Aj keď v súčasnej slovenskej legislatíve neexistuje pre elektronický obchod vlastný zákon, ostatná legislatíva obsahuje len všeobecné ustanovenia, upravujúce používanie, uschovávanie a prenos dokumentov, správ a údajov v elektronickej forme.
Internet a e-business sú tiež hybnou silou rozvoja e-podpisu. A naopak, uznávaný e-podpis umožní viac využívať moderné metódy elektronických peňazí. S garanciou a akceptovaním štátu (garancie pravosti CA firiem a nimi vydaných KPI) však elektronický podpis významne prispeje k rozšíreniu uvedených metód komunikácie aj medzi podnikmi navzájom a občanov. Dôležitým asociačným momentom je prijatie direktívy Európskej únie (Directive 1993/93/ce) o e-podpise. Bude uplatňovaný v prvom rade pri prihlasovaní podnikov do obchodného registra, podávaní daňových priznaní ale aj v ďalších postupoch.
Celkove 82,9% podnikov podľa výsledku sondy jednoznačne zaradili využitie elektronickej komunikácie a obchodovania, vrátane elektronického podpisu do svojej činnosti. Potrebu ich využívania si uvedomujú podniky vo zvýšenej miere, keď 63,4% podnikov predpokladá ich využitie v rozsahu 11% – 50% vo svojej činnosti. Žiaden podnik neuviedol, že nepredpokladá využitie elektronických činností.
Podniky síce deklarujú všeobecný záujem o digitalizáciu svojich aktivít ako predpoklad vlastnej konkurencieschopnosti, ale vyvstáva otázka, či konajú dostatočne razantne. Ak zoberieme do úvahy výsledky porovnaní, vykonaných agentúra-mi v strednej Európe, tak Slovenská republika nevychádza dobre. Skôr ide o prejavenie dobrej vôle a vyjadrenie ústretovosti a pripravenosti k týmto zmenám. Všetci vlastníci sa približne zhodujú v rozsahu využívania elektronickej komunikácie, e-commerce a e-podpisu vo všetkých ukazovateľoch.
Súhlasný predpoklad vyjadrilo najviac podnikov s najväčším domácim vlastníkom – právnickou osobou (68,4%), zahraničných investorov (61,5%) a podnikov domácich vlastníkov – fyzických osôb (50,0%), a to v rozsahu 11%-50% vo svojich aktivitách. Takmer všetky podniky (90,7%) počíta v rozsahu 1% – 50% s využitím digitálnych technológií.
Podnikateľské prostredie
Štandardné a transparentné podnikateľské prostredie je kľúčovým faktorom rozvoja ekonomiky a spoločnosti. Transformujúce sa krajiny, vrátane Slovenskej republiky, prechádzajú k trhovej ekonomike privatizáciou, reštrukturalizáciou podnikateľskej sféry a legislatívnymi zmenami. Snaha zabezpečiť fungujúce podnikateľské prostredie má byť založená na presadení systémových opatreniach na makroekonomickej úrovni. Ide o uplatňovanie princípov hospodárskej súťaže, odstraňovanie prekážok jej pôsobenia a formovanie konkurenčných trhových štruktúr. V Slovenskej republike sa tento proces v období druhej polovice deväťdesiatych rokov deformoval. Vysoký podiel podnikov vykazoval hospodársky výsledok stratu. Spoločným znakom bola podkapitalizácia a zrýchľujúci sa negatívny vývoj platobnej neschopnosti.
Základným cieľom štátu pri vytváraní priaznivého podnikateľského prostredia je maximálna podpora zdravej konkurencie a zabezpečenie rovnosti šancí pre každého účastníka trhu. Popri „neviditeľnej ruke trhu“ môže vláda doplniť „viditeľnú a transparentnú ruku“ s jednoznačným stanovením úloh, povinností a zodpovednosti. Mala byť zároveň bariérou proti formám nezákonnosti a nestatočnosti. Hoci názory na to, či je tempo tohoto procesu dostatočné, sú rôzne, správnosť súčasného smeru je vo všeobecnosti akceptovaná.
