Zdroje z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP) určené na reformu sociálneho zabezpečenia by mali byť deponované v Národnej banke Slovenska (NBS) na špeciálnom korunovom termínovanom účte a úroky by mali byť kapitalizované v rámci tohto účtu. Vyplýva to zo zverejneného návrhu Národnej banky Slovenska, podľa ktorého by sa malo na reformu vyčleniť 65 mld. Sk.

Pri termínovanom vklade v NBS by sa v súčasnom období úroková sadzba pre jednoročný vklad pohybovala na 7,5 %, čo je vyššia úroveň ako dosahovaná miera inflácie. Súčasne je vyššia ako priemerná úroková sadzba v bankovom sektore, ktorá bola v januári 6,1 %. V strednodobom horizonte by sa úročenie v priemere pohybovalo na úrovni 5 až 7 %. Termínovanosť úložiek Sociálnej poisťovne, prípadne ministerstva by podľa NBS zabezpečilo nielen výhodnejšie úročenie, ale aj ich čerpanie v závislosti od potrieb reformy.

Prostriedky určené pre reformu sociálneho poistenia sa môžu podľa NBS reálne zhodnocovať len v prípade kapitalizácie úrokov, keď budú pripisované k vkladu a nebudú odčerpávané na bežné výdavky. Úroky z termínovaného vkladu by aj v súlade s metodikou Medzinárodného menového fondu nemali byť považované za príjmy štátneho rozpočtu a nemali by sa použiť ich na strane výdavkov rozpočtu. Keďže čerpanie prostriedkov pre reformu sociálneho zabezpečenia na priebežné vyplácanie dôchodkov sa bude realizovať postupne minimálne počas piatich rokov, centrálna banka očakáva, že kumulované úroky zo zostatku účtu budú predstavovať zhruba 10 mld. Sk.

Druhou možnosťou umiestenia prostriedkov určených na reformu by bol devízový účet v NBS. Táto alternatíva je síce výhodná najmä z pohľadu centrálnej banky, keďže by znížila jej úrokové náklady, deponovanie prostriedkov v cudzej mene by však bolo pre reformu nevýhodné, keďže tieto prostriedky by podliehali kurzovému riziku. Aj pri devízových účtoch môže NBS ponúknuť rôznu dobu termínovanosti do jedného roka v eure aj v dolároch. Úrokovú mieru devízového účtu NBS v takomto prípade navrhuje o 0,2 percentuálne body nižšiu ako úroveň LIBID pre príslušné meny.

Podľa NBS by sa celkové príjmy z privatizácie SPP na úrovni 130 mld. Sk mali použiť v rovnakej miere na sociálnu reformu a na splatenie štátneho dlhu. Fond národného majetku navrhol použiť 65 mld. Sk na reformu, na splátky štátneho dlhu 53,255 mld. Sk a na rozvojové programy a spotrebu 11,717 mld. Sk. Použitie zdrojov z privatizácie musí schváliť vláda. Víťazom tendra na predaj 49 % SPP sa stalo konzorcium Gazprom, Ruhrgas a Gaz de France.