Nedávno publikované údaje o ekonomickom raste za uplynulých 30 rokov sú viac ako neúprosné. Zatiaľ čo v rokoch 1970 až 1980 bol reálny ekonomický rast 2,8 percenta, v nasledujúcom období 1981 až 1991 sa znížil na 2,6 percenta a v rokoch 1991 až 2001 klesol na 1,5 percenta. K tomuto záveru došli odborníci Spolkového štatistického úradu, keď si zobrali pod lupu hospodársku dynamiku podľa Európskeho systému národohospodárskej evidencie.

Tento poznatok nie je popravde nijakou svetobornou novinkou. Mnohých ekonomických expertov, napríklad Carstena-Patricka Meiera z Inštitútu pre svetovú ekonomiku so sídlom v Kolíne nad Rýnom však prekvapil rozsah spomalenia. Spolkový štatistický úrad analyzoval do roku 1991 vývoj v západnom, potom už v znovuzjednotenom Nemecku. Odborníci poukazujú na skutočnosť, že pomerne silný rast v rokoch 1981 až 1991 v Nemeckej spolkovej republike bol výsledkom mimoriadne silnej konjunktúry v rokoch 1990 a 1991, podmienenej pozitívnymi rastovými efektmi nemeckého znovuzjednotenia.

Názory na spomalenie

Na druhej strane, podľa názorov viacerých expertov hlavnou príčinou spomalenia ekonomickej dynamiky v rokoch 1991 až 2001 je zaťaženie celonemeckého národného hospodárstva následkami nesprávnej transformačnej politiky na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Willi Leibfritz, vedúci oddelenia štruktúrno-politických analýz Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), má iný názor. Nepovažuje znovuzjednotenie za dominantný dôvod slabého ekonomického rastu. V denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung konštatuje, že „výška HDP na obyvateľa sa v Nemecku v dôsledku znovuzjednotenia najskôr znížila. Z čisto teoretického hľadiska by sa preto mal prejaviť v procese vyrovnávania hospodárskej úrovne nových a starých spolkových krajín razantnejší ekonomický rast“. W. Leibfritz v tejto súvislosti pripomína hlasy nadšených národohospodárskych odborníkov a politikov, majúcich pred očami (z teoretického hľadiska odôvodnený) ekonomický rozmach v znovuzjednotenom Nemecku. Niektoré „chudobné“ euroštáty, povedzme Írsko, dokázali, že rastová explózia je možná – ak predstavitelia štátu robia správnu hospodársku politiku.

Ekonomický odborník OECD takisto odporuje všeobecnému presvedčeniu, že miera ekonomického rastu automaticky klesá so zvyšujúcim sa HDP. Podčiarkuje, že nejestvuje ekonomický zákon o znižujúcej sa dynamike HDP v dôsledku rastu životnej a hospodárskej úrovne. Poukazuje pritom na Spojené štáty americké, kde HDP stúpal mimoriadne razantne práve v uplynulých rokoch – napriek dosiahnutej výške HDP. Na pomoc si pritom berie štatistické údaje: Ročný rast amerického HDP za posledných 30 rokov bol približne dve percentá, v druhej polovici 90. rokov však až vyše troch percent.

Politické príčiny

W. Leibfritz dôvodí, že „rastové zaostávanie v Nemecku má politické príčiny“. Dodáva, že alfou a omegou je v tomto kontexte nepružný pracovný trh. Stupeň vyťaženia pracovných síl v Nemecku bol v 90. rokoch pomerne nízky, čo bolo do veľkej miery výsledkom politickej vôle; ako príklad môžu poslúžiť viac ako veľkorysé podmienky pre odchod pracovníkov do predčasného dôchodku.

V podobnom tóne sa nesie argumentácia ďalšieho renomovaného nemeckého ekonóma. Profesor Norbert Berthold z würzburskej univerzity považuje nedostatočnú ponuku novovytvorených pracovných miest za hlavnú príčinu spomalenia ekonomickej dynamiky. Na zlepšenie pracovnej ponuky sú potrebné vhodné rámcové podmienky, o ktoré sa majú starať vládni politici. Profesor N. Berthold zdôrazňuje v novinách Frankfurter Allgemeine Zeitung: „Ani Hartzova vládna komisia na reformu pracovného trhu, ani opoziční predstavitelia v kompetenčnom tíme kancelárskeho vyzývateľa Edmunda Stoibera sa naozaj nezaujímajú o zvýšenie miery zamestnanosti.“ S mierne rezignovaným podtónom poznamenáva, že preto by bolo treba rigorózne deregulovať pracovný trh, teda striasť sa štátnych obručí a negatívneho vplyvu byrokratických zásahov, ako aj zbaviť moci tarifných partnerov, odbory a zamestnávateľské zväzy, ktoré už dlhé desaťročia rozhodujú na spolkovej úrovni o nominálnom a reálnom raste miezd. Do takého boja sa nepustí nijaký nemecký politik, bez ohľadu na farbu jeho straníckej knižky.