V polovici júla zverejnilo fini.sk analýzu „Predvolebná nervozita na Slovensku: mýty verzus realita“. Sumarizovala pragmatické dôvody, pre ktoré bola už vtedy interpretácia vedúcej pozície HZDS v prieskumoch verejnej mienky ako „víťazstvo“ vo voľbách scestná. Tvrdili sme, že ukončenie predvolebnej nervozity možno čakať už pred aktuálnym dátumom volieb a „ešte než stihne usadnúť predvolebný prach, bude stáť za posúdenie investícia do vládnych Eurobondov, ktorých riziková prirážka – spread – v posledných týždňoch vzrástla na asi 1,3%“.

K tomuto názoru sa v úvode augusta pridali aj analytici londýnskeho Morgan Stanley, pozri analýzu „Koruna posilňuje: je predvolebná nervozita za nami?“. Jedným z jej záverov bolo aj to, že existujú dôvody „v nasledujúcom období očakávať aj ďalšie posilnenie slovenskej koruny voči českej smerom k úrovni 1,40 CZK/SKK.“ Zopakovali sme tiež, že „politické strany, ktoré majú šancu podieľať sa na vláde sú si vedomé potreby fiškálneho úsporného balíčka, že integračné napredovanie by nemalo byť spochybnené (a) vývoj inflácie za týchto podmienok uvoľní NBS ruky pre zníženie sadzieb v závere roka. Dereguláciami dočasne zvýšená inflácia by budúci rok nemala mať nepriaznivý dopad na menovú politiku. Z týchto faktorov vyplýva aj vyššia atraktivita slovenských aktív, najmä dlhopisových.“

Bezprostredne po voľbách sa koruna ocitla na o takmer dve koruny silnejšej úrovni, než bolo júlové minimum, v tretí deň po voľbách pokorila aj hranicu 42 Sk/1Eur. Od kľúčového zverejnenia výsledkov júnového zahraničného obchodu (29.7.), ktorý potvrdil, že pokiaľ ide o naštartované dôležité fundamentálne trendy, nie je dôvod obávať sa katastrofických scenárov (Zahnal júnový deficit obavy skeptikov? Aké obavy?), bol výkon krátkej pozície EUR/SKK (dlhej v slovenských korunách) z úrovne nad 44,50 EUR/SKK vyše 6%-ný.

Voči českej korune už 15. augusta slovenská dosiahla hranicu 1,40 Sk/1Czk, aj keď posledné dva haliere tohto posilnenia urýchlili české povodne. Neskoršie dočasné oslabenie na úroveň 1,44 CZK/SKK bolo ďalšou príležitosťou na otvorenie dlhej pozície v predvolebne oslabenej slovenskej korune (krátkej v českej). September kurz CZK SKK uzatváral tesne pod 1,38 Sk/1 Czk, čo zodpovedá od zverejnenia analýzy „Predvolebná nervozita za nami…“ 3,6%-nému posilneniu, voči najslabšej úrovni z 10.9. je to dokonca posilnenie vyše 4,8%-né. Pre pripomenutie, v júli, keď proti extrémnemu posilňovaniu českej meny začala veľmi rázne najprv verbálne potom aj prakticky vystupovať ČNB bol vzájomný kurz nad 1,50 Sk/1 Czk.

Pokiaľ ide o eurobondy slovenskej vlády splatné v roku 2010, v protiklade so zvyčajným vývojom pred voľbami sa kulminácia ich rizikovej prirážky dostavila už v úvode augusta na úrovni, po potvrdení zanedbateľnej pravdepodobnosti narušenia prointegračného vývoja po nasledujúcich voľbách. Riziková prirážka od začiatku augusta klesla zo 140 bázických bodov na súčasných menej ako 90. Priblížili sa tak na úroveň rizikovej prirážky porovnateľných eurobondov Poľska, od ktorého Slovensko delí v zásadnom vnímaní investorov a ratingových agentúr okrem očakávanej stabilizácie dvojitého deficitu najmä úspech na pražskom summite NATO.

Investori, ktorí ozaj nakúpili tieto cenné papiere v polovici júla (18.7., „Predvolebná nervozita, mýty vs. realita“), mohli v priebehu necelých troch mesiacov svoju investíciu zhodnotiť k 27.9. o približne 7,15% v Eurách (annualizovaných 42,63% p.a.; nezohľadňujúc však transakčné náklady). Aj keď k tomu prispel najmä vývoj na európskom dlhopisovom trhu, vďaka už pred voľbami naštartovanému poklesu slovenskej rizikovej prirážky mohli však investori za toto obdobie získať o 2,52% vyšší výnos, ako pri investícií do benchmarkových nemeckých vládnych dlhopisov (annualizovaná prémia vyše 16% p.a.).

Proti prúdu „predvolebnej nervozity“ sa vyvíjala aj cena dlhých (10-ročných) korunových štátnych dlhopisov. Ich výnos do splatnosti od začiatku júna klesol o vyše 1,5% až pod úroveň 6,4%. Vďaka nárastu ich ceny z najnižšej úrovne v úvode júna mohli investori za 3 mesiace dosiahnuť výnos z takejto investície 13,52% v korunách (vyše 50% p.a., vrátane alikvotného podielu na kupóne). Od zverejnenia priaznivý trend potvrdzujúceho júnového obchodného deficitu (30.7.) to však bol výnos len 10,15%-ný (zodpovedajúci k 27.9. annualizovaným vyše 80% p.a.; nezohľadňujúc transakčné náklady).

Predvolebná nervozita na Slovensku: mýty verzus realita

Koruna posilňuje: je „predvolebná nervozita“ za nami?

Zahnal júnový deficit obavy skeptikov? Aké obavy?

(Autor je investičným analytikom)

(2001 Merrill Lynch Headquarters, 1999-2001 ING Barings, 1997-1999 Deloitte & Touche; 2000 Employment Policy Foundation, Washington, D.C. ; 2001 New York University, 2000 Georgetown University)