Do Buenos Aires pricestovala ďalšia delegácia Medzinárodného menového fondu, ktorá má zvážiť, či MMF poskytne „rýchlu a naliehavú“ pomoc argentínskej vláde.

Tento krok by mohol aspoň sčasti eliminovať prehlbujúcu sa finančnú krízu a hrozbu ďalšieho násilia a nepokojov v celej Argentíne.

Miera nezamestnanosti dosiahla v krajine magickú hranicu 25%, zhruba polovica populácie žije pod oficiálnou hranicou chudoby.

Argentína nedostala nijakú výraznejšiu zahraničnú pomoc od decembra minulého roka, kedy oficiálne deklarovala neschopnosť splácať dlh vo výške 141 miliárd dolárov.

Výnimkou sú iba zdroje vo výške 694 miliónov dolárov, ktoré poskytla Argentíne počas minulého týždňa Medziamerická rozvojová banka – IADB.

Mimoriadne zdroje od MMF by zároveň motivovali medzinárodnú finančnú komunitu, aby postupovala „veľkorysejšie“ voči Argentíne a jej požiadavkám.

Prezident Eduardo Duhalde momentálne žiada pomoc vo výške 10 miliárd dolárov, čo však zrejme nebude možné bez drastických politických rozhodnutí ohľadne ekonomických reforiem.

Nemožno požičiavať tam, kde nie je záruka ekonomického rastu, uviedla zástupkyňa výkonného riaditeľa Medzinárodného menového fondu Anne Kruegerová.

Predchádzajúce sľuby argentínskej vlády v oblasti reforiem a potenciálneho ekonomického rastu zlyhali.

Kruegerová zdôraznila, že argentínska vláda musí prijať prísne rozpočtové pravidlá, zabezpečiť udržateľnú rozpočtovú a menovú politiku a presadiť fungujúci výmenný kurzový režim.

Takisto je nevyhnutné, aby novelizovala zákon o bankrotoch a uvoľnila reštrikcie v bankovom sektore.

Niektoré zmeny sa v Argentíne udiali, no k zásadnému obratu dosiaľ neprišlo. Duhaldeho vláda sa obáva, že razantné ekonomické reformy narušia dočasný „pokoj zbraní“ vo vzťahoch s guvernérmi provincií, ale aj v rámci vládnej Perónistickej strany.

Terajšia misia MMF, ktorú vedie Anoop Singh, stojí pred neľahkým rozhodnutím – pomôcť ekonomike, ktorá je v patovej situácii.

Túto pomoc MMF zamietol v polovici marca.

Spomínaná patová situácia však vedie k vážnym finančným problémom popredných a kedysi výkonných argentínskych firiem a korporácií.

Najnovším príkladom je Telecom Argentina.

Druhý najväčší argentínsky telekomunikačný operátor – Telecom Argentina totiž vydal včera v noci vyhlásenie, v ktorom sa zdôrazňuje, že prestáva splácať istinu z dlhu v celkovej výške 3,3 miliardy dolárov.

Denník Financial Times v tejto súvislosti dodáva, že neplnenie záväzkov predstavuje „rozbušku“, ktorá môže viesť k doteraz najrozsiahlejšiemu krachu v rámci argentínskych korporácií.

Telecom Argentina je v každom prípade ďalšou „obeťou“ ekonomickej a finančnej krízy v krajine. Nepredstavuje však výnimku, ale skôr pravidlo, ktoré vyplýva z toho, že po zavedení režimu pohyblivého kurzu pesa a jeho devalvácii sa výnosy argentínskych firiem účtujú v domácej, teda znehodnotenej mene, no splátky zahraničných úverov sa realizujú v USD.

Iba na ilustráciu – počas minulého týždňa oznámila americká spoločnosť Verizon Communications, že jej dcérska firma CTI, ktorá operuje v Argentíne, nie je schopná splácať dlh vo výške 1 miliardy dolárov.

Podobné problémy má aj najväčší argentínsky distribútor zemného plynu Metrogas, ktorý kontrolujú British Gas a španielsky Repsol-YPF.

Metrogas si neplní záväzky voči zahraničným veriteľom v objeme 425 miliónov USD.

Telecom Argentina robí maximum, aby sa mu podarilo riziko krachu eliminovať. Chce splácať aspoň úroky a s veriteľmi plánuje začať rozhovory o reštrukturalizácii uvedenej dlhovej záťaže.

Situácia sa však stáva čoraz komplikovanejšou aj pre France Telecom a Telecom Italia, ktoré dovedna vlastnia 55% akcií Telecom Argentina.

Francúzska skupina totiž čelí vlastnému úverovému bremenu vo výške 60 miliárd eur a uvažuje, že svoje akcie v Telecom Argentina predá. Telecom Italia zatiaľ túto možnosť odmieta, no pri riešení kritickej situácie existujú iba veľmi limitované alternatívy – konštatuje vo svojej analýze Merrill Lynch. Jedným zo záujemcov o získanie majetkového podielu v Telecom Argentina je America Móvil, jedna zo súčastí mexického Telmexu, ktorý má bohaté skúsenosti z ekonomickej a finančnej krízy v Mexiku v roku 1995. Akvizícia v Argentíne by sa ale stala aj pre America Móvil značným rizikom, pretože terajšie podnikateľské prostredie v Argentíne je v porovnaní s niekdajšou mexickou krízou podstatne nepriaznivejšie.

V prípade telekomunikačných spoločností je situácia komplikovanejšia tým viac, že po devalvácii pesa sa transformovali telefónne poplatky z USD do lokálnej meny, ktorá sa znehodnotila zhruba o 70%.

Prijatie dohody o nových sadzbách však môže trvať až šesť mesiacov, čo vystavuje telekomunikačné spoločnosti ďalším problémom, finančnej neistote a nestabilite.