Akýmsi trendom medzi komerčnými bankami po ich predaji je orientácia na drobnú klientelu a malých a stredných podnikateľov. Čo na to VÚB?

Sme obeťou tohto trendu, ak to môžem povedať trochu s humorom. VÚB je univerzálna banka, a takou aj zostane. Ak sa pozriete na aktivity banky za posledných sedem mesiacov, veľmi aktívne sa okrem iného zamerala na skvalitnenie obsluhy svojich stredných a veľkých klientov. To sú subjekty typu veľkých domácich alebo nadnárodných spoločností, ktoré investovali na Slovensku. Jednou z časti reštrukturalizácie a integrácie VÚB do štruktúry IntesaBci je aj zmena koncepcie obsluhy týchto spoločností. Akousi „Archimedovou metódou“ banku rozdeľujeme do zhruba siedmich segmentov a jedným z dôležitých segmentov sú práve veľké a stredné spoločnosti.

Spomenuli ste už obsluhu klientov prostredníctvom bankových poradcov. Ako sa táto služba rozbehla, plánujete ísť aj do menších miest?

Pre veľké spoločnosti, ktoré operujú na Slovensku, máme dva modely obsluhy. Jeden model je, že pre určitú veľkosť spoločností sme obsluhu centralizovali do Bratislavy. Tento model je už dnes funkčný. Máme veľmi dobré skúsenosti s centralizáciou obsluhy do rúk profesionálov – bankárov, ktorí sa starajú povedzme o zhruba 300 najväčších spoločností, ktoré dnes na Slovensku pôsobia. Počas tretieho a štvrtého kvartálu tohto roku budeme zavádzať koncept bankových poradcov na Slovensku. SR máme rozdelenú zhruba do troch makroregiónov – východ, západ a stred. V našej pobočkovej sieti chceme postaviť 25 korporatívnych pobočiek. Snažíme sa o to, aby každý klient mal konkrétneho poradcu v banke, ktorý by s ním riešil všetky jeho finančné záležitosti. Banka investuje a bude investovať veľké množstvo prostriedkov do tréningu a kvalifikácie zamestnancov, aby poskytli adekvátnu podporu, radu a pomoc našim klientom.

Dvadsaťpäť korporatívnych pobočiek si zrejme vyžiada vyššie dodatočné náklady.

Samozrejme. Je to koncepcia, ktorá pred príchodom IntesaBci vo VÚB neexistovala. Čo sa snažíme vytvoriť, je do značnej miery zrkadlo štruktúr, ktoré má náš strategický vlastník. Snažíme sa teda importovať skúsenosti zo zahraničia. V každom prípade tento model bol úspešne zavedený v mnohých bankách v regióne strednej Európy, kam bol dovezený zahraničnými bankami v polovici 90. rokov. VÚB je druhou najväčšou bankou na Slovensku, čo sa týka veľkosti bilancie, a prvou najväčšou v počte komerčných vzťahov, kde jednu podskupinu tvoria práve korporatívne vzťahy.

K akému podielu na trhu by mali banku doviesť všetky jej nové aktivity?

Pre VÚB je v tejto chvíli veľmi dôležitý segment, v ktorom má 85- alebo 90-tisíc „komerčných“ zákazníkov. V tejto fáze nám ide najmä o to, aby sme presvedčili našich klientov, že sa dostávajú do lepšej spoločnosti. Byť v lepšej spoločnosti neznamená, že banka má nového vlastníka, ale to, že naši zamestnanci budú veľmi aktívne tráviť čas pri klientoch, aby rozumeli ich potrebám a boli schopní tieto potreby naplniť v rozumnom časovom horizonte. Všetko, čo robíme, sa zhruba na 80 % percent týka zvýšenia kvality služieb, ktoré poskytujeme. Chcel by som zdôrazniť, že tu nejde len o financovanie týchto subjektov, ale o celú paletu bankových služieb, ktoré sa týkajú aktívnych a pasívnych operácií klientov, ktoré obsluhujeme. Nesnažíme sa zvýšiť podiel na trhu, ale prudko zvýšiť kvalitu služieb, ktoré poskytujeme.

