V čase únikov mozgov do cudziny pokojne tvrdí, že on by si túto alternatívu nezvolil. Luxusný zárobok ešte nie je všetko. Oveľa väčšou výhrou je, ak má človek vo vlastnej krajine zaujímavú prácu, ktorej výsledky môže prezentovať vo svete, a popritom žije v známom prostredí. Zájde si povedzme na vystúpenie slovenského folklórneho súboru, alebo len tak relaxuje na záhradke.

Igor Stano vie, o čom hovorí. V Nemecku prežil dva a pol roka. Bola to podmienka, aby mohol pred desiatimi rokmi nastúpiť do firmy Alcatel SEL TLH, ktorá priniesla na sever Slovenska – do Liptovského Hrádku – očakávané zahraničné investície.

Dnes na pozícii riaditeľa vývojového strediska je presvedčený, že keby mal raz niečo zmeniť, čo v dohľadnom čase nehrozí, tak by poskytol svoje skúsenosti iba medzinárodnej firme, ktorá by sa rozhodla etablovať na Slovensku. Nadnárodná korporácia Alcatel pritom pôsobí v 130 krajinách a zamestnáva dovedna 90-tisíc ľudí. Von ho to neláka, prečo by aj malo? Stredisko je v Bratislave. Prácu tu má 220 ľudí, zväčša expertov na informačné technológie (IT). Zabezpečuje vývoj nových softvérových balíkov pre pevné a mobilné telekomunikačné siete a pracovníci sa zúčastňujú na projektoch pre krajiny Európy, USA, Ázie a Tichomoria.

Záujem o kybernetiku

Pochádza z rázovitej obce Važec. Liptov má nesmierne rád. Pôsobil dokonca vo folklórnom súbore. Na gymnáziu uvažoval, že pôjde študovať kybernetiku. Nakoniec promoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave. Ako absolvent odboru pravdepodobnosť a štatistika nemal priveľa ponúk, a tak sa vrátil domov do Vojenského výskumného ústavu v Liptovskom Mikuláši, kde sa pre armádu už vtedy vyvíjali systémy s prvkami umelej inteligencie. Zhruba po deviatich rokoch mu práca začínala pripadať stereotypná, a keď v roku 1991 odišli niektorí jeho kolegovia do Alcatelu, povedal si, asi po dvoch týždňoch debatovania s manželkou o výhodách prestupu, že ich bude nasledovať.

Pred piatimi rokmi sa zahraniční majitelia rozhodli vytvoriť v niektorej stredoeurópskej krajine aj pracovisko na vývoj softvéru. Z tendra, do ktorého sa zapojilo päť-šesť krajín, vyšlo víťazne Slovensko a voľba padla na Bratislavu. Igora Stanu oslovili, či nechce stredisko rozbehnúť. Chcel. Vo vtedajšom vedení bol popri troch Nemcoch a belgickom kolegovi jediný Slovák. Zhruba štyri a pol roka „pendloval“ týždeň čo týždeň medzi Liptovom a Bratislavou. Rodina sa definitívne presťahovala len vlani, keď si po dlhšom hľadaní kúpili menší dom so záhradou a pripravili si v hlavnom meste nový domov. Manželka bola rada, dcére a synovi bolo smutno za kamarátmi. Na novú situáciu si museli zvykať.

Dnes rýdzo slovenská firma

„Veľkou výhodou pre manažéra je dostatok kompetencií a miera samostatnosti, ktorú mu firma umožňuje. Mám možnosť ovplyvňovať, čo a najmä ako to budeme robiť. Mnoho kompetencií nám presunuli na Slovensko. Verejnosti je možno málo známe, čím sa vlastne zaoberáme. Telekomunikačné technológie sa veľmi rýchlo inovujú, my sa následne zaoberáme inováciou softvéru. Som presvedčený, že naši zákazníci vo svete dostávajú do softvérového balíka pridanú hodnotu, ktorú tam vložili slovenskí odborníci. Lebo chceli, vedeli a mohli,“ vysvetľuje.

Firma dvakrát získala Cenu Slovenskej republiky za kvalitu. Prostredníctvom moderných digitálnych ústrední Alcatel 1000 S12 sú na Slovensku spojované hovory vyše 1,2 milióna účastníkov z celkového počtu 3,3 milióna. Vysoká dodávka týchto ústrední do Nemecka bola príčinou, že sa na Slovensku vytvorilo Servisné aplikačné centrum (s pôsobnosťou pre taliansky a švajčiarsky trh). Ide o prvé centrum tohto druhu na svete.

