Kedy sa trojmiliónový Uruguaj vklinený medzi Argentínou a Brazíliou dostane do finančných problémov, bolo viac-menej iba otázkou času. Stalo sa tak v predposledný júlový deň, keď sa banky rozhodli pre rastúce problémy s hromadnými výbermi peňazí zatvoriť svoje filiálky. Počasie bolo horúce, hlavy ešte horúcejšie. Najmä po tom, keď uruguajská vláda predĺžila pôvodné rozhodnutie bánk o tzv. bankových prázdninách, ktoré mali trvať len jeden deň, čiže do nasledujúceho týždňa. To, čo nasledovalo, nevybočilo zo scenára finančnej krízy – rabovanie obchodov a nepokoje, ktoré spacifikoval až zásah polície.

Dôvodom na prijatie týchto opatrení bola hrozba finančnej krízy, do ktorej krajinu postupne posúvala panika medzi obyvateľmi v súvislosti s bezpečnosťou ich bankových úspor. K masívneho vyberaniu finančných prostriedkov prispeli tiež prudké výkyvy menového kurzu uruguajského pesa, odstúpenie ministra hospodárstva Alberta Bensiona (stratil podporu pre svoj prísne reštrikčný program hospodárskych opatrení) a finančný kolaps v susednej Argentíne. Opatrenia, ktoré sa pôvodne prijali na získanie „oddychového času“, však spôsobili, že vkladatelia sa ešte viac obávali o svoje úspory.

Regionálne starosti

Uruguaj bol vďaka stabilnému finančnému systému považovaný za Švajčiarsko Južnej Ameriky a nielen Uruguajčania s dôverou využívali služby uruguajských finančných domov. Podľa niektorých pozorovateľov práve cudzinci vyslali prvý impulz na odštartovanie súčasnej uruguajskej finančnej krízy. Predovšetkým Argentínčania začali ako prví horúčkovito vyberať peniaze z účtov, ktoré mali otvorené u susedov. Ich konanie bolo vzhľadom na katastrofickú situáciu v ich materskej krajine predpovedateľné. S čím však bankové domy zrejme nepočítali, bola reakcia domácich obyvateľov, respektíve predpokladali, že ich ošiaľ vyvolaný Argentínou rýchlo prejde.

Ošiaľ sa však zmenil na syndróm. Banky za prvý polrok 2002 prišli o 33 percent vkladov (podľa agentúry Reuters len za júl vkladatelia vybrali 2 mld. USD). Devízové rezervy krajiny klesli za toto obdobie z 3 mld. USD na 665 mil. USD, teda takmer o 80 percent.

Podľa analytikov ide o problém regiónu, ktorý sa začal tým, že Argentíne, Brazílii a ďalším krajinám z tejto oblasti sa nepodarilo znížiť vonkajšiu zadlženosť počas poslednej dekády minulého storočia, ktorá sa niesla v znamení rastu, a prepásli jedinečnú príležitosť. „Ide o regionálnu krízu. Všetky dôležité krajiny s výnimkou Čile majú veľké problémy, prípadne k nim smerujú,“ komentoval situáciu Michael Mussa z Inštitútu pre medzinárodné financie.

Uruguaj je už tretí rok v recesii. Výkonnosť ekonomiky za prvý kvartál klesla medziročne o 10 percent. Podľa prognóz OSN v tomto roku klesne HDP o päť percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Nezamestnanosť vzrástla na rekordných 15,6 percenta. V polovici júna vláda uvolnila kurz pesa. Odvtedy mena stratila 50 percent zo svojej hodnoty.

Vzhľadom na úzku prepojenosť susediacich ekonomík (Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj vytvárajú spoločný trh Mercosur) s narastajúcimi ťažkosti Uruguaja vzrastajú obavy tiež z toho, aby celý latinsko-americký región nepodľahol dominovému efektu. V tomto kontexte sa osobitne nepriaznivo vyvíja situácia v susednej Brazílii. Existujú obavy, že krajina bude musieť vyhlásiť úverový default (neschopnosť splácať) na zahraničný štátny dlh, ktorý už dosiahol 250 mld. USD. Na rozdiel od Uruguaja, kde „cena“ za záchranu krajiny je relatívne nízka, požiadavka Brazílie na výraznejšiu pomoc zo strany medzinárodných finančných inštitúcií, napríklad Medzinárodného menového fondu (MMF)) je oveľa zložitejšou záležitosťou. Pohyb kurzu brazílskeho reálu je podľa analytikov príliš „divoký“ vzhľadom na stabilizačné schopnosti Brazílie, ktoré sú už vystavené enormnému tlaku dlhovej služby štátu. Navyše k pomoci MMF má výhrady ľavicová opozícia, keďže fond poskytovanie prostriedkov podmieňuje prijatím určitých opatrení v hospodárskej politike štátu. V prípade víťazstva ľavice v októbrových prezidentských voľbách sa bude schodná cesta pre Brazíliu hľadať veľmi ťažko.

