Výnos, ktorý požadujú zahraniční investori od slovenskej vlády pri investovaní do jej Eurobondov sa týždeň po voľbách dostal na úroveň stredoeurópskych členských krajín NATO. Výnos do splatnosti slovenských 10-ročných dlhopisov už klesol tesne pod výnos, ktorý sa požaduje pri porovnateľných splatnostiach od Poľskej vlády, aj ešte stále zaostáva za Eurobondami Maďarska (vid graf). Dalo by sa teda povedať, že pôžičky novej vlády zo zahraničia (v EUR) tak budú o takmer 3% lacnejšie ako v roku 2000, keďže okrem poklesu rizikovej prirážky kleslo aj úročenie nemeckých dlhopisov.

Riziková prirážka slovenských vládnych dlhopisov od začiatku augusta klesla o vyše tretinu (zo 146 bps na súčasných 85 bps) a dostala sa na jednu čiaru s rizikovou prirážkou Poľska a tesne za Maďarsko, pričom obe majú vyšší rating ako SR a sú už členmi NATO.

Podľa ceny slovenských vládnych dlhopisov sa dá usudzovať, že finančné trhy už do svojich investičných očakávaní započítali úspešný výsledok Pražského summitu NATO pre SR.

Investori, ktorí „vsadili“ na pro-integračný výsledok volieb na Slovensku už v júli, mohli za tri mesiace zarobiť nie len na 6-percentnom posilnení kurzu koruny z najnižších predvolebných úrovní, ale aj na vyše 10-percentnom náraste cien desaťročných korunových štátnych dlhopisov. Investori, ktorí nemali záujem o kurzové riziko a uprednostnili Eurobondy slovenskej vlády denominované v EUR, zaznamenali v tom istom období takmer 6-percentný nárast ich čistých cien.

(Autor je investičným analytikom)

(2001 Merrill Lynch Headquarters, 1999-2001 ING Barings, 1997-1999 Deloitte & Touche; 2000 Employment Policy Foundation, Washington, D.C. ; 2001 New York University, 2000 Georgetown University)