Pád Berlínskeho múra 9. novembra 1989 a zrútenie sa komunistického režimu v Československu o čosi neskôr mali spolu s koncom socializmu v ďalších stredo- a východoeurópskych krajinách a následne implóziou Sovietskeho zväzu v roku 1991 zásadný dopad na vývoj kurzov akcií na svetových burzách. Skončila sa epocha plánového hospodárstva, trhová demokracia sa presadila v internacionálnom meradle; celosvetovú pozornoať zaujala téza amerického politológa Francisa Fukuyamu o „konci histórie“, teda o tom, že odteraz sa – z dlhodobého hľadiska – na všetkých piatich kontinentoch jednoznačne presadí práve trhová demokracia. Na Gorbačovovo miesto prišiel Boris Jelcin, Husákov post zaujal Václav Havel, Honeckerov Helmut Kohl. Navyše, na obzore sa vynorila globalizácia. A trhové sily majú navrch na celej čiare do dnešných dní.

Štátne zasahovanie do trhového mechanizmu je – logicky – jedom pre vývoj kurzov účastín. Koniec socializmu v Strednej a Východnej Európe sa preto plne prejavil aj na raste hlavných burzových ukazovateľov. Dominantný americký burzový barometer Dow Jones (index 30 najväčších priemyselných a technologických gigantov) sa v novembri 1989 pohyboval na úrovni 2700 bodov. Koncom roku 1999 už mal viac ako 11 000 bodov. Toto je nárast za desať rokov o vyše 400%! Hlavný nemecký burzový ukazovateľ DAX (index 30 najväčších akciových spoločností) mal v novembri 1989 hodnotu približne 1600 bodov. O desať rokov neskôr už skoro 7000 bodov, čo je plus takisto o vyše 400%!

Dôvod pre takýto fenomenálny vývoj je jasný: uvoľnili sa trhové podmienky, medzinárodne operujúce akciové spoločnosti sa mohli lepšie rozvíjať, pribudli im obrovské trhy v Strednej a Východnej Európe, v dôsledku globalizácie poklesli ceny surovín z krajín Tretieho sveta a zlepšili sa investičné a výrobné podmienky v krajinách s lacnou pracovnou silou. Všetky tieto faktory mali za následok razantný rast ziskov (pričom zisk je hlavnou mikroekonomickou veličinou, podľa ktorej sa orientujú burzoví auguri). A v neposlednom rade, vzostup hodnoty účastín mal pozitívny dopad nielen na kurzy medzinárodných investičných fondov, ale aj na peňaženku malých a stredných západných súkromných investorov, ktorí si prilepšovali finančnú situáciu práve v dôsledku kurzovej explózie, kupovali viac spotrebných predmetov, čím prispievali k rastu hrubého domáceho produktu v Spojených štátoch či Nemecku.

Samozrejme, pozitívny faktor rozpadu Východného bloku bol spárený s trhovou orientáciou hlavnej svetovej ekonomickej mocnosti. Spojené štáty žali v 90tych rokoch ovocie liberalizačného programu Republikánov Ronalda Reagana a Georga Busha seniora, v ktorom pokračoval Demokrat Bill Clinton. V tomto období vznikla a rozvinula sa „nová ekonomika“, opierajúca sa o globalizáciu, internet, výrobu softvéru a hardvéru, ako aj o revolučné biotechnologické vynálezy – toto všetko by nebolo možné bez reaganovskej degerulácie amerického telekomunikačného sektora v 80tych rokoch. Boli sme teda svedkami multiplikačného efektu: včleňovanie bývalých komunistických štátov (nielen stredo- a východoeurópskych, ale aj povedzme Číny) do trhovo založenej medzinárodnej deľby práce bolo spojené s novou ekonomickou („novoekonomickou“) érou. Nadšenie nepoznalo hraníc. Napokon vznikla gigantická burzová bublina, manifestujúca sa v nevídanom raste hodnoty účastín.

K jej spľasnutiu došlo v marci 2000. Odvtedy zažívame viac-menej kontinuálny pokles kurzov jednotlivých akcií a sumárnych indexov, podmienený hospodárskou recesiou v Spojených štátoch a na celom svete. Dodatočne zosilnený bol teroristickým útokom na Svetové obchodné centrum a Pentagon a následnou akciou medzinárodného spoločenstva proti internacionálnej teroristickej hydre. Jej dôsledky na americkú a západoeuróske burzy sa dnes nedajú odhadnúť.

Čo je isté, je skutočnosť, že priaznivý efekt rozpadu Východného bloku patrí teraz, v roku 2002, nenávratne minulosti. Z ekonomického pohľadu boli bývalé komunistické štáty úspešne včlenené do globálneho hospodárstva; české, maďarské, slovenské či poľské podniky sa s väčšími či menšími ťažkosťami zúčastňujú na medzinárodnej, trhovo podloženej deľbe práce.