Nová vláda nastúpila pred štyrmi rokmi do svojho úradu s cieľom znížiť daňové zaťaženie najnižších príjmových skupín, ako aj celkové odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry. Tieto predsavzatia vychádzali z aktuálnej situácie, ktorá bola výsledkom pôsobenia predchádzajúcej koalície HZDS – RSS, SNS a ZRS v rokoch 1994 až 1998. Nie je žiadnym tajomstvom, že počas tohto volebného obdobia sadzby dane z príjmov právnických a fyzických osôb zostávali naďalej vysoké, preferovaní boli najmä podnikatelia blízki vtedajšej vládnej koalícii, ktorí mali aj jednoduchší prístup k bankovým úverom a úrokové sadzby v bankách stále stúpali.

Dnes je možné povedať, že súčasná vláda znížila daňové zaťaženie najnižších príjmových skupín, aj keď pozitívny dosah tohto kroku čiastočne narušili zvýšené sadzby daní a sociálnych odvodov. Najnižšia hranica dane z príjmu fyzických osôb sa znížila z 15 % na 10 % a najvyššia zo 42 % na 38 %. Zredukoval sa počet daňových pásiem zo sedem na päť a vykonali sa ďalšie úpravy v odpočítateľných položkách v prospech daňovníka. Pre živnostníkov sa zaviedla tzv. paušálna daň so sadzbou 2 % až 2,5 % z príjmov od 200-tis. Sk do 2 mil. Sk.

V prípade podnikateľskej sféry sa znížila sadzba dane z príjmov tejto skupiny z vtedajších 40 % na 29 % a neskôr na 25 %, a to aj napriek nesúhlasu Ministerstva financií (MF) SR. Aj tu však pozitívny dosah nižších sadzieb „naprávajú“ zvýšené sadzby DPH s výnimkou zníženia tejto dane pre služby v oblasti cestovného ruchu a pri klasických reštauračných službách z 23 % na 10 %, ďalej zvýšenie spotrebných daní, cestnej dane a dôchodkového a zdravotného poistenia. Ďalšie návrhy MF SR na zvýšenie zdaňovania napríklad daňou z motorových vozidiel či daňou z prírastku z majetku sa nezrealizovali. Odvodové zaťaženie podnikateľov a živnostníkov sa súčasnej vláde nepodarilo zredukovať.

Ozdravenie bankového sektora sa premietlo aj do zníženia úrokových sadzieb, a teda zlacnenia úverov pre podnikateľov z niekdajších 23 % na súčasných 9 %. Prísun úverov smerom k malým a stredným podnikateľom (MSP) sa však výrazne nezvýšil, keďže banky tomuto sektoru stále veľmi nedôverujú. Možno to zmení nový systém záložného práva na hnuteľné veci, ktorý táto vláda zaviedla. Pre živnostníkov a MSP sa zákonom vytvorila Živnostenská komora, ktorá sa stala partnerom Slovenskej priemyselnej komory.

Dobré správy

Celkové daňové a odvodové zaťaženie väčšiny subjektov zostáva aj naďalej vysoké. Zjednodušenie daňových pravidiel a odstránenie byrokracie v podnikaní je hlavným cieľom väčšiny politických strán, aj keď nie všetky strany ho vo svojich programoch definujú konkrétnejšie.

Najmä pravicové strany si vo svojich volebných programoch kladú za cieľ radikálne zníženie daňového a odvodového zaťaženia. Viaceré z nich sa prikláňajú k zavedeniu rovnej dane pre fyzické aj právnické osoby, v priemere na úrovni 15 %. Navrhujú rozšírenie odpočítateľných položiek, ktoré znížia základ dane, či skrátenie lehoty odpisovania v jednotlivých skupinách. To by malo viesť k zvýšeniu životnej úrovne fyzických osôb, ako aj k rozvoju malého a stredného podnikania. Za prekážku jeho rozvoja pokladajú najmä vysoké odvodové zaťaženie.

Politické strany hovoria vo svojich programoch aj o vytvorení čo najlepších podmienok pre MSP, aj keď ich často bližšie neurčujú, ktoré by mohlo vytvoriť silnú strednú vrstvu. Dôraz sa kladie na ochranu majetku. SMER a HZDS – ĽS hovoria okrem iného o sprístupnení úverov pre MSP, SNS o posilnení kompetencií Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ľavica o hospodársky slabých regiónoch. Podľa sľubov sa zdá, že MSP čaká obdobie, keď budú mať konečne ustlaté na ružiach.

