Po polstoročnom pôsobení na slovenskej stavbárskej scéne sa dostal do problémov aj Váhostav, a. s., Žilina. Finančné ťažkosti nastali pred dvomi rokmi. Istý čas sa zdalo, že podnik definitívne skončí. Vlani však vznikla dcérska spoločnosť Váhostav – SK, a. s., do ktorej prešla časť pôvodného podniku. Predstavitelia firmy tomu hovoria transformačný proces, stavbárska obec je podozrievavejšia a poukazuje v tejto súvislosti aj na rôzne machinácie.

Čo sa vlastne stalo? Vývoj firmy v posledných rokoch je zaujímavý. Ešte v roku 1996 sa s akciami Váhostavu, a. s., obchodovalo na mníchovskej burze. Na domácom trhu bol o firmu značný záujem, údajne aj zo strany niekdajších majiteľov VSŽ Košice. Manažéri Váhostavu sa snažili tento tlak odvrátiť. Od Všeobecnej úverovej banky získali pôžičku a postupne skúpili 60 percent akcií firmy na firmy F.O.I.

„Bolo v nej 160 akcionárov, a išlo o zamestnaneckú spoločnosť. Robila obchody, zabezpečovala služby,“ spomína bývalý generálny riaditeľ Váhostavu Vojtech Belčák. F.O.I. sa však nevyhla konkurzu, pretože nestačila splácať úver. V Slovenskej konsolidačnej, a. s., Bratislava skončilo 148 miliónov pohľadávok a akcie Váhostavu ostali založené vo VÚB.

Solventný partner

Ak chcel Váhostav prežiť, musel stavať. A kto chce stavať, musí mať peniaze. Hľadal sa solventný partner. Istý čas sa zdalo, že ním bude švédska firma Skanska. Z tohto dôvodu vznikla v apríli minulého roku aj dcérska firma Váhostav – SK. Veľkí partneri – Železnice SR a Národná rada SR presunuli na ňu svoje zákazky bez problémov. Tie nastali až s veľkými kontraktmi pre Slovenskú správu ciest na diaľničnom programe.

S partnerstva so Skanskou však nebolo nič. Koncom novembra 2001 na mimoriadnom valnom zhromaždení vstúpila do Váhostavu – SK, a. s., nakoniec HBS, a. s., Žilina, ktorá v súčasnosti vlastní holandská spoločnosť LM Holding Amsterdam. Bývalý generálny riaditeľ Transpetrolu Ján Marônek, ktorý spomenutý zahraničný holding zastupoval, sa stal generálnym riaditeľom Váhostavu – SK.

Akciová spoločnosť HBS zvýšila základné imanie Váhostavu – SK formou nepeňažného vkladu o 253 miliónov korún. Transakciu odsúhlasil aj dominantný veriteľ – Všeobecná úverová banka. Neskôr Slovenská správa ciest definitívne potvrdila presun kontraktov na novú spoločnosť.

Nežiaduci problém

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, v ktorom sú združené vari všetky najvýznamnejšie stavbárske spoločnosti, presuny zákaziek nevidí rád.

„Podľa viacerých zdrojov existujú dohody o tom, že nelegálnym spôsobom presunuté zákazky z Váhostavu na Váhostav – SK bude vo veľkom realizovať Doprastav, a. s.,“ vyhlásilo prezídium zväzu.

„Do Váhostavu – SK bola časť pôvodného podniku Váhostav presunutá legálne v zmysle Obchodného zákonníka,“ argumentuje J. Marônek. „Vloženú časť predstavovali záväzky i pohľadávky z obchodného styku, úvery, pracovnoprávne vzťahy s 80 percentami zamestnancami Váhostavu a takisto zmluvy o dodávkach prác s investormi,“ vysvetľuje.

Podľa neho sa Váhostav – SK stal pokračovateľom stavebnej výroby Váhostavu. Ako tvrdia predstavitelia spoločnosti, prevzal stavebné stroje, výrobné areály, know-how, ako aj záväzky voči subdodávateľom a ostatným obchodným partnerom na rozostavených stavbách tak, aby neboli narušené dodávateľsko-odberateľské vzťahy a termíny prác.