„V roku 2000 sa uskutočnil procesný audit nášho vývojového strediska. Za tri roky sme vytvorili také stredisko, ktoré sa môže porovnávať s veľkými lokalitami v Stuttgarte a Antverpách. Druhý audit, začiatkom tohto roku, to potvrdil. Je to zadosťučinenie aj pre mňa, pretože od polovice roku 2000 stredisko vedie rýdzo slovenský manažment, ktorý pracuje so slovenskými ľuďmi,“ vyznáva sa (poznámka PROFITU: od júla 1999 spravuje 100 percent akcií firmy holandská spoločnosť Alcatel Services International N. V.).

Igor Stano hovorí položartom-polovážne, že mení posty v päťročných cykloch. Vtedy, keď už vydal zo seba všetko. „Teraz to tak nebude. Beriem to od chvíle, keď som si sadol na riaditeľskú stoličku.“

Devízy v ľuďoch

Hovorieva sa, že Slováci sa vo svete nestratia. „Naši ľudia majú širšie vedomosti a sú nesmierne húževnatí. Odhodlaní pracovať na sebe. Bez toho by sme sotva dosiahli dobré výsledky, aj keď zahraničný kapitál, ale najmä know-how, prebratie firemnej kultúry a podobne umožnili postaviť vývojové stredisko na nohy oveľa skôr, ako keby ho bolo treba budovať na zelenej lúke. Už viete, že som neštudoval telekomunikácie, ale som matematik. Mnoho našich ľudí je na tom podobne. Máme tu učiteľov, strojárov, ekonómov… Zmenu zamerania zvládli nad očakávanie, aj z technologickej, aj procesnej stránky.“ Igor Stano to považuje za veľké plus. V zahraničí sú pracovníci špecializovaní veľmi úzko. Sociálne istoty ich nenútia obzerať sa vpravo, ani vľavo.

„Naši ľudia mi pripadajú lepšie pripravení,“ rozvíja svoje úvahy. „Napriek tomu si myslím, že väčšina z tých, čo odišli von, sa do dvoch-troch, maximálne piatich rokov vráti späť. Odchod slovenských odborníkov za hranice sme pocítili na vlastnej koži. Sme relatívne mladým kolektívom. Vekový priemer sa pohybuje okolo 31 rokov. Vlani a predvlani, keď Nemecko umožnilo na zelené karty prácu zahraničným IT expertom, nám odišlo okolo 25 ľudí. Mnohí sú už späť. Málokedy totiž majú vonku aj dostatok možností na postup v kariére . Zostávajú

výkonnými, aj keď dobre platenými, ale stále len radovými pracovníkmi. Ako skúsenosť je to, samozrejme, pre mladých ľudí, ktorí ešte nemajú rodinu, dobrá vec,“ zhŕňa. Podľa neho dobre pripravení odborníci na Slovensku zatiaľ nemajú problém uplatniť sa. Najmä vo veľkých mestách. Okrem Bratislavy je to napríklad ešte Trenčín, Žilina a Košice, menej už povedzme Banská Bystrica. Samozrejme, mladí ľudia požadujú doslova ideálne podmienky. Chceli by mať v jednej firme všetko to dobré, s čím sa stretávali na iných pracoviskách.

„Počas prvého polroku existencie strediska sme s niektorými narážali doslova na ostrie noža. Bola to otázka požiadaviek, možností a skutočných potrieb. Aj fluktuácia sa pohybovala medzi 15 – 17 percentami,“ spomína. Už to neplatí. Svoju rolu zohrala pri tom správna komunikácia s ľuďmi, motivačné faktory, výhody, ktoré prináša stabilný tím. Dnes sa fluktuácia znížila sa na 6-7 percent.

Uplatnenie doma

Igor Stano je presvedčený, že Alcatel Slovakia, a. s., územie Slovenska neopustí. „Dúfam, že aj ďalší zahraničný kapitál, ktorý podľa mňa sem určite príde, najmä ak sa vo voľbách potvrdí smerovanie do Európskej únie, zamieri aj mimo veľkých centier. Lebo zatiaľ, čo bratislavský región sa vyvíja prozápadne, vidiek upadá. Je to škoda. Také Anglicko dokáže sústrediť rozvoj aj do regionálnych častí. Slovensko má veľké bohatstvo, len ho nevyužíva. Má krásnu prírodu, zaujímavé tradície, a turistický ruch pritom viazne.

Zostaňme však pri ľuďoch. Firmy na vidieku padajú, zostávajú teda bez práce. Snažia si nejako pomôcť a odchádzajú stavať do Česka či Nemecka. Ako kedysi: budujeme svet a zaostávame doma,“ očividne ho to mrzí. Poznamenáva, že aj jeho rodného Liptova sa to dotklo.