Za posledných šesť mesiacov dosahovala v čistom vyjadrení priemerne šesť percent. Termínované vklady dosahovali okolo 4,5 až 6 %, v závislosti od doby splatnosti a typu banky. Pri nech treba počítať aj s 15-percentnou daňou z úrokov, takže peňažné fondy vyšli o niečo lepšie,“ hovorí R. Blaho. Zdôrazňuje, že minulý výnos nie je zárukou budúcej výkonnosti. Napriek tomu očakáva priaznivý vývoj úrokových sadzieb. Výkonnosť by sa mohla pohybovať zhruba na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom období.