Na základe rozhodnutia Ministerstva obchodu USA z augusta tohto roku sa americký trh otvorí pre bezcolný dovoz ďalších troch miliónov ton ocele zo zahraničia. Výnimku tentoraz udelili 178 druhom oceliarskeho tovaru, takže od začatia amerických ochranárskych opatrení (20. marca 2002) sa výnimky vzťahujú už na 727 druhov výrobkov. Washington pritom vyhlásil, že v tomto roku už s ďalším zmierňovaním colného režimu nepočíta. Američania prijali výnimky týždeň pred rozhodnutím Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o trestných clách Európskej únie (EÚ) voči americkým exportérom.

Príčiny konfliktov

Americkú administratívu k ústupkom v oblasti ocele tlačia aj domáce firmy. Ukázalo sa totiž, že v USA sa nevyrábajú niektoré oceľové súčiastky, ktorých import bol zakázaný. Tak to bolo napríklad s legovanou (obohatenou o iné kovy) oceľou špičkovej kvality pre automobilky, ktorá sa dovážala do USA zo Švédska. Vedenie Daimler-Chrysler tlačilo na Bushovu vládu, aby uvoľnila clo na nerezové ocele, ktoré sa využívajú práve v automobilovom priemysle. Oceliarsky konflikt má však ešte jeden dôležitý aspekt. Čiastočné uzavretie amerického trhu znamená odklon exportov lacnej ocele z rozvojových krajín. Tie môžu zamieriť do EÚ a Japonska, čo by tamojší výrobcovia nemuseli uniesť.

Okrem ciel na oceľ (vzťahujú sa na desať oddelených produktových skupín a dosahujú výšku 8 až 30 percent) je tŕňom v oku amerických obchodných partnerov aj americká legislatíva. Tá uplatňuje pri zvýhodňovaní exportu zásadu, že ak vývozca zaplatí dane v zahraničí, nemusí ich už uhrádzať v USA. Pôvodne zákon dokonca umožňoval exportérom vytvárať v zahraničí (v praxi predovšetkým v tzv. daňových rajoch) pobočky – tzv. korporácie pre zahraničný predaj. Celý vývoz bol tak minimálne zdaňovaný, čo následne výrazne zvyšovalo konkurenčnú schopnosť amerických výrobcov. Medzi starou a terajšou legislatívou nie je podľa európskych konkurentov zásadný rozdiel. Rovnaký názor zdieľa Európska komisia. Na rozdiel od EÚ, ktorá je povestná vysokým subvencovaním svojho vývozu, USA zvolili menej komplikovanú metódu. Paradoxné je to, že je v rozpore s pravidlami WTO, ktoré USA samy presadzovali.

Ide o dlhoročný spor, ktorý v minulosti neraz takmer vyústil do tvrdej obchodnej vojny. Američania sú si vedomí nedostatkov vlastnej, legálnou cestou ťažko obhájiteľnej pozície, len o tom nahlas nehovoria. Ukázalo sa to aj na rokovaní WTO 30. augusta tohto roku. Vyjednávači za USA žiadali, aby sa odhad potenciálnych škôd pre európske konkurenčné podniky znížil na 1,1 mld. USD. WTO však jednoznačne rozhodla, že krajiny európskej pätnástky môžu uvaliť ročné clo na americké dovozy až do výšky 4 mld. USD. BBC News tento verdikt WTO označili za „spektakulárnu porážku USA“.

Odveta sa odkladá

Európsky komisár pre zahraničný obchod Pascal Lamy ešte pred rozhodnutím WTO vyhlásil, že EÚ zatiaľ nezavedie voči USA žiadne sankcie. Ako podmienku takejto zdržanlivosti uviedol na adresu Washingtonu „dobrú vôľu“ a „úsilie o zmenu legislatívy“, ktorá by mala zrušiť zvýhodňovanie amerického exportu. P. Lamy určil ako posledný termín odloženia colných sankcií október tohto roku, čiže do schválenia nového zákona o vývoznom režime Kongresom USA.

Toto stanovisko potvrdilo aj konanie EÚ po oznámení rozhodnutia WTO – ostala aj naďalej zdržanlivá. Vplyvný Chris Patten, člen Európskej komisie pre zahraničné záležitosti, uviedol, že „naším záujmom je minimalizovať dôsledky (rozhodnutia WTO) na nášho najväčšieho obchodného partnera“, čiže Spojené štáty americké. P. Lamy sa vyjadril ešte jasnejšie: „Skôr ako uplatníme protiopatrenia, veľmi dôsledne zhodnotíme pokrok, ktorý USA dosiahnu pri dodržiavaní pravidiel WTO. Európa uplatní schválené sankcie, len pokiaľ Spojené štáty americké nezmenia svoj ilegálny daňový systém.“ Zjavne tým narážal na možnosť amerických exportérov využívať transakcie prostredníctvom svojich firiem v daňových rajoch. Rovnako rýchlo reagovala na rozhodnutie WTO americká vláda. Hlavný zahraničný obchodný vyjednávač USA Robert Zoellick vyjadril „nespokojnosť“ Washingtonu s rozhodnutím WTO. Zároveň však zdôraznil, že USA „sa podriadia povinnostiam, ktoré voči WTO majú“. Korešponduje to s tohtoročným májovým vyhlásením amerického prezidenta Georgea W. Busha, že jeho vláda sa podrobí rozhodnutiu WTO. Narazí však zrejme na odpor najväčších vývozcov v USA. Napríklad manažment Boeingu pri nedávnych rozpravách v Senáte uviedol, že zrušenie terajšej legislatívy by prinútilo vedenie spoločnosti prepustiť viac ako deväťtisíc dobre platených a vysokokvalifikovaných ľudí. Prijatie nového zákona, ktorý by nevyvolal námietky amerických obchodných partnerov, nebude teda jednoduché. V USA sa blížia novembrové voľby do Senátu a Snemovne reprezentantov, takže zásadné rozhodnutie, ktoré by postihlo veľké exportné spoločnosti, je veľmi nepopulárne. Proti zmene doterajších zákonov sa navyše búria najväčšie a najvplyvnejšie korporácie. Ak sa však nepodarí americkej vláde nájsť východisko z tejto situácie, budú vývozcovia z USA do EÚ značne poškodení. Podľa Financial Times predstavujú európske protiamerické trestné clá viac ako desaťnásobok toho, čím podľa rozhodnutia WTO Spojené štáty americké doteraz sankcionovali EÚ.