Vláda ešte nerozhodla o predaji 49-percentných podielov v troch rozvodných energetických podnikov (REP). Podľa informácií tlačového odboru Úradu vlády bude vláda v rokovaní o týchto bodoch pokračovať budúci týždeň.

Vládny kabinet mal pôvodne o nových majiteľoch minoritných podielov v troch REP rozhodnúť už minulý týždeň. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) však vtedy materiál vetovalo. KDH okrem nespokojnosti s výškou ponúk za 49-percentné podiely v troch REP malo obavy aj z toho, že budúci investori budú na Slovensko dovážať svoju prebytočnú produkciu elektriny. V pondelok sa uskutočnilo rokovanie koaličných ekonómov, kde si vyjasnili pochybnosti. Následne predsedníctvo KDH odporučilo svojmu jedinému ministrovi vo vláde Jánovi Čarnogurskému hlasovať za predaj troch REP.

Komisia pre výber nadobúdateľa 49-percentného podielu v a.s. Západoslovenská energetika (ZSE) odporučila vláde za víťaza tendra nemecký energetický koncern E.ON Energie so sídlom v Mníchove patriaci pod skupinu E.ON AG. Okrem spomínanej spoločnosti sa na tendri o najlukratívnejšiu distribučnú spoločnosť zúčastnili aj nemecké koncerny RWE Plus, EnBW Energie a rakúska firma EVN. Svoju nespokojnosť s odporúčaním výberovej komisie prezentovala rakúska spoločnosť EVN, ktorá mala za minoritný podiel v ZSE ponúknuť 351 mil. eur, čo je podľa neoficiálnych informácií o 21 mil. eur viac ako ponuka víťaznej nemeckej spoločnosti E.ON.

V tendri na predaj 49 % akcií a.s. Východoslovenská energetika (VSE) za najlepšiu označila komisia ponuku, ktorú predložila nemecká firma RWE Plus zastrešovaná koncernom RWE AG so sídlom v Essene. Ďalšími kandidátmi na vstup do VSE boli česká spoločnosť ČEZ, francúzsky gigant Electricité de France a taliansky podnik E-Noi. Na základe odporúčania komisie by sa nadobúdateľom 49-percentného podielu v tretej distribučnej spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. (SSE) mala stať francúzska spoločnosť EdF. Okrem francúzskeho podniku podala záväznú ponuku na privatizáciu 49 % SSE aj talianska firma E-Noi. Ponúknutá cena podľa Machovej vo všetkých troch prípadoch prevýšila ocenenia podniku vykonané ešte pred podaním ponúk. Celková suma výnosov za predaj akcií by mala dosiahnuť približne 25 mld. Sk.

Podľa Strany demokratickej ľavice (SDĽ) pred definitívnym rozhodnutím o čiastočnej privatizácii troch rozvodných energetických podnikov (REP) si ešte treba vyjasniť viaceré otvorené otázky. Ako počas rokovania vlády, ktorá odložila rozhodnutie o tomto bode, povedal predseda SDĽ Pavel Koncoš, stále nie sú jasné napríklad dopady predaja minoritných podielov v troch REP na slovenské hospodárstvo, ani odberateľov elektrickej energie. „Privatizácia REP totiž vytvorí predpoklady pre urýchlenie liberalizácie trhu s elektrickou energiou a tiež cien,“ dodal na vysvetlenie.

Rovnako nedostatočne jasný je zatiaľ podľa Koncoša aj dopad predaja 49-percentných podielov v troch REP na budúcu privatizáciu Slovenských elektrární, k čomu majú výhrady aj odborníci z oblasti energetiky, a to nielen zo samotných elektrární, ale napríklad aj z Elektrotechnickej fakulty Technickej Univerzity. Ľavičiarom chýba aj vyčíslenie vplyvu predaja REP na zamestnanosť v týchto podnikoch.

Poslanci, členovia vlády aj stranícki experti mali na oboznámenie sa so zámermi privatizácie, ako aj s podrobnými detailmi predaja podielov v rozvodných energetických podnikoch (REP) dosť času. V súvislosti s námietkami Strany demokratickej ľavice (SDĽ) k privatizácii minoritných podielov v troch REP to povedal minister hospodárstva Ľubomír Harach.

„Je to predsa len signál, ktorý môže u investorov vyvolávať z hľadiska kontinuity a transparentnosti procesu privatizácie určité otázky. Na druhej strane si myslím, že SDĽ má legitímne právo o to požiadať, preto je potrebné všetky otázky korektne zodpovedať,“ povedal Harach. Potom bude podľa neho celý proces úspešne zavŕšený. K výhradám SDĽ týkajúcim sa dopadu predaja podielov v REP na Slovenské elektrárne (SE) Harach uviedol, že v rukách štátu ostáva v prípade distribučných podnikov aj SE majoritný podiel, môžu teda svoje záujmy koordinovať.