Na etapové preteky Seat Okolo Slovenska prichádzajú každoročne čoraz lepší cyklisti, ale z hľadiska renomé má podujatie, ktoré napíše 46. kapitolu, najlepšie roky za sebou. Časy popularity cyklistiky, keď ľudia lemovali trate a utekali domov k tranzistorom a televíznym prijímačom sledovať, kto unikol na trati a kto prišiel prvý do cieľa, pominuli. ,,Chceme naše preteky vrátiť k ľuďom a dosiahnuť niekdajšiu slávu. Práve na základe kvality,“ tvrdí generálny riaditeľ občianskeho združenia Okolo Slovenska Juraj Takáč. Mysliac na to, ako by organizátorom i celej slovenskej cyklistike pomohla výrazná domáca postava, akú má plávanie v Martine Moravcovej či vodný slalom v Michalovi Martikánovi.
Napnutý rozpočet
Preteky Okolo Slovenska štartujú 28. augusta v Kysuckom Novom Meste a končia 1. septembra v Humennom. Ich zaradenie do kategórie 2.5, kde 2 znamená etapové preteky a 5 ich kvalitatívnu úroveň, automaticky určuje výšku rozpočtu. Tá je päť miliónov korún a na tejto úrovni sa pohybuje už päť rokov.
,,Piata kategória nám dovoľuje pozvať cyklistov druhej a ďalších stoviek svetového rebríčka a profesionálne tímy II. a III. divízie,“ vysvetľuje šéf organizačného výboru J. Takáč. ,,Už som spomínal, že naším cieľom je pozdvihnúť úroveň podujatia, a tak požiadame, aby nás v budúcom roku posunuli do vyššej kategórie. Pravda, rozpočet pretekov by tak narástol minimálne o sto percent. Čím kvalitnejšie tímy pozývame, tým vyššie refundácie nákladov požadujú.“
Organizátori totiž hradia účastníkom pretekov všetko okrem cestovného. ,,Mohli sme tu mať tím z Kanady, ba dokonca z Austrálie, ale chceli príspevok na letenky. Dáni pýtali 1 300 eur na cestovné. Náš rozpočet je napnutý, ideme na doraz. Museli sme sa poďakovať za záujem. Ale trom tímom, ktoré sme chceli mať na štarte, sme prispeli na cestovné po 150 eur.“
Pravda, preteky Okolo Slovenska sa zďaleka nemôžu porovnávať s podujatiami vyšších kategórií. ,, My neplatíme štartovné,“ vraví J. Takáč. ,,Podľa informácií, ktoré mám, vyplatili organizátori nadnárodných Pretekov mieru družstvám len na štartovnom päť miliónov českých korún, odhadom bol rozpočet podujatia 20 mil. Kč. Tour de France? Ani nesnívame. To musia byť v slovenských korunách stovky miliónov.“
Účastníkom hradia všetko
Najväčšou výdavkovou položkou rozpočtu pretekov Okolo Slovenska sú pobytové náklady. S pelotónom so 150 cyklistami cestuje 75 členov sprievodu, ďalej organizátori, rozhodcovia, lekári, policajti i členovia záchranného systému. Dohromady približne 320 ľudí, ktorých treba ubytovať a stravovať. ,,Účastníkom hradíme všetko. Pretekári dostávajú dokonca aj vreckové, len to nás vyjde na stotísíc korún. Z nášho rozpočtu platíme pohonné látky a po skončení pretekov ešte všetky autá zúčastnených tímov vyprevadíme s plnými nádržami.“
Ďalšie peniaze idú na dopingové kontroly, sprievodné vozidlá, odmeny rozhodcom, výrobu a realizáciu reklamy, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pohotovosť zdravotníckych zariadení po celej trase, ako aj na políciu, ktorá riadi a odkláňa dopravu. Ba stalo sa, že organizačný výbor musel uhradiť železnici stojné – to ak vlak čakal, kým celý konvoj prejde železničným priecestím. Za odstavenie vlaku účtovali železnice 2 400 korún.
Cyklistov však najviac zaujíma časť rozpočtu, z ktorej dostávajú odmeny za umiestenie v etapách, v prémiách i za celkové poradie. Na najväčších slovenských pretekoch sa na ne rozdelí 13 015 eur a 37 300 korún, teda celkove vyše 600-tisíc korún. ,,Sadzobník prémií je presne daný a existujú v ňom kategórie. Navyše, krajiny sú v nich rozdelené do A a B skupiny podľa sily ekonomiky – Slovensko je, prirodzene, v slabšom „béčku“. Môžeme síce vyplatiť na prémiách menej, ale na druhej strane sem ťažšie dostaneme kvalitnejšie tímy. V tomto roku sme sa to pokúsili nahradiť iným spôsobom – a podarilo sa. Najsilnejší tím na štarte, taliansky Mapei-Quick Step s olympijským víťazom zo Sydney v bodovačke dvojíc, Austrálskym pretekárom Scottom McGrorym, pristal na to, že ako bonus za účasť u nás má možnosť desaťdňového regenerčného pobytu v piešťanských kúpeľoch.“
Na porovnanie – 13 015 eur na preteky Okolo Slovenska je len kvapkou z toho, čo sa vypláca na najprestížnejšej Tour de France. Rozdelili na nej totiž 2 439 184 eur (108 055 851 Sk), pričom celkový víťaz, Američan Lance Armstrong, zinkasoval až astronomickú sumu v korunách – 16,25 milióna. Víťazstvo v etape malo hodnotu 325-tisíc, najlepší vrchár získal 975-tisíc a najlepší mladý cyklista 650-tisíc korún.
