ČLÁNOK


,

Hydrostav v konkurze
27. augusta 2002

Niekdajší stavebný gigant Hydrostav, a. s., je od 30. júla tohto roku v konkurze. Išlo to s ním dolu kopcom dávnejšie. Ešte v roku 1998 zamestnával 7,5 tisíca ľudí, začiatkom tohto roku už len tritisíc. Väčšina z nich nedostávala v posledných troch-štyroch mesiacoch už ani plné mzdy. O tom, že podnik nedokáže uhrádzať faktúry načas, sa vedelo minimálne dva roky. Východisko zo situácie sa nedarilo nájsť a Hydrostav sa prepadal čoraz väčšmi, až jeho záväzky presiahli 1,7 miliardy korún. Z toho dodávateľom dlhuje 561 miliónov, sociálnym fondom 214 miliónov a bankám 267,6 milióna. Prvý návrh na vyhlásenie konkurzu podala spoločnosť Tectum, s. r. o., na Krajský súd v Bratislave v októbri minulého roku. Neskôr tak urobilo ešte 12 veriteľov.

Možno namietať, že v trhovej ekonomike nie je predsa pád jedného podniku ničím mimoriadnym. Hydrostav mal však vyše 50-ročnú tradíciu a špecifické know-how na mnohé stavbárske práce. Bol jedným z najväčších dodávateľov vysokokapacitných inžinierskych sietí, vodovodov, plynovodov, čistiarní odpadových vôd a ekologických závodov na recykláciu a spracovanie triedených odpadov. Navyše ešte aj v čase, keď boli jeho problémy očividné, realizoval práce na takých verejnosťou sledovaných stavbách, ako je tunel Branisko či diaľnica D1 v úseku Ladce – Sverepec.

Nebolo možné, ale aj potrebné predísť krachu?

Stavená výroba krach nespôsobila

Táto otázka sa natíska o to viac, že po konkurze sa zrazu nehovorí o tom, že by mal tento podnik definitívne skončiť, ale o jeho ozdravení a zachovaní. Ak sa tak vysloví prezident Zväz priemyselných podnikateľov Slovenska Ivan Čarnogurský, možno za tým vybadať kus nostalgie. Ide totiž o bývalého generálneho riaditeľa Hydrostavu v rokoch 1990 – 1995. O potrebe revitalizácie podniku sú však presvedčení aj ďalší. Hovorí sa, že príčinou krachu, bolo zlé usmerňovanie finančných tokov nesúvisiacich so stavebnou výrobou. Hydrostav mal v posledných rokoch problematické riadenie, pričom straty vyplývali najmä zo správy nehnuteľností a dlhovej služby.

Napokon, aj Krajský súd v Bratislave uložil správcovi konkurznej podstaty Jozefovi Bolješikovi prevádzkovať podnik v plnom rozsahu aj po vyhlásení konkurzu. „Mojou snahou je, aby Hydrostav zostal zachovaný,“ zdôrazňuje. Nebude to však mať v terajšej situácii ľahké. Prečo sa Hydrostavu nepodarilo zachrániť? V podniku robilo due dilligence viacero firiem. Najčastejšie sa však spomínala finančná skupina Istrokapitál, ktorá o Hydrostav javila eminentný záujem.

„Naozaj sme rokovali o prevzatí Hydrostavu ako celku, pričom životaschopným častiam podniku by Istrokapitál umožnil pretrvať,“ potvrdzuje člen Predstavenstva Istrokapitálu, a. s., Miroslav Remeta. Prečo sa tak nestalo? Podľa neho obchodné taktizovanie predlžovalo rokovania a podnik sa medzitým dostal do situácie, keď by finančné investície nesmerovali do stavebnej výroby. „Boli by to pre nás neefektívne peniaze, nechceli sme platiť za chybné rozhodnutia predchádzajúceho vedenia,“ dopĺňa.

Faktom je, že Istrokapitál dnes stojí za tromi akciovými spoločnosťami Hydrostav Bratislava-Vlčie Hrdlo, a. s., Hydrostav Šaľa, a. s., a Hydrostav Trenčianske Bohuslavice, a. s.

„Zaujímali nás najmä stavebné celky a technológie,“ priznáva M. Remeta. Odmieta však tvrdenie, že „vylúpli“ z podniku to najcennejšie. Noví majitelia si trúfajú pokračovať v doterajších kontraktoch Hydrostavu, či už ide o kontrakt pre Slovenské elektrárne, a. s., Bratislava, ďalej Transpetrol, a. s., Bratislava alebo Slovenské elektrárne, a. s., Bratislava. Najmä ich však zaujíma diaľničný úsek Ladce – Sverepec, ktorý sa považuje za objemovo najvýznamnejší. Treba tu preinvestovať ešte 3 – 3,5 miliardy korún.

