Antikvariáty majú prevažne stálych zákazníkov, ktorých majitelia považujú za veľmi kvalitných. Najstarším antikvariátom na Slovensku je bratislavský Steiner na Ventúrskej ulici. V jeho ponuke nájdete okrem kníh humanistického charakteru, o ktoré je najväčší záujem, aj grafiku, mapy, pohľadnice, ale aj medicínske knihy zo začiatku kníhtlače v 15. storočí. Zámerom antikvariátu bolo spočiatku špecializovať sa na knihy do roku 1900, vzhľadom na ich menšiu ponuku sa repertoár rozšíril o knihy do roku 1945. V súčasnosti však na jeho policiach nájdete aj knihy z roku 2002, napríklad slovníky, dobovú históriu či umenie.

Spolumajiteľka antikvariátu Selma Steinerová považuje cenu knihy za špeciálnu a individuálnu záležitosť. Môže sa pohybovať od jednej tretiny pôvodnej ceny až po trojnásobnú. „Závisí to aj od frekvencie výskytu knihy, pričom staré tlačivá sa oceňujú podľa cien pohybujúcich sa na svetových aukciách,“ uvádza spolumajiteľka antikvariátu Dagmar Ložeková. Aj keď sú niektoré knihy veľmi staré, ale vyskytujú sa často, ich cena je nižšia. Platí to napríklad o niektorých vydaniach Biblie alebo o diele Piesne duchovné od Juraja Tranovského, ktoré dosiahli v tomto období už 150. vydanie. Zaujímavosťou je, že grafiku Bratislavy dovážajú z okolitých krajín, keďže tam ju získajú lacnejšie ako na Slovensku. Ceny sa v antikvariáte pohybujú od 5 korún až po 100-tisíc korún.

Ako zdôrazňuje S. Steinerová, v antikvariáte sa knihy vykupujú a predávajú, nie oceňujú na individuálne potreby ich vlastníkov. Stáva sa totiž, že niekto ponúkne nejakú knihu a po určení ceny povie, že ju nechce predať v antikvariáte. „Naše podnikanie má tajomstvo nielen cenové, ale aj vedomostné,“ dodáva S. Steinerová.

Mladých zaujíma aj poézia

Po roku 1989 prudko stúpol záujem po dielach Jeana-Paula Sartra, Sigmunda Freuda, aj keď niektorí ani poriadne nevedeli, čo sú to za autori. Podľa majiteliek antikvariátu každá doba má svojich prohibitných autorov. V súčasnosti majú mladí ľudia záujem o slovenskú klasiku a poéziu. Turisti vyhľadávajú knihy, ktoré sú aj vizuálne pekné a zároveň lacné, ako aj o grafiku. Záujem je o Albína Brunovského, Vladimír Gažoviča, ale aj o diela fotografov Karola Kállaya, Tibora Huszára či Magdalény Robinsonovej. Antikvariát má asi jednu tretinu stálych zákazníkov. Nehľadajte v ňom skriptá či učebnice s výnimkou jazykovedných kníh. Slovníky musia byť buď veľmi staré, teda napríklad z 18. Storočia, alebo veľmi aktuálne. Slovníky z konca 19. storočia sú totiž iba zastarané. Knihy si vyžadujú aj fyzickú starostlivosť. „Musíte mať pocit dobrodružstva, čo objavíte,“ hovorí S. Steinerová. Niektorí ľudia považujú za znak staroby vlhké, plesnivé knihy, objedené myšami.

Začalo sa to v roku 1847

História antikvariátu Steiner siaha až do roku 1847, keď Josephina Bendinerová otvorila v Bratislave požičovňu kníh s antikvariátom. Obchod sa pôvodne nachádzal v takzvanom Edlhofe na Židovskej ulici. V ďalšej činnosti pokračoval pod menom Sigmunda Steinera, ktorý sa v roku 1848 oženil s Josephinou. V obchode sa už v tom období nachádzali veľmi vzácne knihy. Josephinin brat Ludwig Bendiner, lekár a spisovateľ, ktorý žil vo Viedni, jej poslal debnu kníh z vlastnej domácej knižnice. Boli to väčšinou nemeckí klasici a v 40. rokoch 19. storočia obľúbení autori ako Eugen Sue, Viktor Hugo, Alexander Dumas a ďalší. Práve tieto diela sa stali základom pre otvorenie malého antikvariátu spojeného s požičovňou kníh. Na začiatku 2. svetovej vojny Steinerovo kníhkupectvo arizoval spisovateľ Ľudo Ondrejov. Z kníhkupcov Steinerovcov sa tak stali predavači v kníhkupectve Ľ. Ondrejova. V roku 1942 však Ľ. Ondrejov vydal pôvodných majiteľov kníhkupectva na deportáciu. Otázka vlastníctva sa vyriešila v prospech rodiny Steinerovcov v roku 1948. V roku 1991 Selma Steinerová a Dagmar Ložeková znova otvorili kníhkupectvo Steiner na bratislavskej Ventúrskej ulici.

