Nepriaznivý vývoj slovenského zahraničného obchodu patrí v posledných mesiacoch medzi ostro sledované oblasti slovenskej vlády. Minuloročným vývojom sa vládny kabinet zaoberal v tomto roku už druhýkrát, rokovanie o správe o výsledkoch zahraničného obchodu za rok 2001 vrátane vyhodnotenia Komplexného programu podpory exportu, však vláda prerušila. „Materiál ešte nie je dostatočne pripravený. Je potrebné ho ešte prerokovať na odbornej báze pred Poradou ekonomických ministrov,“ povedal podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš. Prvýkrát sa ministri predmetnou správou zaoberali na februárovej schôdzi, vtedy však bol materiál iba informatívny, ministri preto poverili rezort hospodárstva jeho dopracovaním spolu s uvedením návrhov na riešenie obchodného deficitu.

Podľa správy, ktorú na rokovanie predložil minister hospodárstva Ľubomír Harach, sa minuloročný deficit zahraničného obchodu podieľal na hrubom domácom produkte (HDP) zhruba 10,7 percentami. Deficit bežného účtu tvoril 9,1 % HDP. Exportná výkonnosť meraná pomerom exportu a HDP bola 63 % a dovozná náročnosť, ktorá predstavuje pomer dovozu k HDP približne 74 %.

V uplynulom roku predstavoval dovoz na Slovensko 713,9 mld. Sk, medziročne tak stúpol o 20,9 %. Dynamika vývozu bola nižšia, keď sa z krajiny vyviezol tovar v hodnote 610,7 mld. Sk, čo je v porovnaní s rokom 2000 viac o 11,3 %. Deficit zahraničného obchodu za minulý rok tak predstavoval 103,2 mld. Sk oproti 41,7 mld. Sk v predchádzajúcom roku.

Pretrvávanie a hĺbka deficitnosti zahraničnoobchodných vzťahov ekonomiky Slovenska je dôsledkom miery disproporcií medzi výkonnosťou ekonomiky na jednej strane a jej exportnou výkonnosťou a dovoznou náročnosťou na strane druhej. Ekonomická výkonnosť vyjadrená HDP na obyvateľa je trvalo nižšia než svetový priemer a v roku 2000 zodpovedala 72,6 % svetového priemeru. Exportná výkonnosť hospodárstva Slovenska je však trvalo vyššia než svetový priemer. Kým v roku 1993 tvorila 150 % celosvetovej úrovne, v roku 1999 viac než 200 % a v roku 2000 viac než 215 %. Porovnateľné údaje o dovoznej náročnosti sú ešte vyššie.

Vývoj za rok 2001 naznačuje, že v dôsledku prepadu domáceho dopytu v rokoch 1999 a 2000 sa síce deficit zahraničného obchodu znížil, ale nevyriešil. Je to preto, lebo uvedené zníženie bolo dosiahnuté výlučne na základe krátkodobých opatrení, ktoré neboli sprevádzané dostatočne funkčnými, stredne až dlhodobými opatreniami hospodárskej politiky. Je veľmi pravdepodobné, že ďalší rozvoj ekonomiky a zvyšovanie hospodárskeho rastu sa už nemôže uskutočňovať v podmienkach takého rýchleho rastu hospodárskej otvorenosti než doposiaľ.

Podľa materiálu by sa Slovensko mohlo nachádzať v blízkosti saturačnej úrovne svojej hospodárskej otvorenosti, ktorej prekročenie by mohlo viesť k dlhodobejšej stagnácii. Preto konečným výsledkom štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve by malo byť také zvyšovanie podielu pridanej hodnoty na hrubej produkcii, ktoré zastaví rast podielu vývozu na HDP a postupne zabezpečí jeho výraznejšie priblíženie k medzinárodným proporciám. Dlhodobý rozvoj exportnej výkonnosti musí byť založený prednostne na zvyšovaní pridanej hodnoty exportnej produkcie. Podpora prílevu priamych zahraničných investícií pôsobí pozitívne na rast prebytkovosti zahraničného obchodu prostredníctvom vzniku nových exportných kapacít.