Za posledné tri roky Slovenská republika zaznamenala výrazný pokrok v zásadných zmenách k ozdraveniu podnikateľského prostredia a slovo reforma malo „drive“. Bola nastolená makroekonomická rovnováha a prijatý rad opatrení na zlepšenie právneho, regulačného a daňového rámca, orientovaného na šesť smerov. Opatrenia majú právne legislatívny charakter s účinnosťou v tomto a budúcich rokoch.
V tomto roku vláda, NBS a IMF schválili takzvaný Staff Monitored Programme (SMP), ktorým Svetová banka (IBRD) podmieňuje poskytnutie finančných zdrojov na reštrukturalizáciu podnikového a finančného sektora, pod názvom ESFAL (Enterprise and Financial Sector Adjustment Loan). Sem patrí hlavne zlepšenie riešenia insolventnosti a legislatívy pre podnikovú sféru.
Legislatíva
Fungovanie hospodárstva v trhovej ekonomike zabezpečuje celý rad právnych noriem, ktoré sú súčasťou právneho systému. K rozhodujúcim právnym normám, ktoré upravujú podnikateľskú činnosť podniku patria z pohľadu správy podniku predovšetkým obchodný zákonník, zákon o konkurze a vyrovnaní, zákon o ochrane hospodárskej súťaže, zákony o cenných papieroch a burze cenných papierov, zákon o účtovníctve, daňové zákony a predpisy, finančné, cenové a úverové zákony a predpisy, trestný zákon a i.
Úroveň legislatívy pre podnikanie v Slovenskej republike možno hodnotiť ako rozporuplnú. Ich nízku účinnosť pripisujú podniky najmä častým zmenám a protirečivosti niektorých noriem. Právna teória považuje čas dva až tri roky platnosti za podmienku pre efektívne pôsobenie zákona. Tento čas je potrebný, aby sa norma „vžila“ a bola všeobecne akceptovaná a využívaná. Zákonov, ktoré tejto podmienke vyhovujú, je však v Slovenskej republike pomerne málo, za najškodlivejšie však podniky považujú účelové zmeny, ktoré sa presadzujú v úzkom záujme.
Podniky, ktoré sa zúčastnili sondy, hodnotili kvalitu a úroveň slovenskej legislatívy skôr kriticky. Relatívne neutrálne a mierne priaznivo hodnotili obchodný zákonník (2,75) a zákon o účtovníctve (2,76). Naopak, najhoršie hodnotenie dostali zákon o konkurze a vyrovnaní (3,64), zákon na ochranu minoritných akcionárov (3,76) a daňové zákony (3,54 – 3,66).
Prekážky v podnikaní
V súčasnosti akoby reforma strácala na intenzite. Rad dobre pripravených a prijatých koncepcií by sa mal realizovať v legislatívnej i vecnej rovine do konca celého procesu. Subjektívnym dôsledkom je politická vôľa zúčastnených strán dohodnúť sa na hĺbke reformných krokov. Pretrvávajú problémy so zvládnutím celého legislatívneho procesu do konca. Len na rok 2001 je naplánovaných 167 právnych noriem, súvisiacich s približovaním práva k Európskej únii. Dochádza tak k omeškaniu a na ich prerokovávanie zostáva málo času. Výpočet novelizovaných zákonov by bol dostatočne dlhý na to, aby sme konštatovali, že mechanizmus prijímania a zavádzania zákonov je rovnako nedokonalý, ako množstvo platných zákonov.
Uplynulé obdobie bolo prirodzeným obdobím na presadenie nepopulárnych ekonomických reforiem, prinášajúcich zlepšenie podmienok. Pritom jednotlivé reformné kroky sú ako spojené nádoby. Ako hlavný problém označili účastníci sondy vymáhateľnosť práva, a to až v 78,0% podnikoch. Tento problém je pravdepodobne najčastejšie spomínaný vo všetkých prieskumoch, orientovaných na analýzu sloven-skej ekonomiky.
