Odborný liečebný ústav na doliečovanie chronických ochorení v Lehniciach je pred finančným kolapsom. Jeho záväzky sa ku koncu júna vyšplhali na 25 mil. Sk, len na poistnom dlhuje ústav viac než 12 miliónov korún. Reálnou hrozbou sú exekúcie majetku, ale aj značná nespokojnosť zamestnancov, ktorým od mája pravidelne meškajú výplaty. Zdravotníckemu zariadeniu totiž na ne mesačne chýba 600- až 700-tisíc korún. Na druhej strane klesajú výkony, v liečebni sa ani nie o 50 pacientov stará až 120 zamestnancov. Už začiatkom roka dostalo výpovede takmer 30 pracovníkov. Podľa zriaďovateľa zariadenia – Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR – je jedinou formou oživenia ústavu a zabezpečenia adekvátnej úrovne zdravotnej starostlivosti privatizácia.

Doteraz sa o 30-hektárový pozemok s dvoma moderne zariadenými pavilónmi, hospodárskou budovou a malým zámočkom iba 30 kilometrov od Bratislavy zaujímali takmer dve desiatky privatizérov. Navyše sa v areáli nachádza termálny prameň. Hoci je zaplombovaný, niet pochýb o jeho fantastickom využití. Napriek tomu vláda do dnešného dňa túto kedysi vychýrenú liečebňu nesprivatizovala. Aké záujmy jej v tom zabránili?

Po stopách riaditeľky

Podľa zamestnancov to v ekonomike ústavu škrípe od nástupu Ivety Čížovej do riaditeľského kresla vlani v októbri. „Ešte pred dvoma rokmi sme mali okolo 240 pacientov. Dnes ich máme ani nie 50 za mesiac,“ hovorí primár rehabilitačného oddelenia Jozef Koloň. „Čo z takej roboty, keď mám štvornásobne viac sestričiek než pacientov?“ Podľa neho manažment robil všetko pre to, aby zariadenie skrachovalo, a aby malo pri privatizácii čo najmenšiu hodnotu. Zodpovednosť za zlú situáciu pripisuje práve spomínanej riaditeľke I. Čížovej. Problémy s výplatami nastali už v máji, keď radoví zamestnanci nedostali mzdu v plnej výške. V júni dostali 50 %, v júli 37 % a v auguste mali len tretinové výplaty. Podľa J. Koloňa však niekoľko najbližších prisluhovačov dostalo celú mzdu.

Za zmienku stoja tiež faktúry, ktoré odborárom v liečebni doslova vyrazili dych. „V čase, keď sme nemali na výplaty, si riaditeľka prenajímala od súkromnej firmy vozidlo za 60-tisíc korún mesačne. Do opravy kotla investovala najmenej 250-tisíc korún, pričom, ako som sa dozvedel, o nej nevedel ani samotný kotolník,“ hovorí J. Koloň. Podľa zamestnancov si I. Čížová platila za advokátske služby, ba dokonca prijala externého ekonóma, pričom bývalú účtovníčku prepustila. „Dvestotisíc zaplatila z peňazí ústavu len za kompletizáciu privatizačného projektu, hoci to podľa mojich informácií už urobilo predchádzajúce vedenie,“ vymenúva ďalšie prešľapy riaditeľky, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke. Začiatkom leta na ňu podal trestné oznámenie za podozrenie na neoprávnené hospodárenie a vynakladanie prostriedkov. V najbližších dňoch chcú podať kolektívne trestné oznámenie aj zamestnanci, a to pre odvody, ktoré za nich riaditeľka neplatila.

Kontrola rezortu zdravotníctva prišla do lehnickej liečebne v máji tohto roku. „Zistili sme nedostatky vo vedení účtovníctva a jasné porušovanie zákonov zo strany manažmentu nemocnice,“ konštatuje hovorca MZ SR Martin Urmanič. Kontrola odhalila, že riaditeľka skutočne neodvádzala prostriedky na zdravotné poistenie za zamestnancov a zamestnávateľa a sociálne poistenie za zamestnávateľa. Pri vozidle Audi, ktoré si I. Čížová prenajala na výkon pracovných povinností, MZ SR konštatovalo porušenie viacerých právnych noriem. „Navyše chýbala uzavretá zmluva. Pani riaditeľka mala k dispozícii len objednávku, na ktorej chýbali určité náležitosti, doklady boli neúplné. Nájom tohto automobilu bol v rozpore s maximálnou hospodárnosťou a efektívnosťou,“ dodáva M. Urmanič.

