Rast americkej ekonomiky vyjadrený hrubým domácim produktom však predčil aj niektoré prognózy z úvodu roka.

Vývoj na finančných trhoch teória považuje za jeden z barometrov stavu ekonomiky. Pokiaľ by sa však nedávny vývoj na finančných trhoch v USA mal interpretovať „doslovne“, vyplývalo by z neho, akoby na tom americká ekonomika bola vážne zle. Väčšina amerických akciových indexov sa prepadla blízko päťročných miním, ceny dlhopisov sa naproti tomu vyšplhali na úrovne porovnateľné s krízovými obdobiami zo septembra 2001, či počas ruskej krízy. Americký dolár má za sebou najprudší štvrťročný pád za posledných 15 rokov…

Rast americkej ekonomiky vyjadrený hrubým domácim produktom pritom predčil aj niektoré prognózy z úvodu roka. Pre tento rozpor existujú dve zásadné vysvetlenia: buď finančné trhy kolektívne dokážu indikovať v ekonomike problémy, ktoré ostávajú pri agregátnom makroekonomickom pohľade zastreté (príkladom čoho sú prípady tzv. Enronitídy), alebo naopak, napriek už spomínanej kríze dôvery (http://www.fini.sk/d.php?d=10105), bude dynamický rast americkej ekonomiky pokračovať, čo sa prejaví v raste ziskov firiem, a akciové trhy nakoniec zohľadnia ekonomickú situáciu opätovným rastom cien amerických akcií.

Z doteraz zverejnených údajov vyplýva, že v druhom štvrťroku sa oživovanie americkej ekonomiky spomalilo, v porovnaní s ostatnými hlavnými ekonomikami sveta však americký hospodársky rast nemožno označiť za slabý (http://www.fini.sk/d.php?d=10093). Podľa očakávaní bankových analytikov za Atlantikom sa v druhom štvrťroku očakáva v USA rast HDP na úrovni 2,5% (najodvážnejšie prognózy hovoria dokonca o 4,2%-nom štvrťročnom raste), v druhom polroku je medián analytických očakávaní rastu americkej ekonomiky 3,5%.

Vďaka dynamickému rastu produktivity práce, ktorým sa americká ekonomika vyznačuje, by sa oživenie makroekonomického rastu v priebehu roka malo odraziť aj na raste ziskov firiem. Súčasný výpredaj na burze je skôr reakciou na oslabenú dôveru v americké akcie a presunom do bezpečnejších (a menej výnosných) aktív, než očakávaním poklesu ziskovosti firiem. Index 500 najväčších akciových titulov amerického trhu S&P500 tento rok klesol o takmer 18%. Ukazovateľ priemernej ceny akcií v ňom obsiahnutých v pomere k ich ziskom klesol z marcového maxima 66,02 na súčasných 40,24. Za posledné štyri roky sa pritom akcie tohto indexu obchodovali v priemere za 33-násobok ich ziskov. Z tohto pohľadu nemožno vylúčiť ďalší priestor pre pokles cien. Toľko však len striktný pohľad do minulosti. Priemerný prevádzkový zisk na jednu akciu by sa mal v tomto roku podľa už revidovaných priemerných odhadov Wall Street-u zvýšiť o 21% v tomto roku a o ďalších 19% v roku 2003. Aj z toho vidno, ako silno zasiahli nedávne Enronitídove škandály akciové trhy. Aj napriek ich negatívnemu vplyvu, ktorý si vyberie daň na vyššej prémii, požadovanej investormi (čo znamená dočasný pokles cien), niet dôvodu neveriť tomu, že očakávaný rast ziskovosti so sebou prinesie pozitívny vplyv aj na ceny akcií.

Miernym rizikom ostáva, aký dopad bude mať prepad akciových trhov na ochotu amerických spotrebiteľov míňať a tak prispievať k rastu domáceho dopytu. Zatiaľ čo na spotrebiteľské správanie môže mať pokles cien akcií (a ich portfólií, resp. dôchodkových účtov) negatívny efekt, pozitívne by ho mali vyvažovať historicky nízke úrokové sadzby, ktorým sa Američania zdá sa ešte celý tento rok budú môcť tešiť (pri súčasnom vývoji akciových trhov a nízkom riziku inflácie je, zdá sa, pravdepodobnosť ďalšieho zvyšovania sadzieb americkým Fed-om odsunutá najskôr až na koniec roka). Pokiaľ ide o podnikový sektor, pre firmy a ich rozhodnutia o nových investíciách (po spotrebe domácností ďalší kľúčový faktor ekonomického rastu) sú najdôležitejšie zisky, ktoré firma dosahuje, či už ich cena jej akcií zohľadňuje, alebo nie. Tieto skutočnosti sa prejavujú napríklad aj v pokračujúcom silnom záujme o kúpy nových domov (financovaných lacnými hypotékami), a po takmer 2 rokoch aj rastom kapitálových výdavkov amerických firiem. Okrem toho, tohtoročný expanzívny federálny rozpočet prispeje tiež svojim dielom k rastu.

Do centra pozornosti sa preto opäť dostáva situácia na americkom trhu práce – jeho pravidelné ukazovatele budú zverejnené práve v závere tohto týždňa. Skutočnosť, že počas posledných 4 týždňov sa počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti udržal pod hranicou 400 tisíc, ako aj očakávanie rastu nových pracovných miest v priemysle o 75,000 dávajú nádej na stabilizáciu situácie na trhu práce. (Ukazovateľ miery nezamestnanosti sa môže mierne zvýšiť, to je ale determinované spôsobom, akým sa v USA definuje báza tohto ukazovateľa, ktorá bude zrejme rásť, keďže s oživovaním ekonomiky sa niektorí dobrovoľne nezamestnaní -ktorí sa do miery nezamestnanosti nerátajú – znova zapoja na trh práce a začnú si aktívne hľadať miesto). S rastom počtu nových pracovných miest ide pritom ruka v ruke aj rast spotrebiteľských výdavkov. Pokiaľ by nedošlo k negatívnemu vplyvu napríklad prudkého rastu cien ropy, možno preto očakávať aj priaznivý vývoj rastu americkej ekonomiky.

Pokiaľ ide o prepad kurzu dolára, ako už bolo mnohokrát povedané, vzhľadom na vysoký deficit externej bilancie a slabnúceho prílevu nových investícií do USA išlo len o dlho očakávanú korekciu k rovnovážnejším hodnotám. Slabší kurz bude mať priaznivý vplyv na zahraničnoobchodný deficit a tým prirodzene vyváži existujúcu nerovnováhu medzi rastúcim deficitom obchodnej bilancie a klesajúcim prílevom kapitálu na jeho financovanie. Netreba pritom zabúdať, že oproti úvodnému kurzu Eura 1,17 USD/1 EUR z roku 1999 dolár ešte dlho ostane na silnejších úrovniach, hoci aj bližšie k parite.

Autor je bankovým analytikom.
(Odborná prax: 2001 Merrill Lynch Headquarters, New York; 1999-2001 ING Barings; 1997-1999 Deloitte&Touche; 2000 Employment Policy Foundation, Washington, D.C.; 2001 New York University; 2000 – Georgetown University).