V pomere hlasov 153 – 60 akceptovali poslanci návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2002, o ktorom sa však ešte bude detailne diskutovať, aby ho bolo možné postúpiť na definitívne schválenie do Senátu, čo sa očakáva v priebehu tohto týždňa.

Celková výška navrhovaného rozpočtu je 42 miliárd dolárov a nie je iba v centre pozornosti argentínskej vlády a Kongresu, ale aj Medzinárodného menového fondu, pretože práve celková konštelácia rozpočtu je jednou z podmienok obnovenia rokovaní Argentíny s MMF o odblokovaní ďalších úverových zdrojov.

Finálna podoba rozpočtu síce ešte nie je dispozícii, no už počas víkendu sa začali masovejšie protesty. Tisíce štátnych zamestnancov vyjadrujú odpor najmä proti škrtom vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu, osobitne v prípade sociálnych služieb a vzdelania.

Analytici na Wall Street dodávajú, že projektovaný rozpočtový deficit je nereálny.

Do centrálnej banky vtrhli policajné jednotky, pretože existuje podozrenie o ilegálnych transferoch finančných zdrojov do zahraničia – približne 20 popredných bankárov nemôže vycestovať z Argentíny až do vyšetrenia celej kauzy.

V oficiálnom stanovisku Medzinárodného menového fondu – MMF sa hovorí, že jeho delegácia navštívi počas tohto týždňa Buenos Aires, aby sa mohli obnoviť rokovania o odblokovaní úverových zdrojov pre Argentínu.

Prvotným signálom pre takéto rozhodnutie nebolo iba pozvanie od ministra hospodárstva Jorge Lenicova, ale najmä dohoda vlády s provinciami o prerozdelení daní.

Nemenej dôležité bude aj už spomínané schválenie úsporného rozpočtu na rok 2002, o ktorom rokovali poslanci parlamentu od minulého štvrtka.

Ak ho argentínsky Senát definitívne akceptuje, zrejme sa podarí opätovne „naštartovať“ pomoc od Medzinárodného menového fondu.

Argentína žiada 23 miliárd dolárov, ktoré sú nevyhnutné na oživenie komerčných bánk, odstránenie krajne nepopulárnych obmedzení pri výbere hotovosti, ako aj na podporu meny fungujúcej vo voľne „plávajúcom“ režime.

Dodajme, že kľúčovým problémom Argentíny nie je iba enormný zahraničný dlh, ale aj nezamestnanosť na úrovni 22%, fakt, že 45% Argentínčanov žije pod hranicou chudoby, ako aj to, že krajina je v recesii už od roku 1998.

Dohoda medzi vládou a provinciami spočíva v tom, že provincie získajú 56% z celkového objemu vybraných daní, no guvernéri sa zároveň zaväzujú, že v roku 2002 znížia deficity provinčných rozpočtov o 60%.

Vláda absorbuje dlhy provincií, ktoré začnú provincie splácať v priebehu troch rokov.

Americký minister financií Paul O´Neill uvítal všetky tieto opatrenia, ktoré podľa neho znamenajú veľmi dobrý začiatok.

Na pôde Výboru pre finančné služby Snemovne reprezentantov doslova uviedol, že dohoda vlády s provinciami je nevyhnutným predpokladom opätovného obnovenia dialógu o úverovej pomoci.

O´Neill však zdôraznil, že argentínske problémy si musí v prvom rade riešiť argentínska vláda.

Prísna kontrola nad rozpočtovým hospodárením provincií je v každom prípade dôležitým nástrojom pri realizácii úspornej fiškálnej politiky vládneho kabinetu prezidenta Eduarda Duhaldeho, čo je zároveň aj kľúčová požiadavka MMF.

Argentínsky prezident v rozhlasovom prejave zdôraznil, že je presvedčený o pomoci zo strany Medzinárodného menového fondu.

Verím, že sa nám spoločnými silami za účasti vlády, zákonodarného zboru i guvernérov provincií podarí vyviesť krajinu z krízy. Mierne však oponoval tvrdeniu amerického ministra financií O´Neilla, že Argentína si musí v prvom rade pomôcť sama.

Bez asistencie Medzinárodného menového fondu bude riešenie našej krízy veľmi, veľmi komplikované, zdôraznil doslova argentínsky prezident Eduardo Duhalde.