Najskôr burzové definície: Burzový krach (po anglicky: crash) definujú aktéri na parkete ako prepad kurzov o 20 a viac percent od dosiahnutého maxima. O korektúre sa hovorí, keď hodnota akcií poklesne o 10-20% od posledného rekordu. Svedkami konsolidácie sme vtedy, ak sa kurzy znížia o menej ako 10% – až po ich ďalší nárast.

Október je nezmazateľne vrytý do burziánskej pamäti ako mesiac najväčších krachov v histórii. V októbri 1929 stratil totiž Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších amerických priemyselných a technologických gigantov) za dva dni 25% svojej hodnoty. 28. a 29. október 1929 boli navyše začiatkom celosvetovej hospodárskej krízy. Z tohto prepadu sa účastiny na Wall Street vystrábili až o 20 rokov. A v októbri 1987 zažil Dow Jones najväčšiu dennú stratu v dejinách, keď kurzy akcií spadli za jeden deň o 25%. Z tohto sa new-yorska burza však spamätala už o dva roky.

Ale aj keď je október podľa všeobecného náhľadu mesiacom s najväčšími dennými stratami, mesačné štatistiky prezrádzajú, že je lepší, než jeho chýr. Ako napísal Heiko Thieme v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung, v minulom storočí došlo v októbri 56-krát k nárastu burzového barometra Dow Jones, zatiaľ čo iba 43-krát k jeho poklesu. (V roku 1914 sa na americkej burze v dôsledku prvej svetovej vojny od augusta do decembra neobchodovalo.) Ba Heiko Thieme dokonca tvrdí, že október je z časového hľadiska najlepšou príležitosťou na výhodnú kúpu akcií. Skúsenosti totiž naznačujú, že od novembra sme svedkami najsilnejšieho rastu kurzov akcií: koncom uplynulého roka a začiatkom nového roka musia totiž veľké medzinárodné investičné spoločnosti vložiť zisk do nových účastín, čo zvyšuje dopyt po nich a tých aj ich kurz. Tak či onak – október a burzový krach sú akýmimi psychologickými burzovými dvojičkami.

V 20. storočí došlo v októbri dvakrát ku kolosálnemu burzovému krachu. Na druhej strane sme však boli 11. októbra 1990 svedkami začiatku jedinečného nárastu kurzov amerických účastín: Hlavný burzový barometer Dow Jones Industrial Average sa bez prestávky a korektúry väčšej ako 10 percent vyšplhal z vtedajších 2365 bodov na vyše 11 000 bodov začiatkom roku 2000, čo je historicky jedinečný výkon.

Dôvod pre burzový krach je pomerne jednoduchý: predchádzajúci priveľmi extrémny nárast akciových kurzov. Príklad z októbra 1929: Nové technické vynálezy ako rádio, telefón, pásová výroba vo fabrikách a ozvučenie filmových nahrávok sa zdali byť zárukou novej, nanajvýš svetlej ekonomickej epochy. Renomovaní národohospodárski odborníci, povedzme renomovaný profesor Irving Fisher, prorokovali „burzové kurzy na dlhodobo vysokej úrovni“. Iní experti sa domnievali, že konjunkturálne výkyvy budú definitívne patriť minulosti, že ekonomika bude neustále rásť (a spolu s ňou aj hodnota účastín). Keď si aktéri na parkete uvedomili, že sa zmýlili, začali hromadne predávať akcie. Výsledkom bol pokles kurzov. V roku 1929 zohrala (nechtiac) neblahú rolu americká ústredná banka. Na pokles kurzov (a prepad ekonomickej dynamiky) reagovala nesprávnym spôsobom: Zvýšila úroky, čím zdražila podnikové úvery a súčasne znížila príťažlivosť investovania finančných prostriedkov voči štátnym dlhopisom. Týmto iba zvýšila negatívnu dynamiku: ekonomika skolabovala a spolu s ňou aj akciové kurzy.

Koncom 20. storočia sme boli svedkami podobnej burzovej bubliny. Na začiatku stála eufória ohľadom internetu a vyhliadok „novej ekonomiky“. Hodnota účastín technologických, počítačových, softvérových, mediálnych či biotechnologických firiem explodovala do nevídaných výšin. Extrémny nárast kurzov sa odrazil v dominantnom novoekonomickom ukazovateli Nasdaq Composite (indexe všetkých info-technologických účastín, kótovaných na elektronickej burze Nasdaq). Zatiaľ čo v apríli 1997 bol na úrovni 1300 bodov, v marci 2000 – na vrchole novoekonomickej extázy – sa prehupol cez hranicu 5000 bodov. Vtedy si burziáni uvedomili, že nadšenie prehnali. Nasledoval prepad kurzov do príslovečnej čiernej diery (urýchlený teroristickým útokom na Svetové obchodné centrum a Pentagon). Pokles sa zastavil v septembri 2001 tesne nad úrovňou 1400 bodov. Tu sa, pravda, americká ústredná banka poučila z chýb minulosti: nepriškrtila peňažno-menový kohútik, teda nezvýšila úrokové sadzby. Naopak: Znížila úroky na najnižšiu úroveň od 60. rokov 20. storočia, čím zabránila kolapsu celej americkej ekonomiky a ešte hlbšiemu pádu info-technologických akcií.

Voľne podľa zosnulého nemeckého burzového guru Andreho Kostolanyho: Akciové kurzy sa správajú k investorovi tak ako pes k pánovi počas prechádzky: raz odbehne vľavo, inokedy vpravo, raz je bližšie k pánovi, inokedy ďaleko; nezriedka je však pri ňom. K burzovému krachu dochádza, keď sa hodnota účastín – z tej či onej príčiny – priveľmi vzdiali od analyticky odôvodnenej úrovne. Ale, kurzy akcií sa v každom prípade niekedy vrátia na ekonomicky racionálnu úroveň – podobne ako vždy vráti najlepší priateľ človeka k svojmu pánovi.