SDKÚ podporuje myšlienku zavedenia rovnej dane na úrovni 14 % až 15 %, avšak jej zavedenie musí byť dostatočne pripravené. Chce sa zasadiť za zníženie odvodov znížením platieb do fondu nemocenského poistenia a presunutím týchto platieb za krátkodobé onemocnenie priamo na zamestnávateľov. Ďalšou nutnosťou je zásadné posilnenie váhy kapitalizačného piliera dôchodkového systému aj s použitím ďalších zdrojov z privatizácie, zníženie platieb za poistenie v prípade nezamestnanosti a reforma zdravotníctva. Zefektívnenie výberu daní podporí intenzívnejším využívaním informačných technológií, napríklad vo forme podávania daňových priznaní cez internet.

ANO chce presadiť komplexnú reformu daňového systému vrátane sprehľadnenia daňovej legislatívy. Bližšie však tento cieľ nešpecifikuje.

KDH bude presadzovať najmä zásadné zjednodušenie daňovej legislatívy a zavedenie rovnej dane z podnikania a zo zamestnania s jednotnou sadzbou 14 %. Chce presadiť výrazné zníženie základu dane zo závislej činnosti pre rodičov, ktorí vychovávajú deti, znižovanie počtu daňových pásiem, ďalej započítanie úrokov z hypotekárneho úveru, stavebného sporenia či z príspevku Štátneho fondu rozvoja bývania ako odpočítateľnej položky z daňového základu fyzických osôb. Okrem toho chce skrátiť lehotu odpisovania v jednotlivých skupinách a zahrnúť vytvorené opravné položky na problémové pohľadávky do daňových nákladov. Ďalším opatrením bude zverejňovanie dlžníkov daňovými úradmi a poisťovňami, obmedzenie sponzorovania či darovania stratovými a najmä štátnymi firmami a rozšírenie možností určiť použitie časti zaplatenej dane na verejnoprospešné ciele. KDH chce okrem toho zabezpečiť prepojenie jednotlivých informačných systémov – daňových úradov, colných úradov a štátnej správy tak, aby sa získal prehľad o finančných tokoch.

SMK chce ďalším znižovaním daňového a odvodového zaťaženia posilňovať postavenie občanov Slovenska. Bližšie tento cieľ neurčuje.

OKS navrhne zníženie sadzby dane zo všetkých príjmov fyzických osôb do výšky 120-tisíc korún ročne na 0 % a pri príjmoch nad 120-tisíc korún ročne na 16 %. V prípade právnických osôb bude presadzovať zníženie sadzby dane zo všetkých príjmov na 16 %. OKS ďalej navrhne zrušiť odpočítateľné položky a zaviesť dve pásma u fyzických osôb ako prechod na rovnú daň s čo najnižšou sadzbou a s dlhodobým cieľom zaviesť nulovú sadzbu dane z príjmov. Váha zdanenia sa pritom prenesie na nepriame dane. Ďalej chce navrhnúť zmenu ústavy tak, aby na zvýšenie daní bol potrebný súhlas troch pätín všetkých poslancov NR SR a na zníženie daní súhlas jednoduchej väčšiny poslancov parlamentu. Okrem toho bude presadzovať zníženie odvodov do sociálnych fondov zo súčasných 50,8 % na 33 %, jednotnú sadzbu DPH 17 %, okrem potravín a liekov, kde chce ponechať 10 % sadzbu, ako aj urýchlenie odpisovania majetku a vyššie odpisové sadzby.

SNS bude presadzovať zjednodušenie daňových pravidiel a zníženie byrokracie pri podnikaní, ako aj zníženie daňového zaťaženia. To chce dosiahnuť zvýšením jednotlivých druhov odpočítateľných položiek, ako sú investície do bývania, náklady na výchovu a vzdelávanie, náklady spojené s vytváraním nových pracovných miest a pod. Ďalej chce znížiť sadzby dane, zmeniť daňové pásma, zjednodušiť stanovenie základu dane či zmeniť odpisy hmotného investičného majetku. SNS chce úpravou zákonov odstrániť zvýhodňovanie protekčných skupín, znížiť sadzby DPH, ktoré podporia hospodársky rast, či podporiť kroky daňovej správy, ktorých výsledkom bude zdaňovanie nelegálnej podnikateľskej činnosti.

