Blue chipsový DOW Jones hrozil v minulom týždni oslabením pod hranicu 9,000 bodov a technologický NASDA je na tom dokonca v súčasnosti horšie, ako bol tesne po páde minuloročnom septembrovom prepade cien. Dolár sa potáca a padá stále hlbšie, euro je naopak, zdá sa, už iba slepačí krok pred návratom nad paritu. Eurozóna začína byť označovaná za investičné prostredie číslo jeden – vec ešte pred rokom nevídaná neslýchaná.

Základným problémom tohtoročného smutno šokujúceho vývoja na akciových trhoch nie je americká ekonomika. Tá vyhupla z recesie a povzbudená nízkymi sadzbami rástla v prvom kvartály silnými šiestimi palcami. Základným problémom je strata dôvery. Ide o systémový problém, spúšťačom ktorého bol najskôr Enron a teraz v krátkom období za sebou i WorldCom a Xerox. Biliardy dolárov príjmov sa rozplynuli nie v pokútnych firmách špekulantov z nemenovanej stredoeurópskej republiky, ale priamo v srdci trhového kapitalizmu.

Akciový trh ako taký je postavený na dôvere. Reálna hodnota akcií ako kúskov papierov – či vlastne súboru jedničiek a núl – je postavená jedine na všeobecnom konsenze, priznávajúcom im nejakú hodnotu. Tento všeobecný súhlas je pritom u každej jednej obchodovanej akcie postavený na podkladoch, príjmaných s rovnakou dôverou, a akou boli príjmané podklady s Enronu, WorldComu či Xeroxu. Strata dôvery môže byť pre trh rovnako devastujúca, ako teroristické útoky. A môže byť aj horšia. O tomto a o ničom inom je súčasný stav hlavných akciových indexov.

Otázne je, či miera rezignácie a kapitulácii už na akciovom trhu dosiahla maximum. Je dosť možné, že nie. Svetlo na konci tunela zatiaľ nesvieti žiadne a tak je iba ťažké neprepadnúť skepticizmu a nezačať hovoriť o veľkej pravdepodobnosti dlhodobej depresie na akciových trhoch. Bola by to, dozaista, zlá správa pre dolár. Tej je s výnosom akcií dlhodobo silne a jednoznačne korelovaný.

Z pohľadu euroskeptika sa však natíska otázka, nakoľko bolo posledné posilnenie eura zaslúžené – či presnejšie racionálne – nakoľko je iba obrazom krátkodobej nálady a nakoľko a v čom je ekonomika eurozóny a hlavne systém jej fungovania skutočne zdravší ako systém americký. To, že v Európe ešte nepadla veľká firma kvôli machináciám v účtovníctve ešte nemusí znamenať, že za nie ďalekým rohom číha na nás viacero európskych Enronov.