Návrh na konkurz

V polovici mája 2001 Okresný súd v Žiline akceptoval vloženie časti podniku Váhostav, a. s., do Váhostavu – SK, a. s. Týmto prevodom prešli na novú spoločnosť všetky práva a záväzky, medzi nimi aj zákazky pre Slovenskú správu ciest.

Na pôvodný Váhostav sa množili exekúcie a existovali obavy, že sa zablokujú finančné zdroje pre niektoré úseky diaľnic a peniaze sa nedostanú k subdodávateľom.

„Nové tendre by tieto stavby len predražili,“ hovorí predseda Predstavenstva Doprastavu Ivan Šesták. „Pri pozastavení výstavby by bolo treba staveniská strážiť, čo sú zase len ďalšie náklady. Navyše, kto by bol zodpovedný za reklamácie?“

Doprastav mal už pred rokom 2001 uzatvorené zmluvy o diele na viacerých stavbách, kde hlavným zhotovovateľom bol Váhostav, a. s., Žilina. Keď ten prestal uhrádzať faktúry za vykonané práce a plniť aj náhradné splátkové kalendáre bol to práve Doprastav, ktorý podal v apríli minulého roku na Krajský súd v Banskej Bystrici návrh na konkurz voči Váhostavu.

„Výška neuhradených pohľadávok dosiahla 17,5 miliardy korún,“ konkretizuje predseda Predstavenstva Doprastavu Ivan Šesták.

„Správnosť prevodu kontrahovaných zákaziek pre Slovenskú správu ciest prekontroloval i Najvyšší kontrolný úrad. Ani on, ani Úrad pre verejné obstarávanie nekonštatovali porušenie zákona. V prvom štvrťroku 2002 sme preto uzatvorili zmluvy o diele s Váhostavom – SK na rovnakých stavbách, v pôvodnom rozsahu a cenách, aké sme mali uzatvorené s Váhostavom. Prečo z neetického konania neobviňuje Zväz stavebných podnikateľov Slovenska minulé vedenie Váhostavu, ktorú spoločnosť do tejto situácie doviedlo, ale úplne nepochopiteľne Doprastav?“

I. Šesták na nedávnej tlačovej besede v Bratislave potvrdil, že na rozdiel od minulých rokov, „úhrada za vykonané práce na týchto stavbách je v súčasnosti bez problémov“.

Chcú získať dôveru

„Naším zámerom je, aby Váhostav – SK získal dôveru a stal sa váženou spoločnosťou v slovenskej stavbárskej obci,“ napísal v liste prezidentovi ZSPS generálny riaditeľ firmy J. Marônek. „Vstup HBS znamenal pre novú spoločnosť stabilizáciu pracovných príležitostí pre 1 600 zamestnancov, prispel k zákonnému riešeniu starých záväzkov spoločnosti Váhostav, ako aj k aktivizácii spoločnosti Váhostav – SK pri získavaní zákaziek na tuzemskom i zahraničnom trhu,“ pripomína.

Zlý imidž názvu Váhostav, ktorý vznikol nahromadenými problémami pôvodného podniku, sa dá zmeniť len ich vyriešením. „Majitelia Váhostavu – SK sa rozhodli, že sa budú starať aj o čiastkové vyrovnanie starých dlhov. Nespôsobili ich, ale znepríjemňujú život,“ pripomína J. Marônek.

Samotný Váhostav – SK potrebuje ročne zákazky za dve miliardy korún. Musí si teda hľadať prácu. Kontrakty sa črtajú v Česku i Rusku. V súčasnosti okrem výstavby časti diaľničnej siete SR modernizuje železničnú stanicu v Čadci a jej priľahlé úseky financované z programu PHARE. Podieľa sa tiež na rekonštrukcii bratislavskej spaľovne, výstavbe výškovej budovy I. ESO v Lučenci a podobne.

Podľa generálneho riaditeľa Váhostavu – SK J. Marônka je jej silnou stránkou komplexnosť, podporovaná vlastnou projekciou, dostatočným strojovým vybavením a know-how pre celú škálu stavebných prác.