Bude VÚB aj naďalej spolupracovať s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR)?

Určite áno. Spolupracujeme aj s Európskou investičnou bankou. Jednou z našich priorít v obsluhe stredných a veľkých firiem a do značnej miery aj malých firiem je zabezpečiť od finančných štruktúr Európskej únie financovanie VÚB, aby banka následne mohla poskytovať rôzne financovanie jednak pre korporatívnu sféru, ale tiež investície do slovenskej infraštruktúry. Ide najmä o investície do diaľnic, mostov či vodohospodárstva.

Čo znamená v tomto smere štrukturálne financovanie?

Znamená to, že budeme schopní vytvoriť štruktúry na financovanie relatívne zložitých projektov. Na Slovensku je takmer dokončená privatizácia. Teraz sa tu v kontexte municipalít a v spolupráci so štátom začína vytvárať koncepcia na riadenie infraštruktúrnych aktív v regióne. Banka chce pomôcť mestám a regiónom, aby boli schopné investovať významné sumy do infraštruktúrnych aktív, ktoré následne začnú vytvárať finančné toky, z ktorých sa tieto úvery zaplatia. Je to nesmierne dôležité pre stimuláciu hospodárskeho rastu a záujmov zahraničných subjektov investovať na Slovensku. VÚB sa snažila nájsť zamestnancov schopných tieto produkty vytvoriť a ponúknuť trhu, ktorý sa v tomto období vytvára. Chceme byť pri týchto príležitostiach, pretože to vnímame ako veľkú príležitosť pre banku.

Chcete byť konkurenciou pre Prvú komunálnu banku?

V tomto prípade nejde ani tak o konkurenciu s konkrétnou bankou alebo v kontexte bankového sektora. Príležitostí na financovanie je dosť, pokiaľ v krajine bude stabilita a vôľa výrazne investovať do zmeny infraštruktúry. Ide skôr o schopnosť jednotlivých bánk na týchto projektoch spolupracovať, pretože mnohé projekty sú priveľké na to, aby v nich participovala iba jedna banka. VÚB už v tomto smere naštartovala spoluprácu s niektorými subjektmi, ktoré však nechcem menovať. Neverím, že týmto veciam prospieva, keď si banky konkurujú.

Podnikateľov zaujíma aj to, aký objem prostriedkov ste pre nich vyčlenili na úvery.

To sú čísla, ktoré nechceme momentálne zverejňovať. Banka má v pláne byť v tomto smere veľmi agresívna. Zatiaľ však nie sme úplne schopní naše ciele naplniť. To znamená, že nie sme v štádiu, aby sme boli schopní identifikovať toľko príležitostí na naplnenie plánu. Uvedomujeme si, že naše procesy a prístupy sú štruktúrované pre väčšie spoločnosti na Slovensku a nie sme zatiaľ schopní dostatočne realizovať záujmy stredných a malých spoločností. Ide o aktivity, na ktoré sa naša banka a ani žiadna iná predtým nezameriavala. V kontexte poskytnutia kvalitných služieb sa budeme snažiť v horizonte šiestich až dvanástich mesiacov zmeniť úverové procesy tak, aby banka jasne a rýchlo komunikovala so všetkými záujemcami o financovanie. To je niekedy veľmi ťažká úloha, pretože v mnohých prípadoch ide pre banku o veľmi rizikové úverovanie, čo ukázali aj skúsenosti z 90. rokov v strednej Európe. Podľa mňa je dôležité, že deklarujeme ohromný záujem o tento segment a vieme, že v ňom máme veľa priestoru.

Koncom júla ste zaviedli pilotnú prevádzku pre elektronický podpis. Ako sa osvedčila?