Uplatnenie práva naráža na rôzne bariéry a ich vnímanie celkom istotne nemožno označiť za subjektívny pocit. Potreba reformy súdnictva sa v tejto súvislosti javí ako naliehavá, zároveň pod daný stav sa často „podpisuje“ nedostatočné právne vedomie vlastníkov a manažérov.
Stále nie je dostatočne doriešený vzťah dlžníkov a veriteľov a pretrváva typický znak „všetci dlhujú všetkým“. Preto platobnú neschopnosť vníma ako prekážku pri podnikaní až 63,4% podnikov. Veď aj pri určitom zlepšení v roku 1999 ešte stále vysoké percento slovenských podnikov vykazuje hospodársky výsledok stratu a objem platobnej neschopnosti presiahol tri štvrtiny HDP a objemovo prekročil hranicu 500 mld. Sk.
Konkurzné konanie s prevahou likvidácie by mala podstúpiť až tretina podnikov. Konkurzy a vyrovnania sa v slovenskej ekonomike niekoľko rokov prakticky neuplatňovali. Dôvodom bola nemožnosť uplatnenia, ktorú paradoxne vytváral zákon. Bankrot sa nepovažoval za prostriedok ozdravenia trhu, ale skôr naopak. Absencia efektívneho konkurzu alebo vyrovnania spôsobovala, že na trhu doteraz pôsobia aj podniky, neschopné prežiť v konkurencii. O ich udržanie sa často postaral štát a nezriedka bola pri tom aj angažovanosť bánk pri ich „záchrane“. V posledných rokoch sa situácia zmenila, bola prijatá novela zákona, čím sa vytvorili podmienky pre zefektívnenie tohoto konania. Bolo podaných veľa návrhov na vyhlásenie konkurzu, dosiaľ však len málo týchto konaní bolo ukončených.
Tlak na znižovanie daňového a odvodového zaťaženia je zrejmý aj z odpovedí účastníkov sondy. Súčasnú výšku daní a odvodov v Slovenskej republike pokladajú v 63,4% podnikoch za prekážku v podnikaní. Priestor pre zlepšenie daňových a odvodových podnikateľských podmienok ich výrazným znížením však existuje. Veď neplatenie daní je skôr signálom vysokého zaťaženia. Medzi respondentmi je vnímaná reforma verejných výdavkov ako limitujúci faktor reformy daní a odvodov. Štát by tým prirodzene znižoval svoju úlohu a viac by prenechával aktivitu a prostriedky tam, kde nie je efektívny a transparentný.
Korupcia a klientelizmus nie sú osobitné špecifikum slovenskej ekonomiky, ale sú prítomné v rôznych podobách viac – menej v každej krajine. Problematické je merania a dokazovanie korupcie, pričom ako pozitívny posun v Slovenskej republike možno charakterizovať ako vec verejnú. Napriek tomu ich pomerne vysoký podiel 43,9% podnikov hodnotí v rámci sondy ako prekážku pri podnikaní.
Investície a zamestnanosť
Podmienky pre investovanie sa v slovenskej ekonomike zlepšili uplatnení zásadných komplexných opatrení na podnietenie prílevu zahraničných investícií, reštrukturalizácii a ozdravení bankového sektoru. Nedarí sa však oživiť slovenský kapitálový trh.
Výrazne sa zmenilo správanie sa bánk, ktoré sú pri poskytovaní nových úverov konzervatívne a kladú klientom prísne podmienky. V protiklade s predchádzajúcim „rozšafným“ obdobím je súčasná opatrnosť bankových ústavov pochopiteľná, na druhej strane kritizovaná podnikateľskou sférou. Problém je však komplexný a obsahuje nielen finančný, ale aj právny a spoločenský rozmer. Otvorenosť slovenskej ekonomiky sa prejavuje aj v možnostiach získať zdroje aj v zahraničí. Potenciálnych záujemcov však často odrádza administratívna náročnosť postupu a tiež tu pôsobí malá ochota poskytovať informácie o podniku a jeho zámeroch. V najbližších troch rokoch plánuje investície až 78,0% podnikov, ktoré sa zúčastnili sondy. Skutočne vysoký podiel kladných odpovedí odzrkadľuje dôveru v súčasné vládne smerovanie pri vytváraní priaznivého podnikateľského prostredia v Slovenskej republike a zároveň uvedomenia si neustáleho presadzovania konkurencie schopnosti podniku cestou investícií.
