Pred dvoma rokmi spľasla jedna z najväčších burzových bublín v histórii. V druhej polovici 90tych rokov totiž uzrela svetlo sveta takzvaná „nová ekonomika“. Išlo o dynamické firmy operujúce v nových podnikateľských sférach: v internete či biotechnológii, alebo v už jestvujúcich segmentoch, ktoré sa dovtedy nachádzali viac-menej v úzadí záujmu: vo výrobe a predaji počítačov a softvérových programov alebo v mediálnej oblasti. Všetky tieto akciové spoločnosti sa zdali byť poslami novej ekonomickej epochy, keď sa podnikateľské aktivity prenesú do internetu, keď podniky, vyrábajúce „klasické“ výrobky ustúpia do pozadia a stanú sa iba akýmsi trpeným príveskom novekonomických matadorov. Internetovské firmy ponúkali ako na bežiacom páse ohurujúce marketingové prezentácie o bezhraničných svetlých zajtrajškoch. Nikoho nezaujímalo v prvej fáze novoekonomického ošiaľu, kedy a či vôbec tieto firmy budú generovať zisk. Istý čas sme boli svedkami doslova a do písmene perverzného úkazu, že najvyšší kurzový rast zaznemanávali tie podniky, čo vykazovali najväčšiu stratu. Dôvodili, že práve teraz musia vrážať gigantické položky do reklamných aktivít, aby si ukrojili čo najväčšiu časť internetovského koláča – a že zisk príde automaticky v budúcnosti. Čakanie na zisk sa ukázalo byť príslovečným čakaním na Godota.

Výsledok: Zatiaľ čo sa hlavný novoekonomický ukazovateľ Nasdaq Composite (index všetkých info-technologických účastinných spoločností, kótovaných na burze Nasdaq) nachádzal 2. apríla 1997 na úrovni 1200 bodov, preskočil 10. marca 2000 – v deň absolútnej novoekonomickej burzovej eufórie – magickú hranicu 5000 bodov. Za necelé tri roky sa teda jeho hodnota viac ako strojnásobila! Niektoré akcie dokonca nestúpli „iba“ o stovky, ale tisíce percent.

V marci 2000 si však aktéri na new-yorskom parkete a následne burziáni na celom svete) uvedomili, že aj v novokonomickom svete platia staré-známe pravidlá trhovej ekonomiky, predovšetkým skutočnosť, že každý podnik musí generovať zisk. Že na dlhodobé prežitie musia info-technologické firmy jednoznačne vykázať, že ich príjmy sú vyššie ako ich výdavky, teda že sú ziskové. Dovtedy plátali túto dieru v novoekonomických firmách burziáni, vkladajúci peniaze do účastín príslušných spoločností. Kurz účastín stúpal, čím sa vo podnikových podkladniciach nachádzal dostatok finančných prostriedkov na expanzné plány. Keď sa však koncom prvého štvrťroka na Wall Street radikálne zmenila atmosféra a aktéri na parkete neboli ochotní pumpovať peniaze do info-technologických účastín, obnažila sa celá pravda o mnohých internetovských firmách: ich majitelia, dovtedajšie hviezdy burzového neba sa ukázali byť biznismenmi bez konkrétnych reálnych a presaditeľných plánov, vsádzajúcimi na bezodný burzový ošiaľ. Následok boj jasný: Len máloktorá info-technologická firma bola v stave prezentovať verejnosti zisk alebo prinajmenej nádej v aký-taký profit v budúcnosti. Kurzy novoekonomických účastín sa začali rútiť nadol, každý burzián sa usiloval ich zbaviť čím skôr. Aktéri na Wall Street si zrazu uvedomili, že vkladať peniaze do spoločností, operujúcich apriórne so stratou, je nezmyslom. Nasdaq Composite sa máji 2000 len s veľkou námahou udržal nad dôležitou úrovňou 3000 bodov. Po krátkom zotavení v lete a na jeseň 2000 došlo k ďalšiemu prepadu kurzov.

To sa nad celou americkou ekonomickou začala vznášať hrozba ekonomickej recesie, ktorá sa napokon stala skutočnosťou v roku 2001 a v roku 2002. Poklesu hodnoty akcií nezabránila ani americká ústredná banka, ktorá vlani spustila dejinne jedinečný ohňostroj znižovania úrokovej miery. K extrémnemu dočasnému zníženiu kurzov došlo po 11. septembri; 21. septembra 2001 sa Nasdaq Composite prepadol na 1423 bodov, teda na úroveň z apríla 1997. V marci 2002, keď sa konjunkturálna situácia v Spojených štátoch vyjasnila a jestvuje nádej na znovuoživenie americkej ekonomiky, sa Nasdaq Composite vyšplhal na úroveň 1800 bodov.

Na nasdaqovskej rekonvalescencii sa však nezúčastňujú mnohé info-technologické firmy, ktoré medzičasom skrachovali, alebo ich kúpili staré-známe, „klasické“ koncerny. Tak ako sa burzová bublina naplnila v druhej polovici 90tych rokoch, tak aj v marci 2000 spľasla. Tie spoločnosti, ktorých majitelia patrili do skupiny nezodpovedných podnikateľov, ohurujúcich neskúsených burziánov nepodloženými kalkuláciami (a takých bolo nemálo!), už nejestvujú. Tie spoločnosti, ktoré mali za sebou silných investorov, ktoré radikálne zracionalizovali svoje podnikateľské plány a ktoré rázne zredukovali počet svojich zamestnancov, takéto spoločnosti si lížu zjatrené rany a pomaly, ale iste nanovo rozbiehajú spodnikateľské aktivity. Pridržiavajú sa – samozrejme – neúprosného trhového pravidla: príjmy musia byť vyššie ako výdavky. Novokeonomický pokus o zrušenie tohto železného príkazu sa skončil fiaskom.

Obchodovanie s novoekonomickými akciami vstúpilo po búrlivej fáze do normálneho obdobia.