Koaličná rada rozhodla klasicky, teda nijako. Riadila sa zrejme pripoviedkou, že viac hláv – viac rozumu, a všetky gebule strčila do piesku. Zákonník práce bude platiť od 1. apríla. Výsledkom pštrosej racionality je podľahnutie odborárskemu harašeniu, čo je aj preukaz neschopnosti vládnuť.

Zamestnávateľ sa podľa viacerých brilantných ustanovení zákona nesmie uchádzača o prácu spýtať ani na to, či je ženatý. Rodinné pomery pritom môžu byť dôvodom na zamestnancov nesúhlas s nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času. Zákon zakazuje zamestnávateľovi vyžadovať informácie, ktoré sú podmienkou na vzájomnú dohodu o nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času. Môže sa teda stať, že zamestnanec prežije niekoľko hodín hompáľaním nôh, čo je výnosná odmena za mlčanlivosť.

Zamestnávatelia sa po 1. apríli zapotia aj z iných roztomilostí. Ak sa na výkon práce vyžaduje zdravotná alebo psychická spôsobilosť na prácu, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne alebo psychicky spôsobilou na túto prácu. Logicky by malo nasledovať, že zamestnanec prinesie o spôsobilosti potvrdenie od lekára. Logika sa však viacerým častiam zákona úspešne vyhla. Zamestnávateľ sa nesmie vypytovať, aby nemohol diskriminovať. Tvorcovia zákona tvrdia, že postavenie zamestnanca sa zlepší. V tomto prípade možno aj na vlastnú škodu.

Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať. Zákon zrejme vychádza z predpokladu, že žiarlivý milenec po vražde nevernice dokáže byť dobrým účtovníkom, pravda pokiaľ nemá ambíciu byť štátnym alebo verejným zamestnancom. Zamestnávateľ nemá možnosť vyžadovať doklad o bezúhonnosti ani v prípade ak chce uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti. Registre trestov teraz majú čo robiť. Vydávajú výpisy napríklad vysokoškolským učiteľom, aby ich zamestnávatelia mali istotu, že mladé životy nie sú v ohrození zločinu.

Podľa nového zákonníka majú byť obsahom pracovnej zmluvy aj mzdové náležitosti, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Vyžiada si to nákladnú zmenu pracovných zmlúv, ktoré boli doteraz doložené mzdovým dekrétom, ako aj pravidelnú zmenu zmlúv pri zmenách mzdových podmienok. Existuje hrozba nedohodnutia sa v prípadoch zníženia mzdy, ktoré môže byť spôsobené objektívnymi príčinami.

Klauzula o mzdových podmienkach nemusí byť súčasťou pracovnej zmluvy, ak zamestnávateľ dohodol s príslušným odborovým orgánom na konkrétny rok kolektívnu zmluvu. Tým sa však vytvárajú nerovnaké podmienky medzi týmito zamestnávateľmi a zamestnávateľmi, u ktorých žiadna odborová organizácia nepôsobí.

Pri niektorých kategóriách zamestnancov ani nemožno mzdu dohodnúť v konkrétnej výške. Mzda často pozostáva z pevnej a pohyblivej zložky, ktorú tvoria napríklad provízie alebo prémie odvíjajúce sa od produktivity práce alebo ziskovosti podniku. Zákon teda predpokladá častú zmenu textu pracovných zmlúv (v podstate raz za rok, niekedy aj častejšie), čo príliš nesvedčí stabilite pracovno-právnych vzťahov.

Prechodné ustanovenia Zákonníka práce neobsahujú klauzulu, dokedy sa pracovné zmluvy majú uviesť do súladu so zákonom. To prakticky znamená, že pracovné zmluvy by mali byť v súlade s novým Zákonníkom práce už v tento deň.

V diskusii na internetovej strane SME sa objavil názor, že zákonník práce vytvorí situáciu, v ktorej zamestnanec predstavuje pre zamestnávateľa problém. Čo urobí rozumný zamestnávateľ? Zbaví sa problémov. Zákonník práce myslel aj na to – vyhodiť hoci aj lenivého a neschopného zamestnanca je ťažké, najťažšie. Ľahšie je nezamestnávať.