Napriek štvrtkovým zmenám na strane príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu naďalej pretrvávajú riziká vo výške zhruba 10 mld. Sk. Vláda však zatiaľ nemení svoj záväzok udržať deficit verejných financií na úrovni 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Verí totiž, že sa tento limit podarí dodržať. Po mimoriadnom rokovaní vlády o tom informoval podpredseda pre ekonomiku Ivan Mikloš. „Kvantifikácia rozpočtových rizík Ministerstvom financií vo výške 26 mld. Sk je preexponovaná,“ povedal Mikloš.

Podľa neho sa reálne riziká môžu pohybovať na úrovni 18 mld. Sk. Opatrenia, o ktorých kabinet vo štvrtok rozhodol, by ich mohli znížiť o 5 až 8 mld. Sk. Vicepremiér pre ekonomiku spresnil, že pôjde o kroky smerujúce k zvýšeniu príjmov, ale aj k nižším výdavkom štátneho rozpočtu. Minister financií František Hajnovič má v máji vláde predložiť aktualizovaný odhad rozpočtových príjmov.

Ako potvrdil guvernér NBS Marián Jusko očakávania centrálnej banky ohľadom zmiernenia rizík štátneho rozpočtu sa nenaplnili. „Predpokladali sme škrty vo výdavkoch, ale prijaté opatrenia majú len signálny charakter. Ak sa naplnia rozpočtové riziká, zvýši sa deficit verejných financií, čo môže vytvoriť tlak na znehodnotenie koruny a zvýšenie úrokových sadzieb,“ povedal Jusko. Riziká podľa neho naďalej pretrvávajú. Pripustil to aj vicepremiér Mikloš. Riziko vo výške 10 mld. Sk, ktoré by malo aj mimoriadnom rokovaní vlády pretrvávať, môže prehĺbiť schodok verejných financií až o 1 %.

Ministerstvo financií má zlepšiť výber daní, hlavne spotrebnej dane z liehu a spotrebnej dane z minerálnych olejov a zabrániť nadmerným odpočtom dane z pridanej hodnoty. Vláda si od toho sľubuje zvýšenie daňových príjmov a zníženie rizík tohtoročného štátneho rozpočtu. Po rokovaní kabinetu o tom informoval minister financií František Hajnovič. Podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš však vylúčil, že by sa vyššie daňové príjmy mali dosiahnuť zvýšením daní a poplatkov, prípadne zavedením nových.

Kabinet vo štvrtok nerozhodol o viazaní rozpočtových výdavkov jednotlivých kapitol. Podľa I. Mikloša sa však po aktualizovaní očakávaných príjmov môžu ministri ešte k tejto otázke vrátiť. Oproti pôvodnej kvantifikácii rozpočtových rizík ministerstvom financií sa podľa vicepremiéra podarí znížiť riziko nepredaja telekomunikačných licencií, ako aj nižších ako plánovaných dividend zo štátnych akciových spoločností. „Výnosy štátu z dividend by mali ísť na krytie vyšších požiadaviek vyplývajúcich zo sociálnych dávok,“ dodal Ivan Mikloš. Zastavením projektu Govnet by mala vláda ušetriť 700 mil. Sk a na reštitučných zákonoch 1,5 mld. Sk.

Ministerstvo dopravy má podľa uznesenia vlády preskúmať možnosti zníženia kapitálových výdavkov o 1 mld. Sk. Podľa ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozefa Macejku by v tomto prípade išlo pravdepodobne menej peňazí na nové diaľničné úseky. Kabinet tiež rozhodol, že v prípade vyšších ako plánovaných príjmov štátneho rozpočtu nedostanú jednotlivé kapitoly viac peňazí automaticky, ale len na základe osobitných rozhodnutí vlády.

Vláda vo štvrtok nerešpektovala odporúčanie Porady ekonomických ministrov, takže návratné výpomoci okrem poľnohospodárov nebudú musieť vrátiť ani zdravotné poisťovne. V ich prípade ide o 567,5 mil. Sk. Rezort by mal v plnej výške dostať z privatizačných príjmov sľúbených 3,6 mld. Sk na oddlženie zdravotníctva. „O definitívnom rozdelení peňazí by sa malo rozhodnúť v krátkom čase,“ povedal minister zdravotníctva Roman Kováč. Prostriedky na oddlženie školstva vo výške 510 mil. Sk však zatiaľ vláda neodsúhlasila, rovnako neschválila ani 500 mil. Sk na projekt Vráťme šport do škôl. Nový minister školstva Peter Ponický potvrdil, že rezort sa bude snažiť nájsť iné zdroje na ich financovanie.