Komisia pre riadenie a koordináciu v procese privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) poverila privatizačného poradcu vlády, spoločnosť Credit Suisse First Boston (CSFB), aby rokoval s konzorciom troch záujemcov o kúpu 49-percentného podielu štátu v plynárňach o zvýšení ponúknutej ceny. Novinárov o tom informoval po rokovaní komisie vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš, podľa ktorého by sa tieto rokovania mali ukončiť tak skoro, ako je to možné.

Podľa vicepremiéra je cena, ktorú konzorcium za predávaný podiel ponúklo, dobrá. „Je to cena, ktorá je pomerne vysoko nad úrovňou prvej ceny stanovenej konzorciom v predbežnej ponuke, je tiež vyššia ako horná hranica obidvoch odhadov ceny, ktoré v uplynulých mesiacov uskutočnil CSFB,“ povedal Mikloš. Podľa neho bola cena dosiahnutá v konkurenčných podmienkach, aj napriek tomu, že bola podaná iba jedna ponuka. Mikloš nechcel ani jednu z cien špecifikovať, lebo zatiaľ ide o dôverné informácie. Podľa neho medializovanie ceny zo strany Róberta Fica bolo v rozporoch zo záväznými pravidlami privatizačnej komisie vedenej ministerkou pre privatizáciu Máriou Machovou.

Riadiaca komisia okrem ceny rokovala aj o ďalších písomných pripomienkach členov vlády k návrhu transakčných dokumentoch týkajúcich sa privatizácie SPP. Niektoré pripomienky sú podľa Mikloša v dokumentoch už zapracované, o niektorých komisiách neodporučila rokovať, lebo by závažným spôsobom zasiahli do ich aktuálneho znenia. Členovia komisie odporučili poradcovi s konzorciom prerokovať okrem iného otázky o budúcom znižovaní počtu zamestnancov v SPP. Komisia navrhuje, aby bol súhlas dozornej rady podniku, v ktorej bude mať väčšinové zastúpenie štát, potrebný už pri 10-percentnom znižovaní stavu zamestnancov. Súčasné znenie transakčných dokumentov navrhuje túto hranicu až na 20 %.

Poradca by mal so záujemcami rokovať tiež o znížení limitu pri schvaľovaní transakcií s blízkymi stranami, čiže medzi SPP a menšinovými vlastníkmi. Komisia navrhuje, aby bol súhlas dozornej rady SPP potrebný už pri transakciách nad 200, resp. 150 tis. USD, oproti pôvodne navrhovaným 250 tis. USD. Ďalšie rokovania medzi poradcom a konzorciom by sa mali týkať otázky prípadného oddelenia tranzitu a distribúcie plynu v budúcnosti. Slovenská vláda si chce ponechať právo, aby mohla o tejto otázke rozhodnúť sama. Za záruky štátu, ktoré na seba aj po privatizácií prevezme v súvislosti s Duckého zmenkami a spoločnosťou Kerametal, by mal byť v predstavenstve spoločnosti zodpovedný nominant štátu.

Zrušenie tendra na privatizáciu 49 % akcií SPP je podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša zlým riešením.
Dôvodom na zrušenie tendra nie je podľa Mikloša ani fakt, že ponuku podal iba jeden zo záujemcov. Hĺbkový audit totiž vykonalo 7 spoločností a všetky zúčastnené strany až do poslednej chvíle predpokladali, že ponúk bude viac. Mikloš odsúdil tiež únik informácií z komisie ministerky Machovej. „Podozrenie sa zatiaľ nepotvrdilo, no podľa spôsobu vyjadrovania k privatizácii SPP bol osobou, ktorá únik informácií spôsobila, pravdepodobne Robert Fico“ dodal podpredseda vlády. Mikloš zároveň uviedol, že spolitizovanie tendra bolo podľa neho chybou.

Konzorcium tvorené spoločnosťami Ruhrgas, Gaz de France a Gazprom ako jediné predložilo ponuku na kúpu 49-percentného podielu v SPP. Podľa medializovaných informácií by sa cena za ponúkaný balík akcií mala pohybovať na úrovni približne 130 mld. Sk. O ďalšom postupe by mala rozhodnúť Komisia pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP.

Prezident republiky Rudolf Schuster je po pozornom preštudovaní všetkých dostupných informácií a po konzultáciách s odborníkmi presvedčený, že tender na privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) nebol zo slovenskej strany organizovaný tak, aby komisia v konečnom dôsledku mohla posudzovať niekoľko ponúk. „Tento fakt je minimálne rovnako prekvapujúci, ako ponúkaná cena a je veľmi pravdepodobné, že obe skutočnosti spolu súvisia,“ uvádza sa vo vyhlásení prezidenta Schustera, ktoré agentúre SITA poskytol jeho hovorca Ján Füle.

Prezident odmietol komentovať vyjadrenia iných politikov na túto tému, pripomína však svoje vyhlásenia z mája minulého roku, keď upozorňoval na problém privatizácie SPP a následne niekoľko ráz apeloval na dôležitosť zverejnenia minimálnej sumy, za ktorú sme ochotní SPP predať. „Tí, ktorí boli a sú zodpovední za privatizáciu SPP, ma niekoľkokrát a opakovane ubezpečili, že majú vývoj pod kontrolou. Zdá sa, že napriek všetkému teraz ťaháme za kratší koniec,“ konštatuje vo svojom vyhlásení prezident. Investori detailne poznajú našu ekonomickú a politickú situáciu a využívajú to predovšetkým vo svoj prospech. Prezident pripúšťa „istú zmenu ceny pri rokovaniach o zmluve a aj možný ďalší finančný zisk pre Slovenskú republiku pri zvýšených tranzitných poplatkoch za prepravu plynu“. Pri týchto rokovaniach ponúka hlava štátu svoju pomoc.