Každý žaluje každého

Hydrostav mal však na tejto stavbe v poslednom čase problémy. Objednávateľ Slovenská správa ciest, podľa hovorkyne Viktórie Kmeťovej, upozorňovala Hydrostav na nekvalitu prác, nedodržiavanie postupových uzlov a neplnenie určených objemových prác. Nakoniec sa rozhodla 30. mája tohto roku od zmluvy odstúpiť. Počas prvých päť mesiacov roka tu Hydrostav dokázal preinvestovať namiesto štyristo miliónov len zhruba sto miliónov.

Následne začali rokovania bez zverejnenia s Doprastavom, a.s., ktorý sa v pôvodnej súťaži umiestnil na druhom mieste. „Dôvodom bola časová tieseň a snaha zabrániť zvyšovaniu nákladov a predlžovaniu výstavby,“ vysvetľuje hovorkyňa SSC V. Kmeťová.

Kto dokončí diaľnicu?

S Doprastavom bola uzatvorená zmluva o dielo, veľa radosti mu však nepriniesla. Na stavbe ich „vítala“ súkromná bezpečnostná služba. Tú si na ochranu rozostavaného úseku prenajala spoločnosť Hydrostav Šaľa, a.s. Podľa tejto spoločnosti, ku ktorej sa hlási Istrokapitál, v zmluve s Doprastavom, a. s., nie je presne špecifikovaný predmet, nie je preto platná a mechanizmy Doprastavu, a. s., nemajú právo vniknúť na stavenisko. Miroslav Remeta však hovorí, že Hydrostav Šaľa práce na úseku nevykonáva.

Právnik Ján Čarnogurský ml., ktorého kancelária zastupuje správcu konkurznej podstaty, na požiadanie J. Bolješika podal žalobu na Slovenskú správu ciest a Doprastav, a. s. Súd by mal rozhodnúť o neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Práce by mal dokončiť starý Hydrostav, dokonca ten istý tím pracovníkov a ten istý technický manažment.

Slovenská správa ciest zase trvá na svojom. Výpoveď zmluvy podľa jej právneho zástupcu Dušana Kubovčáka doručili Hydrostavu piatimi štandardnými spôsobmi (napríklad poštou, faxom a kuriérom, ktorý bol odmietnutý). Ako rozpočtová organizácia, ktorá hospodári s peniazmi daňových poplatníkov, má povinnosť postarať sa, aby práce na diaľničnom úseku plynule pokračovali. D. Kubovčák podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR, podľa ktorého sa všetci, čo bránia SSC realizovať dielo na stavbe Ladce – Sverepec, dopúšťajú trestných činov.

Aj Doprastavu sa vidí čudné, že na stavbe sa zdržiava Hydrostav Šaľa, a. s. „Táto spoločnosť so základným imaním jeden milión korún, ktorá nemá žiadne referencie a ešte nič významné nepostavila, nám bráni v realizácii! Nikdy nemala a nemá žiadny zmluvný vzťah s objednávateľom Slovenskou správou ciest ani so zhotovovateľom, teda našou firmou,“ rozhorčuje sa generálny riaditeľ Doprastavu, a. s., Dušan Mráz. (Doprastav postavil na Slovensku 210 kilometrov diaľnic.)

Transparentnosť nadovšetko

S kritikou prišiel aj Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, ktorý tvrdí, že boli porušené princípy verejného obstarávania. Podľa prezidenta Františka Slávika mal prípad posúdiť Úrad pre verejné zaobstarávanie. Ak sa dokáže, že starý Hydrostav prakticky prestal na zákazke robiť, právny stav pripúšťa, aby sa presunula na druhého v poradí. Ak nie, mala sa vypísať nová súťaž. Naposledy sa tak stalo v prípade Palugyaiho paláca, keď sa odobrala stavba firme Star Žilina.

„Konanie bez zverejnenia je v takýchto prípadoch bežný postup aj v krajinách Európskej únie,“ reaguje predseda Predstavenstva Doprastavu, a. s., Ivan Šesták. „Bez použitia tejto metódy by dochádzalo k ďalším neproduktívnym výdajom, narastaniu škôd a predlžovaniu lehoty výstavby. Ako precedens môžeme použiť uzatvorenie zmluvy na zvyšok stavby diaľnice D1 Behárovce – Branisko (3. etapa), kde sa vyšším dodávateľom tejto stavby stali Inžinierske stavby Košice, hoci sa v pôvodnej súťaži neumiestnili na druhom mieste,“ dodáva.

Či sa správcovi podarí podnik ozdraviť a zachovať je zatiaľ vo hviezdach. Momentálne nie je jasné, ani aký majetok má starý Hydrostav. Hrubé odhady hovoria o 500-600 miliónoch. Presnejšiu odpoveď by malo priniesť prieskumné pojednávanie, ktoré bude zrejme v októbri tohto roku. Veľmi zreteľné sú zatiaľ problémy, ktoré existujú s výstavbou diaľničného úseku Ladce – Sverepec a tunela Branisko.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

15. 11. 2024

USD 1,058 0,005
CZK 25,286 0,019
GBP 0,835 0,003
HUF 407,230 0,180
CAD 1,486 0,010

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS