Na oživenie pamäti: V roku 1989 spľasla v Japonsku gigantická špekulačná bublina na akciovom trhu. O dva roky neskôr sa prepadli do čiernej diery aj ceny nemovitostí. Stavebníctvo skolabovalo, poisťovne sa ocitli spolu s bankami na okraji priepasti. Obchodné siete zatvárali prevádzky ako na bežiacom páse. Bankové domy zistili, že v účtovných knihách sa skrývajú kolosálne úvery, ktoré nikto nebol v stave splácať. Spotrebitelia prestali nakupovať. Výsledok? Dodnes trvajúca ekonomická stagnácia v krajine vychádzajúceho slnka s nízkymi konzumnými výdavkami, s bankami sediacimi na kolosálnych nevymáhateľných kreditoch, ktoré nemôžu ich odpísať, lebo by museli zahlásiť konkurz. Preraziť tento začarovaný kruh sa dosiaľ nepodarilo nijakému japonskému politikovi.

„Paralely medzi Nemeckom a Japonskom sú viac ako očividné“, dôvodí Dieter Wermuth, národohospodársky odborník japonskej banky UFJ vo Frankfurte nad Mohanom. Príklad: Domáci dopyt je v oboch krajinách malý. Z tohto dôvodu je ekonomika odkázaná na export. Štát je zadlžený až po uši, politici musia sporiť, kde sa len dá. Firmy sú v medzinárodnom meradle priveľmi odkázané na bankové úvery ako základný finančný podnikateľský inštrument. A samotný finančný sektor sa nachádza v hlbokej štruktúrnej kríze.

Ekonomika pred recesiou ?

Odborníci najväčšej nemeckej banky Deutsche Bank uverejnili začiatkom októbra štúdiu o pravdepodobnom vývoji národného hospodárstva medzi Rostockom a Mníchovom. Ich prognóza je pomerne pesimistická. Píšu, že „Nemecko sa nachádza pred mini-recesiou“. Odhadujú, že nemecký hrubý domáci produkt sa v 4. štvrťroku tohto roku a v 1. kvartáli 2003 bude ľahko znižovať. Na celý rok 2002 rátajú s rastom HDP o zanedbateľných 0,1%. Hlavným dôvodom takéhoto zatemnenia konjunkturálnej oblohy je všeobecná neistota ekonomických subjektov (podnikov a spotrebiteľov) pri pohľade do budúcnosti spôsobená neustálym prepadom akciových kurzov, politickými rizikami (Irak, Blízky Východ), klesajúcimi reálnymi príjmami obyvateľstva a potrebou hlboklých štuktúrnych reforiem nemeckej ekonomiky.

Banky pred očistným krachom ?

Priťažujúcim faktorom k tejto analýze je neradostná situácia nemeckých bankových domov. Tieto dlhé roky ťažili s pozitívnych externých faktorov. Na začiatku 90. rokov sme boli svedkami ekonomického rozmachu v dôsledku nemeckého znovuzjednotenia. Banky úverovali stavebný boom v nových spolkových krajinách, podobne ako poskytovali kredity pre gigantické infraštruktúrne projekty v bývalej NDR. Takmer ihneď potom sme boli svedkami jedinečnej burzovej extázy. Z nej profitovali v prvom rade takisto banky, ktoré sprevádzali novoekonoimcké firmy na ich ceste na burzu (samozrejme za nemalú províziu) a ktorých obchodné oddelenia sprostredkúvali burzové operácie. Po spľasnutí burzovej bubliny sú mnohí doterajší burzové experti bez práce, podobne ako celé investičné oddelenia, čo sa odráža na zníženom obrate bankových domov. Okrem toho je čoraz menej podnikov schopných splácať úvery, čo sa samozrejme negatívne odrzkadľuje na bankových bilanciách. Nayše, banky poskytujú menej kreditov, čo má zase negatívny dopad na celkovú ekonomickú klímu. Výsledok možno pozorovať na burze: Hodnota účastín nemeckých bankových domov klesala koncom septembra a začiatkom októbra nezadržateľným tempom. Trhová kapitalizácia troch najväčších nemeckých bánk (Deutsche Bank, Hypo-Vereinsbank a Commerzbank) dosahuje necelých 35 miliárd eúr, zatiaľ čo ich najväčší európski konkurenti sú na tom omnoho lepšie: HSBC má celkovú burzovú hodnotu približne 98 miliárd eúr, Royal Bank of Scotland takmer 59 miliárd eúr a UBS okolo 47 miliárd eúr. Preto nečudo, že na frankfurtskom parkete kolujú najroliznejšie chýry, ktorá banka bude s ktorou fúzovať a ktorá ktorú jednoducho zhltne. V každom prípade stojíme pred očistným procesom nemeckého bankovníctva.

Politika pred zásadnými reformami ?

Východisko z núdze je pre väčšinu národohospodárskych odborníkov viac ako jasné: Berlínski politici si musia konečne vykasať rukávy a začať s trhovo orientovanými reformami. Na ich konci by mali vládnuť v Nemecku také podnikateľské podmienky, že firmy budú intenzívne investovať do nových a do modernizácie jestvujúcich prevádzok, že na trh budú prichádzať nové podniky s revolučnými nápadmi a priekopníckymi produktmi. Rast HDP by – samozrejme – mal byť sprevádzaný vznikom nových pracovných príležitostí, teda poklesom nezamestnanosti. Receptom je racionalizácia a uvážlivé zavádzanie trhových elementov do systému sociálneho zabezpečenia, odbúranie štátneho zasahovania do trhového mechanizmu, razantné okresanie byrokratických predpisov vo všetkých sférach podnikateľského života. V septembrových voľbách zvíťazila ľavicová koalícia SPD/Zelení, ktorá v uplynulých štyroch rokoch začala s trhovo orientovanými reformami (zníženie daňového zaťaženia, súkromné dôchodkové pripoistenie). Potom však dostala strach z vlastnej trhovej odvahy a prehodila výhybku doľava. Kancelár Gerhard Schröder a nový „superminister“ práce a ekonomiky Wolfgang Clement platia za sociálno-demokratických ekonomických pragmatikov, nemajúcich strach pred trhovými reformami. Teraz musia dokázať, že aj sociálni demokrati sú schopní robiť trhovo orientovanú reformnú politiku. Inak sa Nemecko vyberie na „japonskú cestu“: Krajina vychádzajúceho slnka sa dosiaľ nespamätala zo spomínanej krízy a bezmocne sa potáca medzi ekonomickou stagnáciou a recesiou.

Autor je stálym spolupracovníkom Profitu