VÚB má dnes druhé najväčšie pokrytie Slovenska prostredníctvom pobočkovej siete. K tomu banka na konci 90. rokov zriadila službu – telefónne bankovníctvo tak pre súkromných klientov, ako aj podnikateľov. Nad rámec telefónneho bankovníctva sme postavili internet a elektronické bankovníctvo. Kvalita týchto služieb sa geometricky zvýšila implementáciou PKI (public key infrastructure) technológie. Musíme sa však snažiť lepšie vysvetliť klientom výhody tohto produktu a jeho bezpečnosť. Pre nás je nesmierne dôležitá integrácia elektronických obslužných kanálov s našou pobočkovou sieťou. Chceme, aby si klient zvolil, ako bude s bankou komunikovať a riadiť svoje prostriedky prostredníctvom iných médií.

Ako sa vaši klienti stavajú k elektronickým distribučným cestám?

Je to veľmi zaujímavé. V tomto období máme 140-tisíc klientov, mnohí z nich používajú nejakú formu elektronického bankovníctva. Veľmi ma prekvapuje, že využitie nášho telefónneho bankovníctva je relatívne nízke. Zatiaľ sme teda neboli schopní presvedčiť klientov, že toto je pre spotrebiteľov jedna z najefektívnejších ciest, ako si môžu riadiť transakcie na bežnom účte. Okrem iného ponúkame telefónne bankovníctvo aj pre klientov z komerčnej sféry, najmä pre malé a stredné podniky. Tam banka urobila výrazný pokrok, pričom táto hodnota bola vo VÚB vytvorená už pred privatizáciou. Čo sa týka internetu, podarilo sa nám týmto produktom penetrovať zákaznícku pyramídu. Sú to však stále malé zlomky z nášho celkového počtu klientov. Bol by som nesmierne šťastný, keby sa VÚB dostala vo využívaní internetu na hranicu 60 %, najmä u mladších ľudí. Chcel by som, aby sme minimálne strojnásobili počet užívateľov internetu do konca roku 2003.

VÚB je jednou z mála bánk, ktoré poskytujú hypotekárne úvery aj pre právnické osoby.

V otázke financovania nehnuteľností pre právnické osoby existujú dva varianty. Jedným z nich je hypotekárne financovanie, druhou formou, ktorú verím, že budeme v rozumnom horizonte tiež ponúkať, je spätný lízing nehnuteľností. Som presvedčený, že spätný lízing je pre právny subjekt lepšou formou financovania nehnuteľností ako hypotekárny úver. Dôvod je čisto daňový. Pokiaľ je spoločnosť zisková, je lepšie schopná postaviť svoju daňovú pozíciu prostredníctvom spätného lízingu. Financovanie hypotékami však budeme aj naďalej poskytovať, pretože to považujeme za štandardnú súčasť produktového portfólia.

Ako prebieha vnútorná reštrukturalizácia banky?

V prvej fáze došlo pred šiestimi mesiacmi v banke k reštrukturalizácii, ktorá okrem iného znamenala, že VÚB je dnes riadená iným modelom ako pred privatizáciou. Organizačné štruktúry a zodpovednosti ľudí vo veľkých spoločnostiach sa kontinuálne menia. Na tom nie je nič pozoruhodné, pretože každá spoločnosť je akýmsi organizmom, ktorý prechádza neustálou genézou. Samozrejme, štruktúra spoločnosti v Bratislave sa bude ďalej meniť. Dôležité je, že banka prechádza reštrukturalizáciou pobočkovej siete. Počas troch, najneskôr po šiestich mesiacov naši klienti uvidia výrazné zmeny v modeli obsluhy, ktorý banka používa.

Dotkne sa to aj počtu zamestnancov banky?

