SR-ekonomika-EÚ-eurozóna-plány-rozpočet

BRATISLAVA 10. júla (SITA, Reuters) – Rozpočtový deficit Slovenska by mohol do roku 2005 klesnúť pod hranicu, požadovanú na prijatie krajiny do eurozóny, ak bude SR realizovať prísnejšiu rozpočtovú a opatrnú menovú politiku. Uvádza sa to v dokumente, ktorý vláda SR zaslala do Bruselu.

Kvôli nižším rozpočtovým príjmom, ako sa očakávalo, slovenská vláda pravdepodobne presiahne v tomto roku pôvodný cieľ, stanovujúci deficit vo výške 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), takmer o tretinu. Predvstupový ekonomický program, ktorý vytyčuje stratégiu SR v súvislosti so vstupom do Európskej únie (EÚ), obsahuje však informáciu, že rozpočtový deficit krajiny by napriek tomu mohol klesnúť do roku 2005 na 2,6 % HDP. Bolo by to v súlade s maastrichtským kritériom 3 % HDP, ktoré musia splniť uchádzači o členstvo v eurozóne. Odhad deficitu zahŕňa aj výdavky, ktoré súvisia so sumou 2 mld. USD týkajúcou sa dlhu na bankovú reštrukturalizáciu. Slovensko v súčasnosti vynecháva túto čiastku zo svojich odhadov fiškálneho rozpočtu v rámci dohody s Medzinárodným menovým fondom.

Dokument uvádza, že ak budúca slovenská vláda bude realizovať prísnejšiu rozpočtovú politiku, spolu s opatrnou menovou politikou Národnej banky Slovenska (NBS) to podporí reálnu ekonomickú konvergenciu, keďže SR sa usiluje o vstup do EÚ v roku 2004. Podľa súčasných očakávaní vlády by malo byť Slovensko schopné splniť maastrichtské kritériá na prijatie európskej meny do druhej polovice roku 2006, teda o niečo skôr ako v roku 2007, ako odhadovala centrálna banka.

Predvstupový dokument, ktorý je aktualizáciou podobného materiálu z roku 2001, uvádza, že fiškálny deficit by sa mal znížiť obmedzením rastu vládnych výdavkov, predovšetkým v zdravotníctve a sociálnom sektore, a dodáva, že monetárna politika sa môže uvoľniť po roku 2002, čo je v rozpore so súčasnou neoficiálnou tendenciou centrálnej banky sprísňovať svoju politiku, vyplývajúcou z rastu deficitu zahraničného obchodu. Vláda apelovala na NBS, aby nebojovala voči obchodnému deficitu ďalším zvyšovaním úrokových mier po aprílovom zvýšení sadzieb o 50 bázických bodov, keďže prílev horúceho kapitálu podporí slovenskú korunu a zasiahne exportnú konkurencieschopnosť Slovenska. Napriek tomu však vláda naznačila, že budúci kabinet by nemal byť príliš reštriktívny vo svojej fiškálnej politike, pretože by to pribrzdilo ekonomický rast a oddialilo reálne ekonomické vyrovnávanie s bohatšími západoeurópskymi štátmi.

Program taktiež pridal prognózy na rok 2005 k odhadom zverejneným skôr. Miera reálneho rastu HDP sa v roku 2005 odhaduje na 5,1 % po miere 4,6 % v roku 2004 a úrovni 4,1 % v roku 2003. Verejný dlh by sa mal do konca roku 2005 stabilne udržať tesne pod 40 % HDP, pričom deficit bežného účtu by mal v roku 2005 klesnúť na 4,1 % HDP z úrovne 8,2 % HDP v roku 2002. Prognózy zahraničnoobchodnej bilancie vychádzajú z očakávaného oživenia a ekonomického rastu v západnej Európe, ktorá je hlavným obchodným partnerom Slovenska, a v USA. Vláda očakáva pokles priemernej miery inflácie v roku 2005 na 4,5 % z úrovne 6,4 % z roku 2003, upozorňuje však, že infláciu ťažko odhadnúť, pretože cenový rast bude závisieť od liberalizácie regulovaných cien, ktorá bude musieť nastať po vstupe SR do EÚ.