Európska únia na konci uplynulého týždňa získala na základe rozhodnutia Svetovej obchodnej organizácie – WTO právo uvaliť sankcie voči Spojeným štátom v celkovej výške 4 miliárd dolárov. Má ísť o reakciu na nový model daňového zvýhodnenia veľkých firiem a korporácií.

Arbitrážny panel WTO podporil kalkulácie EÚ, ktoré vychádzali z toho, že uvedený nový model spôsobí škody v uvedenom objeme štyroch miliárd USD, a nie vo výške jednej miliardy dolárov, čo bol odhad americkej strany.

Daňové zvýhodnenie korporácií sa týka najmä veľkých exportérov, akými sú napríklad Microsoft, Boeing, prípadne Caterpillar.

Prvé komentáre a analýzy hovoria o tom, že rozhodnutie Svetovej obchodnej organizácie a prípadné podniknutie sankčných krokov vyvolá ďalšiu vlnu napätia v transatlantických obchodných reláciách, ktoré sú už teraz silne zaťažené sporom ohľadne amerických colných taríf na oceľ a oceliarske produkty.

Štvormiliardová sankcia je desaťnásobne vyššia v porovnaní s už akceptovanými odvetnými krokmi USA voči EÚ, ktoré „odobrila“ Svetová obchodná organizácia – tie sa týkajú kompenzácie sporov ohľadne exportu banánov a hovädzieho mäsa.

Sankcie vo výške 4 miliárd USD môže EÚ uvaliť prakticky okamžite, jej predstavitelia sa však počas víkendu vyjadrili, že ešte dajú časový priestor Bushovej administratíve, aby mohla prehodnotiť spornú legislatívu, ktorá nie je kompatibilná s pravidlami WTO.

Európsky obchodný komisár Pascal Lamy vyjadril spokojnosť s verdiktom WTO a dodal, že finančný objem potencionálnych protiopatrení Európskej únie by sa mal stať silným podnetom pre Spojené štáty, aby definitívne eliminovali obrovský a v zásade nezákonný model dotácií na podporu exportu.

Európska komisia vidí v možnosti uvaliť sankcie proti USA „poslednú možnosť“, v rámci ktorej môže americká vláda zosúladiť svoje rozhodnutia s pravidlami WTO.

Opätovne sa však potvrdilo, že sankcie nemajú nijakú súvislosť so sporom ohľadne colných taríf na oceľ dovážanú do USA.

Americký obchodný zástupca Robert Zoellick vyjadril sklamanie, že objem potencionálnych sankcií je taký výrazný, no priznal, že rozhodnutie WTO nakoniec povedie k hľadaniu ciest, ako zjednotiť pozície USA s pravidlami a doporučeniami Svetovej obchodnej organizácie.

Zoellick dodal, že vláda úzko spolupracuje s Kongresom, aby došlo k plnému súladu so záväzkami k WTO, existuje však iba veľmi malá možnosť, aby sa nový zákon prijal ešte do konca tohto roka.

Príkladom môže byť návrh zákona, ktorý predložil v Snemovni reprezentantov Bill Thomas – predlohu tejto legislatívnej úpravy totiž blokovali republikáni i demokrati, spravidla tí, ktorí lobujú za Microsoft a Boeing.

Bývalý vplyvný obchodný predstaviteľ v Clintonovej vláde Stuart Eizenstat zdôraznil, že nastal čas pre štátnické rozhodnutia, a nie pre odvetné opatrenia, ktoré poškodzujú otrasené ekonomiky EÚ a Spojených štátov.

Eizenstat zároveň vyzval Kongres, aby nekonal unáhlene a neprijal takú legislatívu, ktorá poškodí konkurencieschopnosť amerických firiem.

Očakáva sa, že Európska komisia do desiatich dní uverejní zoznam tých výrobkov, na ktoré by sa mali vzťahovať sankčné opatrenia.

Zrejme bude vychádzať z návrhu, ktorý vymenúva až 95 sektorov výroby – od chovu hospodárskych zvierat až po výrobu hračiek. Do tejto chvíle sa však presne nešpecifikujú produkty, ktoré majú sankcie postihnúť.

Európska podnikateľská skupina Unice počas víkendu varovala, že drahší import môže vážne poškodiť EÚ a v každom prípade by sa zavedenie sankcií nemalo „uponáhľať“.

Prvé signály o novom spore medzi EÚ a USA sa objavili pred dvoma mesiacmi, kedy americké ministerstvo financií navrhlo výrazné zmeny v doterajšom systéme zdaňovania korporácií, ktoré v prvom rade postihnú zahraničné spoločnosti a ich dcérske firmy na území Spojené štátov.

Tieto podnikateľské subjekty by mali podľa novej predlohy zákona platiť dodatočné dane rádovo v miliardách dolárov.

Ministerstvo financií USA urobilo tento krok s odôvodnením, že modernizácia daňového modelu má zamedziť stavu, v rámci ktorého čoraz väčší počet amerických firiem presúva svoje sídla do zahraničia, prípadne sa stávajú predmetom akvizícií a fúzií s ich zahraničnými rivalmi.

Nátlakové skupiny, ktoré podporujú európske i ďalšie neamerické spoločnosti začali veľmi ostrú kampaň proti novému daňovému zákonu, pričom poukazovali na to, že zahraničné firmy ročne odvádzajú dane v Spojených štátoch vo výške zhruba 20 miliárd dolárov a ich ďalšie zvýšenie by bolo neúnosné.

V oficiálnom vyhlásení amerického Treasury sa však uvádza, že existujúce daňové zákonodarstvo konkurenčne znevýhodňuje domáce firmy na úkor zahraničných.

V novej právnej úprave sa majú zásadným spôsobom „pritvrdiť“ pravidlá pri definovaní výnosov, ktoré sa doteraz skresľovali tým, že zahraničné firmy mohli až polovicu výnosov považovať za odpočítateľnú položku, ak sa previedli do „materskej“ firmy v podobe splátok úrokov z poskytnutých úverov.

Minister financií Paul O´Neill dodal, že nový zákon nie je diskriminujúci, ale naopak – zrovnoprávňuje konkurenčný priestor pre domáce i zahraničné spoločnosti.