Európska komisia (EK) predpovedá na rok 2002 pre desať bývalých komunistických krajín, ktoré kandidujú na vstup do Európskej únie (EÚ), pomalší ekonomický rast. Dodala však, že v budúcom roku sa oživovanie ekonomík týchto štátov zintenzívni. EK vo svojej jarnej predpovedi oznámila, že podľa jej odhadov by mala priemerná miera rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v spomínanom regióne predstavovať v tomto roku 2,9 %, čo znamená spomalenie v porovnaní s minuloročnou priemernou mierou 3,1 %. Príčinou spomalenia sú vplyvy útlmu svetovej ekonomiky a pomalé tempo ekonomického oživovania v EÚ, ktorá je hlavným exportným trhom kandidátskych krajín. Miera rastu HDP sa podľa prognóz v roku 2003 zvýši na 4 %.

EK uviedla, že ekonomický rast ostal v roku 2001 relatívne výrazný v mnohých kandidátskych krajinách napriek nepriaznivej svetovej situácii, a to vďaka silnému domácemu dopytu a súkromným investíciám. Tri pobaltské štáty – Estónsko, Lotyšsko a Litva – ako aj balkánski kandidáti Rumunsko a Bulharsko zaznamenajú v rokoch 2002 a 2003 najvyššie úrovne ekonomického rastu. Pomalé oživovanie ekonomického rastu sa očakáva v Poľsku. Poľsko, ktoré sa na celkovej ekonomickej váhe desiatich postkomunistických kandidátskych krajín podieľa asi 40 percentami, zaznamená v roku 2002 rast HDP iba o 1,4 % a v ďalšom roku o 3,2 %. „V Poľsku sa zatiaľ nezaznamenali žiadne jasné signály oživovania ekonomiky, a to aj napriek uvoľneniu fiškálnej a monetárnej politiky v roku 2001,“ uvádza správa EK.

Správa EK sa vyjadrila pomerne optimisticky na adresu vyhliadok inflácie v desiatich postkomunistických krajinách, pričom na rok 2002 predpovedá priemernú mieru inflácie v regióne 8,1 % a v nasledujúcom roku mieru 6,7 %, v porovnaní s úrovňou 10,6 % z roku 2001. Príčinou priaznivých vyhliadok je výrazný pokles inflácie z vysokých úrovní v Rumunsku.

Kvôli pokračujúcej reštrukturalizácii podnikov ostane miera nezamestnanosti v 10 postkomunistických kandidátskych krajinách relatívne vysoká, na úrovni 13,4 % v roku 2002, pričom v nasledujúcom roku by mala oslabiť na 13,2 %. Akútne vysoká miera nezamestnanosti sa zaznamená v Poľsku, na Slovensku a v Bulharsku. Vládne deficity ostanú relatívne vysoké kvôli vplyvom spomaľovania ekonomického rastu, voľnejšej fiškálnej politike a tlakom vynakladať viac rozpočtových prostriedkov pred voľbami v niektorých krajinách.