Peňažná zásoba M2 zaznamenala v júli najvyšší absolútny medzimesačný prírastok v tomto roku o 11,6 mld. Sk a vo fixnom kurze roku 1993 dosiahla 659,3 mld. Sk. To sa následne prejavilo aj v zrýchlení jej medziročnej dynamiky o 0,4 percentuálneho bodu na 9 %. Tento vývoj ovplyvnilo zhoršenie rozpočtového hospodárenia, ako i dopad použitia časti privatizačných príjmov, ktoré podľa predbežných odhadov okrem dôchodkovej reformy, splátok dlhovej služby a štátnych záruk predstavovali 1,4 až 2,1 mld. Sk. Informovala o tom Národná banka Slovenska (NBS).

Na medzimesačnom zvýšení peňažnej zásoby M2 sa podieľali najmä korunové vklady podnikov a vklady v cudzej mene. Pokračovala tendencia zrýchľovania medziročného tempa rastu vkladov v cudzej mene z júnových 19,5 % na 26 % v júli, pričom od marca sa dynamika ich rastu zvýšila o 12,3 bodu. Kým do júna bol prírastok vkladov v cudzej mene v podstate rovnomerne rozložený medzi obyvateľstvo, kde tvoril 56 %, a podnikateľskú sféru, kde bol 44 %, v júli bolo viac ako 80 % prírastku alokovaného v podnikových termínovaných vkladoch.

Na druhej strane, spomalenie medziročného tempa rastu zaznamenali komponenty subagregátu peniaze M1, čo je obeživo mimo bánk, o 1,6 bodu a netermínované vklady o 3,4 bodu. Termínované vklady si naďalej zachovávajú nízku dynamiku rastu, ktorá sa však v porovnaní predchádzajúcim mesiacom zvýšila.

V porovnaní s východiskom roku vzrástla peňažná zásoba o 8,1 mld. Sk predovšetkým v dôsledku nárastu vkladov v cudzej mene o 10,8 mld. Sk a termínovaných vkladov o 5,6 mld. Sk. Netermínované vklady sa, naopak, znížili o 6,6 mld. Sk. Obeživo mimo bánk zaznamenáva v roku 2002 atypický vývoj, keď od začiatku roku kleslo o 1,7 mld. Sk, kým v rovnakých obdobiach predchádzajúcich štyroch rokov dosahovalo kladné prírastky.