Viac ako dve tretiny krajín sveta sú postihnuté korupciou. Najrozšírenejšia je v krajinách Latinskej Ameriky, bývalého Sovietskeho zväzu a Afriky. Informovala o tom protikorupčná skupina Transparency International (TI), sídliaca v Berlíne. Z celkového počtu 102 krajín, ktoré IT monitorovala v rámci kalkulácie ukazovateľa Corruption Perceptions Index za rok 2002, zaznamenalo 70 % štátov nepriaznivé hodnoty a výrazné zhoršenie oproti minulému roku.

Veľmi výrazná korupcia sa zaznamenáva v Indonézii, Keni, Angole, na Madagaskare, v Paraguaji, Nigérii a Bangladéši, ako aj v krajinách Latinskej Ameriky. Príkladom je Argentína, ktorá padla v rebríčku až na 70. miesto s 2,8 bodu z celkového možného počtu 10 bodov, keď vlani bola na lepšom, 57. mieste s 3,5 bodu. Čím nižšie sa krajina v rebríčku nachádza a čím má menej bodov, tým vyššiu korupciu zaznamenáva.

Určité pozitívne signály sa objavili v bývalých komunistických krajinách, pričom Slovinsko vykázalo zlepšenie hodnotenia z 5,2 na 6 bodu. Mnohé štáty bývalého Sovietskeho zväzu sú však stále značne postihnuté korupciou, a ich hodnotenie je stále pod hranicou 3 bodov.

Na čele tabuľky stojí Fínsko, podobne ako v minulom roku. Znamená to, že má najnižšiu mieru korupcie. Za ním nasleduje Dánsko, Nový Zéland, Island, Singapúr a Švédsko. Existujú však aj rozvinuté krajiny, ktoré sa nemajú čím pýšiť. Grécko je v rebríčku najnižšie spomedzi nich, na 44. mieste. Taliansko je na 31. pozícii, hodnotenie Írska sa zhoršilo na 6,9 z úrovne 7,5 bodu.

Vnímanie korupcie na Slovensku sa v porovnaní s minulým rokom nezmenilo. Dokazuje to Index vnímania korupcie, ktorý každoročne od roku 1995 zverejňuje Transparency International. Tento index zahŕňa údaje z 15 prieskumov od deviatich nezávislých inštitúcií. Spomedzi 102 monitorovaných krajín sa Slovensko umiestnilo na 52. mieste s rovnakým výsledným indexom 3,7. Rovnaké hodnotenie dosiahla aj Česká republika, ktorá si však v porovnaní s uplynulým rokom pohoršila. Pohoršili si aj ďalšie krajiny V4 – Poľsko a Maďarsko, no ešte stále sú na 45. a v prípade Maďarska na 33. mieste v tomto rebríčku. Informovala o tom dnes na tlačovej besede Emília Sičáková-Beblavá.

Slovenská republika je na polceste pri prijímaní systémových opatrení v oblasti boja proti korupcii, zdôraznila. Vláda Mikuláša Dzurindu prijala síce viaceré opatrenia, v indexe vnímania korupcie sa to však odrazí najskôr o niekoľko rokov. Pozitívne bolo podľa Sičákovej zvýšenie transparentnosti pri poskytovaní dotácií alebo licencií, zverejnenie obchodného registra na internete, či novelizovanie zákona o verejnom obstarávaní. Kladne hodnotila aj prijatie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý ale vláda nepodporila. Na druhej strane za negatívum označila, že nebol zmenený systém poskytovania licencií, nepodarilo sa ani prijať zákon o konflikte záujmov. Občania podľa Sičákovej na Slovensku pociťujú zníženie korupcie v oblastiach, v ktorých boli realizované dostatočné reformy – ako napríklad v bankovom sektore. Tam, kde sa neuskutočnila razantná reforma, ako napríklad v zdravotníctve či školstve, je vnímaný nárast rozšírenia korupcie. Podľa Sičákovej je alarmujúce, že v oblastiach, ktoré by mali bojovať s korupciou – a to v činnosti polície, prokuratúry a súdov, bol zaznamenaný nárast vnímania korupcie.

Skutočnosť, že v roku 1998 mala SR spomínaný index najvyšší – 3,9, vysvetlila aj tým, že do tohto roku sa dostatočne nediskutovalo o tomto probléme. „Ak sa však o niečom nediskutuje, neznamená to, že to neexistuje,“ pripomenula. Po roku 1998 nastala zmena, čo sa mohlo negatívne odraziť aj vo vnímaní obyvateľstva. Podľa Sičákovej je to podobne aj v iných postkomunistických krajinách, občania tam 40 rokov žili v systéme, ktorý bol neprístupný občanom a postupne sa toto tabu otvára.