Taliansku čižmu možno geograficky rozdeliť na dva približne rovnaké celky – sever a juh. K severu patrí územie od Álp až po Rím, k juhu spodná časť polostrova a ostrovy Sicília a Sardínia. Takéto delenie nie je náhodné a zodpovedá nielen odlišnej histórii oboch častí, ale aj ich hospodárskym rozdielom. Tie často dosahujú také rozmery, že medzi obyvateľmi severných oblastí, ktorí južanov považujú za priťažké bremeno, vyvolávajú rasistické nálady.

Rozdiely v hospodárstve

Južná časť krajiny, ktorú Taliani pre jej teplú a slnečnú klímu volajú Poludnie, je veľkosťou porovnateľná so severom a obýva ju asi tretina talianskej populácie. Vyprodukuje sa tu však len jedna štvrtina HDP krajiny a podiel juhu na exporte krajiny je len desať percent, pričom sa neustále zmenšuje. Juh prehráva so severom aj vo všetkých štatistikách hodnotiacich konkrétne parametre životnej úrovne. Výdavky rodín žijúcich v tejto oblasti predstavujú len dve tretiny toho, čo za rovnaký čas minú severania. Až štvrtina ich výdavkov smeruje do stravovania, zatiaľ čo na severe je to menej ako dvadsať percent. Počet južanov vlastniacich umývačku riadu, fax či počítač je o tretinu nižší ako severanov, a podobný rozdiel možno nájsť aj v štatistikách o množstve domácností pripojených k internetu.

Jednoznačne suverénne vedie juh všetky štatistiky chudoby. Z 22 miliónov talianskych rodín žijú v podmienkach chudoby približne dva milióny. Až 1,3 milióna sociálne najslabších domácností má svoj domov na juhu, hoci ho pritom obýva len jedna tretina absolútneho počtu talianskych rodín. Až štvrtina južanov žije pod hranicou chudoby, pričom na severe je to len sedem percent.

Ďalším ukazovateľom, ktorý nemilosrdne odhaľuje rozdiely medzi oboma časťami polostrova, je výška nezamestnanosti. Zatiaľ čo na severe dosahovala v polovici tohto roka len niečo vyše šesť percent, na juhu to bolo takmer devätnásť percent. Na celkovom počte nezamestnaných sa južania podieľajú až ??? percentami. Zarážajúci je počet nezamestnaných tamojších mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov, ktorý dosahuje až päťdesiat percent. Tretina pracujúcich južanov má nepravidelnú prácu.

Obyvatelia juhu Talianska, ktorý je vidieckejší ako sever, má niekoľko zvláštnych povahových charakteristík. Tie môžu byť krajine veľmi na prospech. V celosvetovom meradle patrí Taliansko ku krajinám s najhorším demografickým vývojom. Už v 90. rokoch zaznamenalo prirodzený úbytok obyvateľstva. Túto nepriaznivú štatistiku čiastočne zmierňuje práve juh, ktorý stále zaznamenáva viac než 15-percentný prírastok obyvateľstva, a čiastočne tak kompenzuje jeho úbytok na severe.

Zaostalosť juhu sa prejavuje aj v takých oblastiach, ako je napríklad percento angažovanosti v mimovládnych organizáciách či v úspešnosti triedenia komunálneho odpadu.

Za kuriozitu možno považovať index hádavosti. Vypočítava sa pomerom prvostupňových súdnych napomenutí k množstvu obyvateľov. Z neho vyplýva, že šancu dobre sa pohádať majú potenciálni záujemcovia na juhu dvakrát vyššiu než na severe.

Zaostalosť juhu má hlboké historické korene. Od pádu starovekého Ríma bol juh polostrova hračkou v rukách európskych mocností, zatiaľ čo na severe niekoľko storočí prekvitali slobodné komúny, ťažiace z kontaktu s európskym obchodom. Ešte v 19. storočí bolo Taliansko z veľkej časti rozdelené medzi cudzie štáty – veľká časť severu bola pod priamym vplyvom Rakúska, juh bol spravovaný francúzskymi Bourbonovcami. Kým však severné regióny mali rozvinutý bankový sektor, podieľali sa na európskom obchode s hodvábom a boli obchodnou bránou do oblasti Stredozemného mora, na juhu sa od čias vrcholného stredoveku zachovali feudálne vzťahy a väčšina obyvateľov sa zaoberala poľnohospodárstvom.

Keď sa po vojne dostala k moci ľavica, zriadila zvláštny orgán, ktorého úlohou bolo rozhýbať na juhu priemysel, a to predovšetkým výstavbou kolosálnych fabrík a prístavov. Pokladnica pre Juh, ako sa tento orgán volal, mala za 36 rokov svojej existencie k dispozícii vyše 30 miliárd dolárov. Projekty, ktoré za tieto peniaze vznikli, boli naozaj „obdivuhodné“ a v mnohom pripomínali výsledky socialistického centrálneho plánovania.

Málo turistov

Výber lokalít a následná výstavba veľkých fabrík ostro kontrastovali nielen s okolitým prostredím, ale aj s racionálnymi zákonmi trhu.

V druhej polovici minulého storočia sa o juhu hovorilo aj ako o budúcej európskej Floride. Lákadlom pre turistov mala byť predovšetkým horúca klíma a teplé Stredozemné more. Juh však trpí nedostatkami služieb v oblasti cestovného ruchu – nízka úroveň poskytovaných služieb a nedostatok hotelov či hostelov. Aj preto sem spomedzi zahraničných návštevníkov zavíta len 20 percent.

(Autor je spolupracovníkom PROFITU)