Na konci roku 2001 VÚB zamestnávala 5 300 pracovníkov. Dnes banka zamestnáva zhruba 4 700 pracovníkov. Myslím si, že nie je možné položiť otázku, či budeme znižovať stavy zamestnancov. Nikto nechce znižovať počet zamestnancov. Chceme zvyšovať efektivitu a tá v našom prípade znamená, že banka musí rásť. Verím, že ako manažérsky tím sme schopní dosiahnuť zvýšenie efektivity. Ide nielen o predstavenstvo, ale aj zhruba o 350 manažérov, ktorých zamestnávame. To, či budeme znižovať stavy, je v priamej korelácii s našimi schopnosťami stimulovať rast a objem obchodov, ako aj možnosťami akvírovať nových klientov. Sme pod veľkým tlakom, aby sme zvýšili efektivitu tejto banky, pretože jej efektivita nie je v tejto chvíli dobrá.

Predtým ako ste prišli do VÚB, ste pôsobili v českej Komerčnej banke (KB). Pociťujete nejaký rozdiel v riadení týchto bánk?

VÚB a KB majú veľa spoločného, pretože vyrástli z rovnakej inštitúcie – Štátnej banky československej. Mám pocit, že mnoho vecí vo VÚB bolo v 90. rokoch postavených veľmi podobným spôsobom ako v KB. Čo sa týka systémov, rozličných procesov či kompenzačnej politiky VÚB, je to veľmi podobné, ako som ich našiel, keď som v roku 2000 prišiel do KB. Je to pre mňa ťažšie, pretože VÚB, čo sa týka podielu na trhu, je menšou bankou, má však veľmi podobné výzvy, ako mala KB, keď som v nej pracoval. Množstvo a komplexnosť výziev je rovnaká, veľkosť banky je iná. To znamená, že nielen ja, ale aj tím, s ktorým pracujem, musí byť viac precíznejší a dôslednejší v tom, aby sme naše výzvy riešili dobrým a kvalitným spôsobom. Je tu oveľa menej stupňov voľnosti na robenie chýb ako v banke, ktorá je trojnásobne väčšia.

Tomáš Spurný

Funkcia: predseda Predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej úverovej banky, a. s., Bratislava

Vzdelanie: „Po skončení deväťročnej základnej školy som študoval na Strednej dopravnej škole v Prahe, čo považujem za veľmi žartovné. To znamená, že vo veku 14 až 18 rokov mi hrozilo, že sa stanem výpravcom. Časť stredoškolského vzdelania som si musel zopakovať v USA, pretože tam nikto netušil, čo je dopravná škola s maturitou. Potom som študoval financie a účtovníctvo na Newyorskej univerzite, kde som získal titul bakalára. Financiám som sa ďalej venoval na Kolumbijskej univerzite, kde som dostal titul MBA.“

Stav: slobodný

Vek: 37 rokov

Záujmy: „Pracujem 50 až 60 hodín týždenne. Mojím najväčšou záľubou je práca. Som čitateľ historickej literatúry, ktorá sa týka najmä dejín prvej polovice 20. storočia. Veľmi rád cestujem a spoznávam nové miesta. Zaujímam sa aj o architektúru, predovšetkým z obdobia renesancie. Kedysi som ju chcel študovať, nikdy som sa však k tomu nedostal. Okrem toho zbieram staré mapy európskych štátov. Je veľmi zaujímavé pozerať sa na ne a premýšľať o tom, ako krátko trvajú niektoré veci. Medzi najzaujímavejšie patria mapy etnické, najmä zo strednej Európy. V dôsledku môjho vzdelania mám rád železnice.“

Vlastnosti: „Od ľudí, s ktorými pracujem, vyžadujem priamosť. Veci by sa mali pomenovať pravými menami. Patrím k dominantným typom ľudí, ktorí si presadzujú svoje názory. Najviac ma stimuluje práca s ľuďmi, ktorí majú aj iné názory a sú schopní v spolupráci so mnou svoje názory presadzovať. Je veľa druhov presvedčovania, ja mám rád faktické.“

Životné krédo: „Som typ človeka, ktorý je obeťou viery v to, že svet musí byť riadený na základe racionálnych, faktických zákonov. Cieľom života je veci neustále zlepšovať a nikdy neprestať. To znamená neustále zvyšovať efektivitu toho, čo robíte.“