Prezident chce tiež rokovať s vládou a apelovať na to, aby mala na mysli všetky aspekty privatizácie a nedopustili sa chýb, ktoré sa stali pri privatizácii Slovenských telekomunikácii. „Až po dôkladnom zvážení situácie a vyčerpaní všetkých možností, ktoré môžu viesť k prijatiu výhodnejších podmienok privatizácie SPP, by som sa vyslovil za zrušenie tendra,“ uviedol prezident. V súčasnej situácii by to považoval za extrémnu možnosť, ktorá má bližšie k politickému než k odbornému riešeniu.

Rozhodovanie o ďalšom priebehu tendra na privatizáciu 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) je výsostnou kompetenciou vlády. Vyhlásil to premiér Mikuláš Dzurinda po stretnutí s hlavou štátu Rudolfom Schusterom.

Podľa Dzurindu sú tvrdenia prezidenta unáhlené, pretože príslušné komisie a orgány sa zatiaľ k privatizácii SPP nevyjadrili. „Príslušná komisia bude zasadať v utorok, kedy sa ukáže, či je potrebné viesť prípadné ďalšie rokovania so záujemcami o kúpu 49 % akcií. Pre krajinu však nie je výhodné, aby sa ešte pred zasadaním komisie a stretnutím záujemcu s predstaviteľmi vlády pertraktovali jednotlivé body zamýšľanej transakcie,“ povedal premiér na stretnutí s novinármi.

Na otázku, či bude vláda vnímať prípadné uznesenie parlamentu o zrušení tendra iniciované Róbertom Ficom ako záväzné, premiér odpovedal: „Pán Róbert Fico sa už nevie dočkať, je veľmi netrpezlivý. Máme jasne stanovené zákony, ústavu. Máme jasné pravidlá, kto je za čo zodpovedný.“

K možnosti zrušenia tendra kvôli nízkej cene sa premiér odmietol vyjadriť. „Nikto kompetentný a zodpovedný oficiálnu ponuku nezverejnil. Nepovažujem za vhodné, aby sme kardinálne posudzovali veci. Najprv nech si svoju prácu vykonajú príslušné odborné komisie,“ zdôraznil Dzurinda.

Ponúknutá cena za predaj 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) je podľa Občianskej konzervatívnej strany (OKS) dôsledkom politických vplyvov a spochybňovania privatizácie opozíciou, ale aj časťou koalície na čele s SDĽ. Na tlačovej besede OKS to povedal jej predseda Peter Tatár. Napriek tomu si občianski konzervatívci nemyslia, že privatizácia SPP by sa mala zastaviť, naopak, sú presvedčení, že ju treba dokončiť.

Tatár naznačil, že predseda vlády Mikuláš Dzurinda sa len pár dní pred termínom predkladania ponúk stretol s predstaviteľmi jedného z uchádzačov – nemeckého Ruhrgas. „Takýto krok mohol byť ostatnými potenciálnymi uchádzačmi vnímaný aj ako signál, koho bude vláda pri privatizácii preferovať,“ uviedol Tatár. Dzurindovo rozhodnutie podľa neho mohlo prispieť aj k tomu, že nakoniec prejavil záujem iba jeden uchádzač a že nebola ponúknutá vyššia cena. Stretnutie premiéra s predstaviteľmi Ruhrgasu považuje OKS za zvláštny a neštandardný krok.

Premiér Mikuláš Dzurinda 19. februára na návšteve v Berlíne predstaviteľov Ruhrgasu ubezpečil, že napriek rastúcim obavám účastníkov tendra ho naša vláda úspešne a korektne zavŕši. O pokračovaní reforiem a privatizácie v plynárenstve a energetike uistil predseda slovenskej vlády aj spolkového kancelára Gerharda Schrödera.

Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) žiada zopakovať tender na odpredaj 49-percentného podielu štátu v Slovenskom plynárenskom priemysle, a.s. (SPP). Ako pre SITA uviedol predseda ZRS Ján Ľupták, je zarážajúce, že ponuku podal len jediný uchádzač, čo vytvára otáznik nad efektivitou pôsobenia privatizačného poradcu, vlády, osobitnej komisie pre privatizáciu SPP, Fondu národného majetku (FNM) SR, Ministerstva hospodárstva a Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Predseda ZRS odporúča postup podobný ako v ČR, pri ktorom by sa stanovila cena, pod ktorú nemožno pri predaji klesnúť.

Ľupták zdôraznil, že SPP je ziskovým strategickým podnikom, a preto musí byť akciový podiel v SPP dobre predaný – aj kvôli tomu, že daňový výnos v SR ostane, ale zisky už môžu odtekať do zahraničia. Podčiarkol, že ak sa v riadení štátnych podnikov vyskytli nedostatky a neefektívnosť, je to výsledok spôsobu riadenia, za ktorý je zodpovedný príslušný minister a vláda. Dodal, že je len vecou schválených pravidiel, aby politická moc bola rovnako dobrým vlastníkom ako súkromní akcionári.