Expert Svetovej banky (SB) na problematiku deregulácie energetických taríf Istvan Dobozi tvrdí, že nárast cien za energie by malo sprevádzať poskytovanie kompenzačných príspevkov nízkopríjmovým vrstvám obyvateľstva. „Skutočnosť, že niet dostatok rozpočtových zdrojov na sociálnu kompenzáciu zvyšovania cien, sa často používa ako argument na ospravedlnenie toho, že sa nič nedeje,“ povedal Dobozi pri prezentácii štúdie sociálnych dopadov, ktoré prinesie racionalizácia energetických taríf na Slovensku. Štúdiu, ktorú SB spolufinancovala, vypracovala na objednávku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví americká konzultačná firma National Economic Research Associates Inc (NERA).

Podľa Doboziho existujú dva základné zdroje, ktoré môže vláda využiť, aby zmiernila dopad nárastu cien elektriny a plynu na nízkopríjmové vrstvy obyvateľstva. Prvým sú privatizačné príjmy. „Na Slovensku ide o nový zdroj, ktorý presahuje miliardu dolárov. Pochádza z predaja najhodnotnejších aktív ako napríklad Slovenského plynárenského priemyslu (SPP),“ uviedol Dobozi, podľa ktorého potreba kompenzačných príspevkov, kalkulovaná firmou NERA, predstavuje len nepatrný zlomok výnosov z privatizácie. „Je to téma na diskusiu vo vláde. Privatizačné zdroje sa môžu využiť na množstvo cieľov. Jedným z nich je použitie týchto peňazí na ochranu ľudí, ktorých sa nárast cien najviac dotkne,“ povedal.

Druhým „skrytým“ zdrojom sú podľa Doboziho príjmy, ktoré Slovensko získava tranzitom veľkého objemu ruského plynu do západnej Európy. „Nechceme, aby táto renta z tranzitu zostala u nových privátnych vlastníkov spoločnosti SPP, ktorá získava ročne viac ako 100 mil. USD po odpočítaní skutočných nákladov na tranzit plynu,“ tvrdí expert SB. Tento prebytok by mal podľa neho patriť štátu, ktorý by ho mohol využiť aj na podporu nízkopríjmových domácnosti.

Podľa Doboziho existuje aj tretí zdroj, ktorý sa využíval v Maďarsku v rokoch 1997 až 1999. „Vláda požiadala nových vlastníkov, aby prispievali do tzv. energetického fondu pre chudobných. V Maďarsku sa využíval počas trojročného obdobia, keď bol dopad nárastu cien najdrastickejší,“ dodáva Dobozi. Toto riešenie však na Slovensku SB neodporúča, keďže existuje dostatok prostriedkov z privatizačných zdrojov či príjmov z tranzitu.

Ceny, za aké sa predáva zemný plyn domácnostiam, sú podľa Doboziho v porovnaní s ostatnými krajinami deformované. Priemerná cena plynu účtovaná domácnostiam, ako tvrdí, je len o 10 % vyššia než priemerná cena plynu účtovaná priemyselným odberateľom. V typickej trhovej ekonomike sú pritom podľa jeho slov ceny pre domácnosti 2- až 3-násobkom priemyselných taríf. „V Nemecku je to presne trojnásobok, ale napríklad aj v Poľsku je to po niekoľkých zvýšeniach cien už 1,8-násobok,“ podotýka Dobozi. Otázkou v súčasnosti podľa experta SB je, ako zvýšiť ceny pre domácnosti na rozumnú úroveň, ktorá by efektívne pokrývala náklady energetických podnikov. Slovensko by malo podľa neho začať s vyrovnávaním týchto cien ešte pred vstupom do Európskej únie, čo znamená 20- až 30-percentný nárast cien pre domácnosti ročne. „Krížové dotácie sú v Európskej únii zakázané, a preto by malo Slovensko riešiť tento problém ešte pred tým, ako sa stane súčasťou únie,“ uzavrel Dobozi.