Ľudia málo čítajú

V repertoári antikvariátu na Justičnej ulici nájdete všetko okrem kníh výpočtovej techniky. Emanuel Ježek má antikvariát už jedenásť rokov. Pôvodne ho chcel otvoriť v roku 1968, vtedajšie udalosti mu to však neumožnili. Musel teda čakať dvadsať rokov. Samotné „vybavovačky“ mu zabrali približne pol druha roka. Antikvariát znamená pre neho nielen záľubu, ale aj biznis. Ako hovorí, bez toho sa to nedá robiť. „Musíte veľa prečítať a vedieť poradiť ľuďom,“ konštatuje. Antikvariát prevádzkuje sám, občas mu pomôžu príbuzní. Venuje sa mu minimálne šesť dní v týždni, z toho päť dní je antikvariát sprístupnený verejnosti.

Antikvariát sa nachádza v pivničných priestoroch, ktoré prenajíma. „Neboli vtedy voľné iné priestory,“ stroho vysvetľuje. E. Ježek sa špecializuje na knihy od roku 1900. V antikvariáte nájdete nielen slovenské, české, maďarské, nemecké či anglické diela, ale napríklad aj čínske. „Chodí k nám veľa zahraničných študentov. Je tu aj čínska komunita.“ Knihy oceňuje sám, pričom ich pôvodnému majiteľovi vyplatí hotovosť. Cena závisí od stavu knihy, rozhodujúce sú aj skúseností. Najväčší záujem je o odbornú literatúru. Niektoré knihy drží v predajni aj dva, tri roky, keď vie, že čaká na svojho zákazníka. E. Ježek sa nešpecializuje na grafiku, keďže podľa jeho slov je na to potrebná špecializovaná predajňa.

Menej českých zákazníkov

Antikvariát má zväčša stálych zákazníkov, a to aj medzi zahraničnými turistami, najmä z okolitých krajín. Tí vyhľadávajú predovšetkým odborné knihy, niektorí majú svojich obľúbených spisovateľov, napríklad J.-P. Sartra a chcú kúpiť jeho dielo vo viacerých jazykoch. E. Ježek však s nostalgiou spomína na bývalú federáciu. Rozpadom republiky sa znížil počet českých zákazníkov, ktorí tvorili väčšinu. Čo sa týka čítania kníh, E. Ježek hovorí o pomere 9 : 1 v prospech Čechov.

V antikvariáte nájdete knihy s cenou už od jednej koruny. „Môžete nakúpiť dobré a zároveň lacné knihy.“ Celou klasikou sa môžete vybaviť už za 50 korún. Sám majiteľ antikvariátu obľubuje kvalitnú beletriu, na rozptýlenie aj sci-fi.

Antikvariát na Justičnej ulici nenájdete na internete, k dispozícii nie je naň ani telefonický kontakt. E. Ježek preferuje osobný prístup. Prípadným záujemcom o zriadenie antikvariátu odkazuje, že každý si musí svoje preskákať sám.

Ak máte radi sci-fi

Na Heydukovej ulici v Bratislave je špecializovaný antikvariát so zameraním na sci-fi, fantasy, horory a komiksy. Knihy sa oceňujú komisionálnym spôsobom, to znamená, že sa najprv vystavia a až po ich predaji sa zaplatia pôvodnému majiteľovi. Jedným z kritérií je, aby kniha nebola veľmi zničená. Ceny kníh sa pohybujú od 5 korún do 1 000 korún.

Ak sa titul nepredá do troch mesiacov, jeho cena sa zníži na 50 percent, po ďalších dvoch mesiacoch sa knihy rozdávajú, pokiaľ si po ne nepríde pôvodný majiteľ. Provízia pre antikvariát je 20 percent z predajnej ceny. Knihy so touto tematikou vychádzajú najmä v českom jazyku, nájdu sa aj anglické, v slovenčine ich spočítate na prstoch jednej ruky. Komiksy sú najmä v angličtine, len niekoľko kusov je v češtine, v slovenčine ich nehľadajte. V antikvariáte nájdete viac ako sto titulov. Už pred revolúciou ste na Slovensku mohli dostať sci-fi od autorov Arthura C. Clarka a Isaaca Asimova. V 70. rokoch boli vychytení Tolkienovi Hobbiti. Podľa pracovníkov predajne antikvariát je predovšetkým službou pre zákazníka. „Je to výslovne záľuba,“ dodávajú.