A aké dôsledky vyvodilo ministerstvo? „Minister zdravotníctva zobral riaditeľke trojmesačný osobný príplatok a za vzniknuté nedostatky ju zaviazal k náprave,“ dodáva hovorca MZ SR. „Vyvodzovanie dôsledkov nám však skomplikovala materská dovolenka I. Čížovej.“

Na vine je nový systém

Novým štatutárnym zástupcom povereným vedením je Juraj Palmaj. Ponuku prijal až na tretíkrát na preklenutie krátkeho obdobia medzi odchodom riaditeľky a privatizáciou. Úsilím 65-ročného lekára je udržať zariadenie v prevádzke, kým ho neprevezme nový vlastník. V privatizácii sa osobne neangažuje. Medializácia problémov podľa neho len zobudila dodávateľov, ktorí na nemocnicu tvrdo naliehajú aj so súdnymi pohľadávkami. Liečebňa má čiastočne zablokovaný účet exekútormi. Všetky „voľné“ peniaze, ktoré prídu, dáva zamestnancom na nedoplatené mzdy, hoci len po tisícke.

Ich tvrdenia o vedomom stagnovaní lehnickej liečebne zo strany vedenia pritom J. Palmaj jednoznačne odmieta. „Chápem, že sú v chúlostivej situácii, ale fakt, že nám chýba na výplaty, nie je vinou pani riaditeľky. Nehovorím, že s tým autom bolo všetko v poriadku. Mne to I. Čížová vysvetlila tým, že potrebovala služobné auto. Tak hľadala formu, ako ho získať. Keby mala vlastné auto, možno by to vyšlo o niekoľko tisíc menej, ale rozhodne si nemyslím, že tento výdavok ovplyvnil chod nemocnice.“ A čo oprava kotla? „Pre súčasné problémy ústavu nemám priestor na vyšetrovanie káuz.“

Podľa J. Palmaja sa ekonomické problémy nabaľovali v posledných rokoch. Najzávažnejšiu zmenu vidí v novom systéme financovania zdravotníckej starostlivosti, ktorý platí od januára tohto roku. „Doteraz sme boli platení za lôžko-deň. Množstvo pacientov vedelo ako-tak ekonomicky zabezpečiť chod nemocnice. V súčasnosti poisťovňa dáva na každého pacienta iba istú sumu peňazí bez ohľadu na dĺžku jeho pobytu. Poisťovňa si u nás objedná určité výkony, a my viac pacientov jednoducho nemôžeme prijať. Zadarmo sa liečiť nedá.“

J. Koloň však s týmto vysvetlením nesúhlasí. Podľa neho riaditeľka uzatvorila s poisťovňami nevýhodné zmluvy. „Dokonca nás začali vyzývať, aby sme im zaslali faktúry, pretože nám chcú zaplatiť,“ tvrdí. „Nie je to pravda. Riaditeľka robila možné i nemožné, presviedčala ministerstvo i poisťovne,“ oponuje J. Palmaj. Nižší počet výkonov objasňuje snahou predchádzajúceho vedenia o vytvorenie takzvaných sociálnych lôžok, na ktoré však MZ SR napokon nedalo súhlas. Na prežitie bola nevyhnutná transformácia zariadenia.

Prípisom ministra zdravotníctva R. Kováča v júni tohto roka vedenie zrušilo pneumologické a ortopedické oddelenie. Zostalo rehabilitačné oddelenie a interné sa pretransformovalo na oddelenie pre dlhodobo chorých. „Toto rozhodnutie však prišlo neskoro, keďže poisťovne už mali uzatvorené rozpočty,“ dodáva J. Palmaj. Ekonomický prepad zariadenia pripisuje aj charakteru poskytovanej liečebnej starostlivosti. Má doliečovacie oddelenia, kde sú výkony najlacnejšie.

Vôľa je, chýba víťaz

Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku (MSPNM) SR zaradilo zdravotnícke zariadenie do privatizácie podľa rozhodnutia vlády 20. júna 2001. Jeho zakladateľ – ministerstvo zdravotníctva – pritom nového nadobúdateľa zaviazalo k pokračovaniu v pôvodnej činnosti ústavu, doplnenej o poskytovanie sociálno-zdravotných služieb. Na ministerstvo privatizácie bolo podaných 18 privatizačných projektov, medzi nimi aj dve zamestnanecké skupiny s doktormi J. Palmajom a J. Koloňom ešte z roku 1996. „Vtedy sme si naivne predstavovali, že by mohla uspieť zamestnanecká akciová spoločnosť. Dnes je to irelevantné,“ tvrdí J. Palmaj.

J. Koloň podal nový návrh v septembri minulého roka. Na vlastnej koži sa presvedčil, že výberové konanie bolo nezvyčajne rýchle. Ministerstvo privatizácie oslovilo všetkých známych záujemcov o doplnenie podnetu v polovici júla tohto roku. Uzávierku stanovilo na 7. augusta, čo bol podľa J. Koloňa príliš krátky termín na vybavenie potrebných formalít. Stihli to len traja potenciálni kupujúci: Datagaz, a. s., Bratislava, MV-TC International, s. r. o., Bratislava a Protetika, a. s., Bratislava, ktorá napokon zvíťazila vo výberovom konaní. Zvyšné dve totiž nesplnili niektoré z požadovaných kritérií.

Za majetok v hodnote 53,8 mil. Sk by mala Protetika podľa privatizačného projektu zaplatiť 29,5 mil. Sk. Z toho len päť miliónov korún má ísť na účet Fondu národného majetku SR. Zvyšných 24,5 mil. Sk malo slúžiť na okamžité oddlženie voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a zamestnancom.