Čas sú peniaze

Uruguajská vláda súrne potrebovala nájsť prostriedky. Hľadala a našla. O pomoc požiadala Spojené štáty americké, ktoré Uruguajčanom vyjadrili podporu. „Ide o jednu z najvýkonnejších ekonomík v Latinskej Amerike a zaslúži si pokračujúcu podporu medzinárodného finančného spoločenstva za oddanosť reformným ekonomickým politikám,“ uviedol vo vyhlásení US Treasury. Nezostalo len pri slovách. Po dohode s MMF sú USA ochotné poskytnúť 1,5 mld. USD, o ktoré Uruguaj žiada, vo forme preklenovacieho úveru. Fond prostriedky Američanom vráti , keď dosiahne dohodu s Uruguajom. „Fakt, že USA poslali takýto „šek“, je znakom silnej podpory najväčšej svetovej ekonomiky. To by malo zamedziť panike obyvateľstva,“ uviedol pre agentúru Bloomberg Pablo Goldberg z investičnej spoločnosti Merrill Lynch. Ide o prvý prípad, keď administratíva amerického prezidenta Georgea W. Busha súhlasila s poskytnutím priamej pomoci krajine v ekonomických ťažkostiach. Podmienkou však bolo prijatie legislatívy, ktorá v Uruguaji znemožní prístup k vysokoúročeným vkladom v tvrdých menách v štátnych bankách počas nasledujúcich troch rokov. Dohodu s MMF uzavreli USA začiatkom augusta. V ten deň sa v Uruguaji skončili bankové prázdniny. Legislatívu o zmrazení vkladov prijal uruguajský parlament o deň skôr. Celková zahraničná pomoc pre túto krajinu v tomto roku by mala dosiahnuť 3,8 mld. USD.

Obyvatelia Uruguaja tak o svoje peniaze neprídu. „Poskytnutá pôžička z USA bude slúžiť na výbery peňazí občanov, ktoré majú na iných ako termínovaných účtoch,“ uviedli pre agentúru Bloomberg vládni predstavitelia. Súčasne apelovali na obyvateľom, aby sa vzdali ďalších „nájazdov“ na banky a zastavili hromadné výbery peňazí.

Príklad pre iných

Úsilie vlády kontrolovať výdavky a dočasné zatvorenie peňažných ústavov bolo podľa analytikov dobrým krokom, aby sa zabránilo kolapsu „v argentínskom“ štýle. „Uruguaj na rozdiel od Argentíny urobil to najdôležitejšie – zatvoril slabé banky, ktoré zle hospodárili, a silné posilní vďaka zahraničným pôžičkám,“ povedal Abel Viglioe, hlavný ekonóm výskumnej spoločnosti Fidel z Bueno Aires. Vedenie štátu v tejto politike mieni pokračovať aj naďalej. „Vláda nie je ochotná investovať jediný cent, aby banky udržala nad vodou. Každý bankový dom, ktorý otvorí svoje filiálky, musí byť schopný splniť nároky na likviditu stanovené národnou bankou,“ varoval bankárov nový minister hospodárstva Alejandro Atchugarry. Uruguajskej vláde išlo predovšetkým o obnovu dôvery vo finančný systém. Jedine dôvera umožní, aby vkladatelia držali iba časť svojich prostriedkov v hotovosti. Zvyšok môžu banky viazať v úverových obchodoch, a tak peniaze „otáčať“. V prípade hromadných výberov banky nedokážu stiahnuť peniaze tak rýchlo späť a vyhovieť hotovostným požiadavkám svojich vkladateľov, čo vedie, pravdaže, ku kolapsu.

Napriek rýchlemu riešeniu sa ani táto krajina nevyhla masovým nepokojom. Obyvatelia chudobných štvrtí Montevidea, ktorí začali pociťovať nedostatok potravín, vyplienili 14 supermarketov s pokrikom: „Kradneme, aby sme sa mohli najesť.“ Nepokoje trvali jeden deň. O deň neskôr päťtisíc policajtov začalo dozerať na situáciu v hlavnom meste.

Zo zdrojov BBC, World Factbook a www.ihned.cz

Uruguaj

Hlavné mesto: Montevideo

Rozloha: 176 220 km2

Počet obyvateľov: 3,36 milióna

Prírodné bohactvo: orná pôda, ryby, rieky vhodné na výrobu elektrickej energie

HDP/obyvateľ: 9 300 USD (rok 2000)