Niekedy aj na dlh
Peniaze na šport sa na Slovensku získavajú ťažko, čo potvrdzuje aj J. Takáč. ,,Keď som roku 1998 nastupoval ako jediný profesionálny pracovník pretekov, zdedil som dlh vo výške pol milióna. Nie vždy sa nám všetko podarí. Napríklad vlaňajšok sme tiež skončili so schodkom. Ako občianskemu združeniu, ktoré vlastne ani nemá majetok, nám žiadna banka peniaze nepožičia, museli sme sa s niektorými veriteľmi dohodnúť na splátkovom kalendári. Niečo ešte ani teraz nemáme vyrovnané. Počas roka totiž peniaze nezískame, nové vždy prídu až tesne pred začiatkom aktuálneho ročníka.“
Organizátorom pretekov nepomáha, paradoxne, ani Medzinárodná cyklistická únia UCI. Naopak, namiesto prípadného príspevku pýta poplatok za to, že preteky zaradí do kalendára – ten je vo výške okolo 70-tisíc korún ročne. Ďalší poplatok putuje na účet Asociácie organizátorov cyklistických pretekov – deväťtisíc korún.
Štát prispel na 46. ročník sumou 500-tisí korún, zvyšných 4,5 milióna si museli organizátori zohnať sami. Zhruba polovicu z toho dostaneme aj v hotovosti, druhú polovicu zo 4,5 milióna vo forme bartera.“ Šéf organizačného výboru označuje pomerom 50 : 50 aj podiel prostriedkov, ktoré získajú centrálne a ktoré si zaobstarajú etapové mestá.
,,Ak mesto získa partnera, ktorý ide s nami po celej trase, o prostriedky sa delíme. Do sponzorov jednotlivých etapových centier sa však inak nestaráme. Tí menší, ktorým, logicky, stačí propagácia vo vlastnom regióne, sú pod kuratelou miestnych organizátorov.“
Dobrý šport i na lazy
Preteky cyklistického typu majú potenciálnu výhodu – netrvajú iba dve-tri hodiny ako atletický míting či futbalový zápas a majú oveľa širší záber než len jeden štadión. Niekoľko dní putujú po celom Slovensku. Ako hovorí J. Takáč, ,,kvalitný šport dostaneme do miest, dedín i lazov, lebo trasy robia tak, aby boli náročné a zaujímavé“.
Chápu to aj reklamní partneri? ,,Snažíme sa ich o tom presvedčiť a pomaly sa nám to aj darí. Pravda, sú aj partneri, ktorých strácame. Tým, že do vedení firiem prichádzajú zahraniční manažéri, ktorí menia pôvodnú marketingovú stratégiu a meno Okolo Slovenska im nič nehovorí, alebo zase mladí slovenskí manažéri, ktorí si na lepšie časy pretekov a cyklistiky nepamätajú. Skutočnosťou totiž je, že v 90. rokoch upadla propagácia a mediálna podpora pretekov. Naším cieľom je však získať pre veľké preteky veľké firmy. Veríme, že ak im všetko vysvetlíme – počet dní, počas ktorých sú propagovaní, počet miest a dedín, kam ich dostaneme, i počet krajín, z ktorých cyklistov hostíme -, pochopia, že sú to dobre investované prostriedky.“
Vstupné nevyberajú
Trúfajú si organizátori aj na prípadný budúcoročný desaťmiliónový rozpočet? ,,Čiastočne sa na to pripravujeme a už dnes hovoríme s partnermi o vyšších sumách. Dohody na papieri síce nie sú, ale darí sa nám budovať okruh ľudí a firiem, ktorí nám chcú pomáhať.“
Do toho okruhu zaradil J. Takáč aj Združenie miest a obcí Slovenska. ,,Tým, že vlastne nevyberáme vstupné, oslovujeme v spolupráci so Združením miest a obcí obce a mestá, cez ktoré preteky putujú, a žiadame ich o príspevok vo výške 0,5 až 2 koruny na obyvateľa. Ak teda obec má 500 obyvateľov, požiadame ju, aby nám miestny úrad zo svojho rozpočtu venoval sumu tisíc korún. Vlani sme prešli 150 obcami, v tomto roku ich je vyše 130. Keby každý pridal nejakú tú korunu…
Organizátori už dnes rozmýšľajú o tom, ako bude vyzerať budúci ročník a kade povedie. Skladá organizačný výbor jednotlivé etapy pretekov podľa toho, ktoré mesto koľko peňazí ponúkne?
,,V žiadnom prípade, preteky musia byť vyvážené. Ak cestujem po Slovensku, nikdy nejdem na jedno miesto rovnakou trasou,“ tvrdí J. Takáč. ,,Mapujeme cesty, ich kvalitu, lebo chceme, aby boli trate náročné, zaujímavé, aby nechýbali roviny, kopce či veterné úseky. Tých faktorov je toľko, že nemôžeme prihliadať len na to, ktoré etapové centrum by vedelo prispieť najvyššou sumou. Samozrejme, najlepšie je, ak mestá majú záujem, lebo presviedčanie nie je najlepší spôsob spolupráce.“