Takmer desaťročné skúsenosti v slovenskej ekonomike upozorňujú v rámci prebiehajúcej reštrukturalizácie na pretrvávajúce vysoké náklady na pracovnú silu, ktoré majú tendenciu skôr sa zvyšovať. Dôvody vidia účastníci sondy najmä v daňovej a odvodovej zaťaženosti. Tento vývoj neumožňuje vytváranie nových pracovných miest a je možným spolupôsobiacim faktorom vysokej nezamestnanosti. Prieskum poukázal na nízku mobilitu pracovnej sily a pomalú snahu zvyšovať si kvalifikáciu. Problémom ostáva aj výška pracovnej morálky.
Uvedené tendencie v zamestnanosti v Slovenskej republike potvrdili aj odpovede účastníkov sondy, keď až 87,8% podnikov uviedlo, že v najbližších troch rokoch nebude zvyšovať zamestnanosť vo svojich podnikoch.
V súlade s uvedenými odpoveďami môžeme vysloviť záver, že veľké a stredné podniky pri snahe sa reštrukturalizovať, budú skôr nahrádzať novými technológiami podľa nich drahú pracovnú silu. Cestou možného riešenia bude využívanie pružnej pracovnej sily, k čomu musia byť vytvorené podmienky na oboch stranách.
INEKO Kódex pre správu podniku
Slovenská ekonomika je otvorenou exportne zameranou ekonomikou s dôrazom na vyspelé európske trhy. Mnohé slovenské podniky už majú zahraničných partnerov a investorov. O úspechu dlhodobých vzťahov medzi podnikmi a príťažlivosti podnikateľského prostredia pre investorov rozhoduje v prvom rade dôvera voči podniku a krajine. Takúto dôveru si podnik a ekonomika budujú transparentnosťou vo všeobecnom slova zmysle. Preto sa ukazuje v podmienkach slovenského podnikateľského prostredia potreba prijať princípy OECD pre správu podniku.
Logickou reakciou na uvedené procesy a potreby bolo vypracovanie takýchto štandardov pre slovenské podniky v dokumente INEKO Kódex pre správu podniku, vydanom Stredoeurópskym inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy INEKO vo februári 2001. Dokument má napomôť k rozšíreniu najlepších praktík pri správe podniku, tak ako sa využívajú vo vyspelých trhových ekonomikách.
V odpovediach na otázku, či sa respondenti zoznámili s týmto dokumentom, kladne odpovedalo 36,6% podnikov. Naopak, fakticky dve tretiny podnikov ne-poznala daný dokument.
Prípadná všeobecná akceptácia Kódexu pre správu podniku by znamenala výrazný kvalitatívny posun v tvorbe štandardov činnosti podnikov. Výsledky sondy poukazujú na nevyhranenosť názorov na využitie doporučení Kódexu zo strany zúčastnených podnikov. Vyplýva to skôr z nedostatočnej informovanosti o dokumente a jeho obsahu. Preto vychádzajú výsledky sondy tak, že 50,0% podnikov predpokladá využitie Kódexu a 50,0% nepredpokladá jeho využitie. Väčšiu vôľu akceptovať tento dokument prejavili zahraniční investori (53,8%), ktorí boli aj viac informovaní (42,8%).
Domáci vlastníci – právnické osoby pri svojej nízkej informovanosti (26,3%) primerane predpokladajú využitie Kódexu pri tvorbe alebo úprave svojich stanov a štatútov (31,5%).
Z výsledkov sondy jednoznačne vyplýva nedostatočná informovanosť slovenských podnikov o tomto dôležitom dokumente. Skvalitňovania správy podniku sa presadzujú vo vyspelých trhových ekonomikách a tomuto procesu sa nevyhnú ani subjekty slovenskej ekonomiky, ak majú prijatú stratégiu byť vynikajúce.