Schodok štátneho rozpočtu dosiahol v prvom štvrťroku najvyššiu úroveň od roku 1994, keď dosiahol až 40 % celkovej plánovanej ročnej úrovne. Bankoví analytici smerovanie hospodárenia vlády nehodnotia jednoznačne kriticky aj napriek tomu, že upozorňujú na mnohé riziká, ktoré môžu vytvoriť tlak vo verejných financiách. Jedným z rizikových faktorov bude podľa ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora výsledok hospodárenia centrálnej banky. Tá by mala totiž do rozpočtu odviesť zo zisku 4,7 mld. Sk, v dôsledku vývoja na svetových trhoch však očakáva stratu zhruba 5 mld. Sk.

Vzhľadom na predvolebný boj Ódor očakáva tiež väčší tlak na výdavkovej strane rozpočtu. Podľa analytika Poštovej banky Pavla Poppa bude pri odolávaní predvolebným tlakom kľúčovou oblasťou najmä nárast miezd v štátnej správe, zvýšenie výdavkov na dôchodky a sociálne dávky, ale aj výdavkov na diaľnice.

Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Juraja Kotiana schodok štátneho rozpočtu dosiahne 3,9 % hrubého domáceho produktu, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje 40,7 mld. Sk. Ako súčasne upozornil, dôležité bude akú metodiku pri jeho vyčíslení ministerstvo financií použije. Už v minulosti totiž vláda nezahŕňala náklady na privatizáciu do bežného hospodárenia štátneho rozpočtu, avšak na príjmovej strane počíta napríklad z príjmami z predaja licencií GSM, privatizácie hotela Fórum alebo z predaja pohľadávok Slovenskej konsolidačnej. Túto skutočnosť slovenskej vláde vytýkal aj Medzinárodný menový fond.

Celkový deficit štátneho rozpočtu predstavoval k 28. marcu 15,185 mld. Sk, náklady na reštrukturalizáciu bankového sektora z neho tvorili 9,279 mld. Sk. Podľa analytika Poľnobanky Viliama Pätoprstého práve výdavky na reštrukturalizáciu vytiahli deficit na závratných 40 % plánovanej úrovne. „Tento výsledok síce nepôsobí povzbudzujúco, plánovaný deficit by sa však v napätom období mal ku koncu roka dodržať,“ povedal.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu za prvé tri mesiace predstavovali 47,884 mld. Sk a z predpokladanej celoročnej úrovne tvorili 21,8 %. „Je to najnižšie plnenie príjmov v prvom kvartáli od roku 1993,“ skonštatoval Popp. Plnenie plánovaných výdavkov bolo mierne vyššie, keď dosiahlo 24,5 % celoročnej úrovne. Celkové výdavky pritom predstavovali 63,068 mld. Sk. „Úroveň príjmov aj výdavkov je nižšia ako je úroveň typická pre toto obdobie, avšak vzhľadom na pomerne priaznivý vývoj daňových príjmov zatiaľ nie je kritická,“ povedal Popp.

Zákon o štátnom rozpočte počíta v tomto roku s príjmami 219,919 mld. Sk a výdavkami 257,919 mld. Sk. Schodok štátneho rozpočtu by tak mal predstavovať 38 mld. Sk.