Podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš považuje za úspešné pilotné projekty spoločného verejného obstarávania viacerých obstarávateľov v štátnej správe. Ako sa píše v materiáli, o ktorom by mal v stredu rokovať kabinet, pri nákupe osobných automobilov sa podarilo ušetriť 8 % a pri nákupe kancelárskeho papiera až 21 % oproti predpokladanej obstarávacej cene. „Realizácia pilotných projektov preukázala možnosť získať významné úspory verejných prostriedkov aj v SR,“ dodáva I. Mikloš v hodnotiacom materiáli. Okrem priamych úspor dochádza pri spoločnom obstarávaní podľa neho aj k nepriamym úsporám režijných nákladov v obstarávateľskej organizácii, ktorá sa zapojí do spoločného obstarávania. „Preto rozšírenie tohto systému nákupu považujeme za nástroj zvyšovania efektívnosti verejného obstarávania,“ píše sa v materiáli.

Podľa vicepremiéra sa v prípade väčších nákupov dajú dosiahnuť aj väčšie úspory. V prípade spoločného obstarávania osobných automobilov úspora predstavuje približne 8%. „Tento výsledok je možné odôvodniť nízkym ročným predpokladaným odberom automobilov, okolo 75 kusov ročne, čo vzhľadom na celkový ročný objem predaja osobných automobilov v SR vo výške 24 tis. kusov tvorí len nepatrné množstvo z tohto predaja. Lepší výsledok pri spoločnom obstarávaní automobilov je možné predpokladať realizáciou viacerých kategórií automobilov, prípadne spojením dodávky so servisom,“ píše sa v materiáli.

Podľa vicepremiéra, systém spoločného obstarávania je vhodné rozšíriť aj na iné tovary a služby. Za tovary a služby vhodné pre spoločný nákup považuje hlavne automobily, kancelárske potreby, čistiace potreby, počítače, notebooky, tlačiarne, pneumatiky, tlačiarenské služby, zabezpečenie leteckej osobnej prepravy, či zmluvné poistenie osôb a vozidiel. Zároveň však dodáva, že pre rozšírenie spoločného obstarávania je potrebné vytvoriť predpoklady, najmä tlakom na efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov, orientáciou kontroly na hodnotenie výsledku, vytvorením systému porovnávania dosiahnutých výsledkov obstarávania pri spoločnom obstarávaní a obstarávaní mimo tohto systému. „Okrem toho bude potrebné pripraviť aj príručky, vzory rámcových zmlúv, vytvoriť systém zverejňovania uzavretých rámcových zmlúv a možností k ich pripojeniu,“ dodáva vicepremiér.

V materiáli tiež navrhuje, aby sa v prvej etape vytvoril systém gestorských obstarávateľov, ktorí by boli garantmi jednotlivých rámcových zmlúv a manažovali by ich počas celej doby ich platnosti. „Do budúcnosti bude potrebné zvážiť aj systém vzájomných platieb medzi gestorskými ministerstvami a užívateľmi rámcovej zmluvy,“ vysvetľuje I. Mikloš. Hlavným dozorujúcim orgánom nad spoločným obstarávaním má byť Úrad pre verejné obstarávanie. Vicepremiér však navrhuje v neskoršom štádiu zvážiť vytvorenie tzv. obstarávateľských agentúr, ktoré by v budúcnosti prebrali na seba komplexné zabezpečovanie spoločného obstarávania, podľa vzoru Rakúska, Francúzska, Talianska či Kanady. Úlohou obstarávateľskej agentúry bude na základe definovaných potrieb jednotlivých obstarávateľov vypracúvať stratégie spoločných nákupov, sledovať trh, uskutočňovať výber dodávateľov, plánovanie a kontrola nákladov na jednotlivé komodity a ich analýzy. Podľa I. Mikloša je s podobnými modelmi možné uvažovať aj na regionálnych úrovniach.