Talianske verejné financie utŕžili v auguste ďalšiu silnú ranu. Podľa posledných úprav odhadov rozpočtový deficit tento rok vysoko presiahne plánovaných 1,1 percenta HDP krajiny. Odhady štatistického úradu Európskej únie Eurostatu predpokladajú, že vládne výdavky sa navŕšia celkovo o 7 mld. EU, čo by znamenalo dvojnásobný nárast deficitu. Ten tak prekročí aj minuloročný výsledok 1,7 percenta.

Rozpočet s komplikáciami

Spolu s Portugalskom a Nemeckom sa tak Taliansko dostalo v tomto ukazovateli do čela členských štátov Európskej únie, a to v porovnaní s absolútnymi hodnotami nárastu i jeho pomerom k HDP. Pôvodný cieľ, ktorým bolo prijatie vyrovnaného rozpočtu už do roku 2004, sa tak opäť o niečo skomplikoval. Navyše hrozí, že domáci produkt bude tohto roku rásť pomalšie než verejný dlh. Na tomto výsledku sa najväčšou mierou podieľa neschopnosť vlády dodržiavať plánovanú štátnu spotrebu, ktorá v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástla takmer o tretinu.

Situácia Talianska je oproti ostatným krajinám s podobným schodkom verejných financií oveľa náročnejšia, a to predovšetkým pre veľmi vysoký verejný dlh, ktorým vedie rebríček krajín EÚ. Ten sa od roku 1993, keď dosiahol svoj vrchol (124 % HDP), podarilo „skresať“ na súčasných 109 percent. Podľa Paktu stability, ktorý v roku 1997 prijali krajiny dnešnej Európskej menovej únie, by však nemal presahovať 60 percent. To je hodnota, ku ktorej sa približuje aj priemer členských krajín. Taliansko tak spolu s Belgickom, ktorého verejný dlh je len o niečo nižší ako taliansky, vysoko prečnievajú nad ostatných partnerov z EÚ.

Nepriaznivé makroekonomické ukazovatele však taliansku vládu neodrádzajú od niektorých plánovaných reforiem, predovšetkým znižovania daní, ktoré sa má spustiť už na budúci rok.

Diskusie o Pakte stability

Zlý stav verejných financií však znovu vyvolal diskusiu o otvorení a úprave Paktu stability, ktorej sa otvorene dovoláva niekoľko ministrov kabinetu Silvia Berlusconiho. Počas augustových povodní sa istý čas zdalo, že k tejto snahe sa pripojí aj nemecký kancelár Gerhard Schröder. Ten sa v kritickej situácii nechal počuť, že zabezpečenie pomoci pre postihnuté regióny má prioritu pred dodržiavaním podobných záväzkov.

K jeho postoju sa však nepripojil rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel, ktorý sa rozhodol potrebné zdroje získať znížením počtu kupovaných bojových stíhačiek. Vyhlásenie predsedu Európskej komisie Romana Prodiho o vytvorení zvláštneho fondu EÚ, z ktorého by sa podobné udalosti kompenzovali, zdá sa, že nateraz pochovali možnosť otvorenia Paktu stability.

Čiastočným východiskom z núdze by mala byť privatizácia niektorých štátnych podnikov, medzi ktorými je aj monopolná Národná spoločnosť pre elektrickú energiu (ENEL). Celková hodnota podnikov, ktoré by sa mali sprivatizovať počas nasledujúcich štyroch rokov, je 60 mld. eur. Tretinu tejto sumy by mala talianska vláda získať už do konca budúceho roka. Všetky financie získane z privatizácie by sa mali pomocou predčasného odkupovania štátnych dlhopisov použiť na zníženie verejného dlhu.

Autor je spolupracovníkom PROFITU