Zníženie ratingu Poľska agentúrou Standard and Poor’s v tomto týždni kvôli vysokému fiškálnemu deficitu krajiny poukázalo na hlavnú prekážku, ktorej čelia kandidátske štáty na ceste do eurozóny. Standard and Poor’s znížil rating dlhodobých záväzkov Poľska v domácej mene o jeden stupeň na úroveň A, čím pripomenul problém, z ktorého majú obavy ministri financií všetkých krajín regiónu.

Žiadna z popredných kandidátskych krajín strednej Európy, ktoré sa pripravujú na vstup do Európskej únie (EÚ) v roku 2004, nemá také problémy, aké by ju mohli doviesť ku kolapsu v argentínskom štýle. Kandidáti však majú značné rozpočtové deficity, ktoré môžu oddialiť a pravdepodobne aj oddialia ich vstup do eurozóny. Termín ich vstupu má kľúčový význam pre investorov, ktorí vedia, že konvergencia ekonomík prinesie ďalšie posilnenie mien a zníženie úrokových sadzieb. „Fiškálne deficity sú hlavným rizikom pre vstup uchádzačov do eurozóny. V porovnaní s deficitmi sú iné záležitosti v podstate pod kontrolou,“ povedala analytička Eva Limanska z Merrill Lynch.

Poľsko nebolo prvou krajinou, ktorá dostala varovanie. Agentúra Fitch vlani znížila rating dlhodobých záväzkov ČR v domácej mene kvôli slabým fiškálnym vyhliadkam. Rozpočtová situácia nie je kritériom pre samotné pričlenenie do EÚ, no analytik spoločnosti ABN Amro Zsolt Papp konštatoval, že nadmerné rozpočtové výdavky sa môžu stať vážnym problémom, ak ich budú sprevádzať iné nedostatky. „Poľsko sa zdá byť zraniteľnejšie ako jeho susedia, pretože sa vo všeobecnosti javí ako menej pripravené na členstvo v porovnaní s inými kandidátmi,“ dodal Papp.

Na pričlenenie do eurozóny musia kandidáti splniť Maastrichtské kritériá, ktoré kladú limit v otázke deficitov a dlhov. V niektorých prípadoch sa tieto kritéria aplikovali liberálne, pričom predchádzajúci kandidáti ich nespĺňali všetky, avšak ich ukazovatele museli smerovať k určitým špecifickým úrovniam. Toto však nie je prípad strednej Európy, kde deficity a dlhy rastú. Rozšírenie eurozóny sa oddiali. Kým spočiatku sa reálnym termínom zdali roky 2006 a 2007, teraz sa to neočakáva skôr ako v roku 2008 alebo dokonca neskôr.

Tri vedúce kandidátske krajiny strednej Európy čelia v tomto a budúcom roku rozpočtovým deficitom vo výške viac ako 5 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom sa očakáva pokračujúci rast schodkov aj napriek sľubom týchto štátov o ich znížení. Maastrichtské kritérium pre deficit však hovorí o 3 % HDP. Keďže úrovne daní v uchádzačských krajinách sú vysoké, fiškálne reformy sa budú musieť uskutočniť predovšetkým pomocou zníženia výdavkov. Všetci ašpiranti tvrdia, že svoje deficity znížia v priebehu nasledujúcich rokov, analytici sú však skeptickí, pretože napriek snahám vlád sa to nepodarilo ani v uplynulých rokoch.