Slovenská ekonomika vzrástla v druhom kvartáli na medziročnej báze o 4 %. Podľa predbežného odhadu Štatistického úradu SR sa na Slovensku vytvoril za druhý štvrťrok hrubý domáci produkt (HDP) v objeme 272,742 mld. Sk. HDP vyjadrený v bežných cenách medziročne vzrástol o 8,1 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Slovenská ekonomika v prvom polroku rástla rýchlejšie ako krajiny Európskej únie (EÚ) alebo strednej Európy, súčasná štruktúra hrubého domáceho produktu (HDP) však podľa analytikov nezabezpečuje dlhodobo udržateľný rast hospodárstva. K rastu HDP totiž prispieva najmä vysoká spotreba domácností a vlády, pričom hrubé investície zaznamenali prepad a čistý export je stále záporný. „Vysoká spotreba vlády síce zahŕňa aj jednorazové transfery na úhradu starých dlhov a hrubé investície mali vysokú porovnávaciu základňu, po voľbách však jednoznačne musí dôjsť k priškrteniu spotreby domácností, nech bude pri moci akákoľvek koalícia,“ skonštatoval analytik Slavie Capital Pavol Ondriska.

Spotreba domácností vzrástla v druhom kvartáli reálne o 5,9 %, čo bolo najviac za posledných 14 kvartálov. Politický cyklus sa podľa analytika ING Bank Jána Tótha odrazil okrem 20-percentného zvyšovania miezd v druhom polroku aj na strane nízkej inflácie v dôsledku odkladania deregulácií. „Rast spotreby domácností bol pritom dôsledkom kombinácie mimoriadne vysokého rastu reálnych miezd o 7,2 %, ktorý bol najvyšší za posledných 5 rokov, ako aj zvýšeného sklonu k spotrebe domácností, ktorý slovenská ekonomika zaznamenáva od minulého roku,“ skonštatoval analytik UniBanky Viliam Pätoprstý. Ako dodal, problémom je, že reálne mzdy rastú takmer dvojnásobne rýchlejšie ako reálna produktivita práce.

Rast spotreby štátu o 7,7 % bol predovšetkým dôsledkom expanzívneho hospodárenia štátu v predvolebnom období. „I keď v blízkej minulosti sa vyskytli mesiace s výrazným nárastom spotreby štátu, priemerný tohtoročný rast napriek očakávanému spomaleniu v poslednom štvrťroku pravdepodobne predstihne minulé roky,“ skonštatoval Pätoprstý. Upozornil pritom na to, že rast spotreby štátu je realizovaný na úkor rastúceho deficitu verejných financií.

Blížiace sa voľby podľa Tótha prispeli aj k brzdeniu investícií, keďže zahraniční investori vyčkávajú na ich výsledok. „Keďže signály oživenia v Európe sú zatiaľ nejednoznačné, výrazný rozmach investícií vo zvyšku roka očakávať ani nemožno,“ poznamenal Ondriska. Mimoriadne nízky rast tvorby hrubého fixného kapitálu na úrovni 0,1 % je podľa Pätoprstého tiež odrazom vyššej základne minulého roku a rastom mzdových a spotrebných nákladov v niektorých podnikoch na úkor investičných nákladov.

Najmä kvôli vysokému májovému deficitu zahraničného obchodu sa v porovnaní s prvým kvartálom zhoršila bilancia čistého exportu, ktorá dosiahla záporných 5,2 mld. Sk. Po šiestich kvartáloch bol však vyšší reálny rast exportu ako importu tovarov a služieb. „Aj keď bol čistý export záporný, vďaka hlbšiemu schodku v rovnakom období minulého roka prispel aj záporný čistý export k rastu HDP,“ dodal Ondriska.

Za predpokladu, že inflácia bude v závere roka mierne rásť a zahraničný obchod sa zlepší, podľa analytika Slovenskej sporiteľne by sa mala čiastočne zmeniť aj štruktúra rastu HDP. „Rast spotreby by sa mal v dôsledku vyššej inflácie pribrzdiť a hlavným ťahúňom rastu HDP by mal byť zahraničný dopyt, resp. zlepšenie v čistom exporte,“ povedal. Tóth sa pripája k tomuto názoru a očakáva, že v budúcom roku dosiahne rast HDP napriek nižšej dynamike spotreby domácností 4 %. „Rizikom, ktoré sa v poslednom čase bohužiaľ zvýšilo, zostáva nedostatočné oživenie ekonomík EÚ,“ dodal Tóth. Tohtoročný rast HDP analytici očakávajú od 3,8 do 4,1 %.

HDP vzrástol v prvom polroku reálne o 3,9 % a v bežných cenách dosiahol 517,564 mld. Sk. V druhom štvrťroku pritom tempo rastu ekonomiky predstavovalo 4 % a vytvorený produkt 272,742 mld. Sk.