Liberalizáciou podnikateľských podmienok sa na medzinárodných tovarových a finančných trhoch mimoriadne zostril konkurenčný boj o priame zahraničné investície. Náhľady ekonomických odborníkov ohľadom perspektív bývalých komunistických štátov pritiahnuť nové investície sa rôznia. Ozrejmila do konferencia na túto tému, ktorú pred časom usporiadala nemecká Spolková banka.

Americký národohospodársky expert Barry Lindsey dôvodil, že krajiny bývalého Východného bloku „majú pred sebou ešte dlhú cestu“. Poukázal pritom na naďalej vysokú korupciu a stále nízku všeobecnú konkurencieschopnosť v stredovýchodných krajinách oproti vyspelým západným trhovým demokraciám.

Zaujímavý aspekt načrtla nemecká ekonómka Dalia Marin. Uviedla, že nemecké podniky venujú stredovýchodným európskym štátom pomerne malú investičnú pozornosť. Veď iba 6% všetkých nemeckých priamych investícií do zahraničia plynie do štátov bývalého Východného bloku. Dôvod je pomerne jednoduchý: Nemecké firmy presúvajú do Strednej a Východnej Európy nanajvýš výrobné linky a s nimi súvisiace pracovné miesta, aby využili nízku zárobkovú úroveň v bývalých komunistických štátoch.

Írsky odborník Frank Barry konštatoval, že kandidátske štáty konkurujú prevažne Portugalsku a Španielsku v investičnom segmente „nízkej technologickej náročnosti“. Americké koncerny uprednostňujú na Starom kontinente ´osvedčené´ západoeurópske ekonomické lokality. Domnieva sa, že za týmto postojom sa skrýva strach amerických firiem z neistôt a nepredvídaností všeobecnej, ale najmä hospodárskej politiky v Strednej a Východnej Európe. Na príklade Írska konštatuje, že tento empirický poznatok o neradostnej súčasnosti môže v sebe obsahovať pozitívnu výpoveď do svetlejšej budúcnosti: Po vstupe Írska do Európskej únie (presnejšie povedané, do jej predchodkyne: Európskeho spoločenstva) v roku 1973 sa totiž Dublin stal pozvoľna jedným z ústredných investičných regiónov v EÚ. Podobným vývojom môžu prejsť aj (niektoré) stredovýchodné kandidátske štáty. Frank Berry zdôraznil, že bezosporu jestvuje mohutný potenciál pre väčšie priame zahraničné investície do krajín bývalého Východného bloku.

Diametrálne odlišný názor zastávali Nemec Holger Görg a Brit David Greenaway. Na základe porovnania investičnej dynamiky v Portugalsku a Španielsku po ich vstupe do Európskej únie došli k záveru, že stredovýchodné štáty už takmer dosiahli podiel na priamych zahrainčných investíciách v spracovateľskom priemysle, aký im ´prináleží´ podľa spomínanej empirickej analýzy. Jedine v sektore služieb bude podľa Holgera Görga a Davida Greenawaya možno pozorovať nárast investícií do nových členských štátov Európskej únie.

Podobne argumentovali nemecká ekonómka Claudia Buchová a americká národohospodárka Gayle Delong. Odborníčky na bankový sektor neočakávajú po prijatí adeptov nijakú novú vlnu západných bankových akvizícií v Strednej a Východnej Európe. ´Bankový investičný potenciál´ sa totiž vyčerpal počas privatizačnej vlny v 90. rokoch.

Jednota vládla v odborných kruhoch ohľadom spôsobu ako prilákať zahraničné investície. Rozhodujúcu rolu hraje v tejto súvislosti výška podnikových daňových sadzieb a celkového daňového bremena v príslušných krajinách. Účastníci konferencie, usporiadanej Spolkovu bankou, podčiarkli, že štátne investície, povedzme do infraštruktúry, nestoja v popredí záujmu zahraninčých koncernov.

Túto tézu podložili faktami americkí odborníci Mihir Desai, Fritz Foley a James Hines. Ukázali, že dcérske spoločnosti amerických firiem sa v Európe vyhýbajú štátom s vysokými daňami. Navyše, v rámci internacionálnej siete dcérskych spoločností presúvajú materské koncerny zisky do tých európskych štátov, kde sú najnižšie odvody. Mihir Desai, Fritz Foley a James Hines z toho vyvodzujú, že na Starom kontinente funguje konkurenčné daňové zápolenie o priame investície.

(Zdroj: Frankfurter Allgemeine Zeitung; 6. 05. 2002)