KSS bude presadzovať daňovú reformu s vyšším daňovým zaťažením luxusných výrobkov, neproduktívneho a nadštandardného majetku a monopolných výrobcov.

HZDS – ĽS chce zrovnoprávniť daňové zaťaženie právnických a fyzických osôb, upraviť odpisovú politiku a umožnením odpočtu časti investícií z daňového základu aktivizovať rast investícií.

DS bude presadzovať zavedenie rovnej dane pre všetky osoby a podnikateľov na úrovni 15 %. Okrem toho bude presadzovať zjednotenie sadzieb DPH na jednej sadzbe, bližšie k hranici 10 %. Súčasne s reformou verejných výdavkov bude okrem znižovania daňového a odvodového zaťaženia zvyšovať kvalitu poskytovaných verejných statkov a služieb tak, aby občania cítili, že za svoje dane dostávajú od štátu adekvátnu protihodnotu. Bude sa ďalej zasadzovať za to, aby do konca ďalšieho volebného obdobia poklesla miera prerozdeľovania v ekonomike zo súčasnej polovice na najviac jednu tretinu hrubého domáceho produktu.

Čo strany sľubujú malým a stredným podnikateľom

SDKÚ chce vytvárať čo najlepšie podmienky na rozvoj MSP, ktoré je vo všetkých vyspelých krajinách najvýznamnejšou súčasťou silnej strednej vrstvy. Za oveľa zásadnejšiu otázku ako znižovanie daní považuje vysoké odvodové zaťaženie, ktoré je najväčšou bariérou rozvoja MSP.

ANO je za zrovnoprávnenie postavenia štátu a podnikateľov. Ďalej chce posilniť postavenie podnikateľa v oblasti správneho práva a ochrany jeho majetku. Úpravou legislatívy o konkurze a vyrovnaní chce odstrániť prieťahy v konkurzných konaniach.

SMER bude podporovať zlepšenie podmienok MSP. Má vypracovaný postup na dosiahnutie tohto cieľa, ktorý je založený na zvýšenom využití domácich zdrojov a zlepšení koordinačnej a legislatívnej funkcie Ministerstva hospodárstva SR pri zabezpečovaní všestrannej podpory. Rozhodujúcim prvkom bude sprístupnenie úverov pre MSP, pretože nedostatok kapitálu a všeobecná nedostupnosť zdrojov ohrozuje ich činnosť a často aj existenciu.

SMK považuje z hľadiska ekonomickej reštrukturalizácie a vytvárania pracovných miest za dôležité zvyšovanie počtu a ekonomickej úlohy MSP.

SNS chce byť aktívnou pri odstraňovaní byrokratických, cenových a kapitálových prekážok, ktoré sťažujú konkurencieschopnosť MSP. Z tohto dôvodu chce presadzovať vytvorenie legislatívnych a účtovných predpokladov na diferenciáciu v závislosti od veľkostných kategórií podnikov. Bude ďalej presadzovať vybudovanie systému úverových inštitúcií pre MSP. Na túto činnosť je podľa tejto strany potrebné kapitálovo posilniť a štrukturálne dobudovať Slovenskú záručnú a rozvojovú banku a vytvoriť systém agentúr na podporu takéhoto podnikania. SNS bode na podporu živnostenského podnikania presadzovať zvýšenie obratu pre paušálnu daň na 4 mil. Sk, odpustenie dane v prvom roku podnikania, ak ide o nezamestnaného evidovaného viac ako šesť mesiacov na Národnom úrade práce, prípadne ak zamestnáva aspoň tri osoby viac ako tri mesiace. Pre živnosti bude presadzovať aj zníženie dane z príjmu na 25 % a odstránenie diskriminácie v sociálnych veciach oproti zamestnancom (stravné lístky, pracovné cesty, nadčasy a pod.).

SDĽ sa chce zamerať na využívanie programov podporujúcich MSP so zameraním najmä na hospodársky slabé regióny.

KSS bude podporovať MSP tak, aby sa pre občanov stalo atraktívnym.

HZDS – ĽS chce vytvoriť motivačné podmienky na rozvoj MSP, najmä pokiaľ ide o dostupnosť kapitálu, zníženie daňového a odvodového zaťaženia, skrátenie a zjednodušenie povoľovacích konaní a reálne podporné programy. Strana chce vypracovať stratégiu rozvoja podnikateľského prostredia a programy rozvoja jednotlivých odvetví v podobe hospodárskej politiky vlády minimálne na 10 až 20 rokov.