Úmyselná agónia?

Rokovanie o privatizácii však vláda 21. augusta prerušila. Dôvod? Strana maďarskej koalície (SMK) mala výhrady voči Protetike. Vzniesli otázky, či je táto spoločnosť schopná zaplatiť za ústav a či je alebo nie je v likvidácii. Ministerka privatizácie Mária Machová to označila za dezinformácie. „Okrem toho sme sa domnievali, že pri vypracovaní privatizačných projektov nemali všetci uchádzači rovnaké možnosti,“ uviedla Klára Sárközyová zo SMK. M. Machová tieto špekulácie odmietla. Podľa nej Protetika predložila kvalitnú ponuku, ktorá sa javila ako najvhodnejšia, a tiež mala požadovanú odbornú spôsobilosť. „Hľadali sme riešenie, ktoré má ústavu pomôcť,“ uviedla. „Pokiaľ vláda privatizáciu neschváli, ústav pôjde zrejme do konkurzu.“

Premiér Mikuláš Dzurinda prisľúbil, že sa k tomuto návrhu kabinet ešte vráti. Štvrtého septembra sa tak nestalo, pretože podpredseda vlády Pál Csáky stiahol návrh z rokovania. Podľa informácií z tlačového odboru Úradu vlády Lehnice nie sú na programe zasadnutia ani 18. septembra. Je teda otázne, či to ešte táto garnitúra stihne, hoci obe ministerstvá deklarujú vôľu privatizovať liečebňu.

Prešľapávanie okolo privatizácie napokon objasňuje J. Palmaj. „Myslím si, že ide o ťažké lokálne záujmy. Privatizovať zdravotnícky, lôžkový ústav pri súčasných finančných tokoch by bola samovražda. Aj pri maximálnom úsilí produkujete polmiliónovú stratu mesačne. Nový vlastník si musí sám zadefinovať, čo mu prinesie ekonomickú návratnosť, a čo nie. Lebo zdravotníctvo bude vždy problém.“

Najväčšiu hodnotu z celého areálu liečebne má kaštieľ, ktorý je štátnou kultúrnou pamiatkou. Keďže bol objekt v dezolátnom stave, rozhodlo sa o jeho prestavbe. Koncom 80. rokov stála 37 mil. Sk.

Predlžovanie privatizácie podľa šéfa povereného vedením ústavu vedie len k agónii. „Naozaj je namieste otázka, či v pozadí lehnickej liečebne nie je donútiť ju k pádu. Tak, aby ho ministerstvo zdravotníctva vyňalo zo siete a predalo ako nadbytočný majetok. Potom by ho získali záujemcovia bez toho, že by mali bremeno liečebnej starostlivosti. Možností je nespočetne veľa, od zariadenia rekreačného typu cez golfové ihrisko až po výrobňu zápaliek.“ Záujemcov tiež. O pozemky, najmä v zadnej časti areálu, sa zaujíma aj obec, ktorá o ne v minulosti prehrala súdny spor s MZ SR.

V celom prípade trpia najviac zamestnanci a pacienti, ktorých je stále menej. Pracovníci podliehajú depresii, sú sklamaní z postoja súčasného vedenia, ako aj ministerstva zdravotníctva. „Budúcnosť nevidíme, podľa nás ide len o naťahovanie času,“ hovorí skepticky J. Koloň. Hoci je sám v odboroch, vedeniu navrhol prepúšťanie. Podľa J. Palmaja si však nemocnica v súčasnosti nemôže dovoliť hromadné prepúšťanie.

Čas hrá proti zamestnancom

Podľa M. Urmaniča rezort zdravotníctva je s kritickou situáciou oboznámený a už viac ako dva týždne ju rieši. „Sme za zachovanie tohto zdravotníckeho zariadenia. K vysporiadaniu záväzkov voči zamestnancom MZ SR nás zaviazal parlament. Riešenie vidíme v nakontrahovaní vyššieho objemu finančných prostriedkov cez zdravotné poisťovne.“ Na zadlženie ústavu použije zdravotníctvo systém oddlžovania, tak ako pri iných štátnych zariadeniach. V týchto dňoch už poukázalo potrebnú sumu finančných prostriedkov z mimorozpočtových prostriedkov na úhradu záväzkov voči kľúčovým dodávateľom. To by malo na dva-tri mesiace vyriešiť kritickú situáciu v lehnickej liečebni.

V prípade, že sa privatizácia oneskorí, J. Palmaj uvažuje nad zefektívnením činnosti zdravotníckeho zariadenia. Chce ho rozšíriť o paliatívnu starostlivosť, respektíve zriadiť takzvaný hospic (starostlivosť o ťažko a nevyliečiteľne chorých). „Momentálne mám prázdny štvorposchodový pľúcny pavilón. Neviem ho uchrániť pred asociálnymi živlami z okolia ústavu. Takto by mohol nájsť svoje využitie a napokon by poskytol prácu časti prebytočného ošetrujúceho personálu.“