Slovensko

· Objem stavebnej produkcie vo februári vzrástol o 9 bodov po zohľadnení sezónnych vplyvov. Najvýraznejší rast zaznamenali firmy, ktoré realizujú inžinierske stavby a nebytové budovy.

· Objem stavebnej produkcie v rokoch 2001 až 2005 mierne vzrastie, a to od 76,4 mld Sk. do 86,3 mld Sk. Ide o minimálny rast a ak vezmeme do úvahy predpokladanú infláciu, tak stavbársky rozvoj sa jednoducho konať nebude. Stavebníctvo sa ani v roku 2001 nezačalo rozvíjať. Objem prác síce vzrástol približne o 5 mld Sk, ale ak vezmeme do úvahy stále ceny, tak je to iba na úrovni roku 2000. Klesol aj počet zamestnancov o 2%. Ešte pred niekoľkými rokmi dosahoval podiel na HDP približne 10%, dnes sa stavebníctvo podieľa na HDP iba 3-4%.

· Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) poskytlo v rámci jednotlivých programov na podporu bývania k 7.2.2002 tohto roka dotácie v objeme viac ako 156,8 mil. Sk. Poskytla sa tým tak dotácia na 33 stavieb s 1471 bytovými jednotkami.

· Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) poskytlo v roku 2000 dotácie mestám a obciam pre byty odlišného štandardu vo výške takmer 15,9 mil. Sk a v roku 2001 dotácie vo výške viac ako 19,2 mil. Sk. Pre rok 2002 zvýšili nákladové limity stavieb bytov a technickej vybavenosti tak, aby sa vyrovnal inflačný rast cien v minulom roku.

· Rozhodnutie o financovaní diaľničného úseku D1 Mengusovce – Jánovce prostredníctvom fondu ISPA bude známe do konca júna 2002. Celkové náklady na výstavbu úseku v dĺžke 25,8 km predstavujú 9,7 mld. Sk. Z fondu ISPA by malo Slovenso získať 40% prostriedkov.

· Výstavba severojužného ťahu rýchlostnej cesty cez stredné Slovensko variant Šahy – Trstená, resp. Zvolen – Ružomberok, je z hľadiska rozvoja územia a dĺžky najvýhodnejšie viesť cez Banskú Bystricu a tunelom popod Nízke Tatry. Z hľadiska technickej a realizačnej náročnosti a ceny je najvýhodnejšia trasa cez Zvolen a Martin, avšak bez zarátania výstavby diaľnice či rýchlostnej cesty z Martina do Ružomberka.

· Výstavba tunela, spájajúceho Slovensko a Poľsko popod Vysoké Tatry, nie je podľa vedúceho odboru výstavby OÚ v Poprade E.Môcik reálne. Územie Vysokých Tatier je najstarším národným parkom a cieľom je eliminovať vplyv negatívnych dôslekov cestnej dopravy. Jednou z navrhovaných možností je presmerovať dopravu cez Vojtásovú, čo však vyrieši problém iba na poľskej strane národného parku. Ďalšou možnosťou je využitie hraničného priechodu v Lysej nad Dunajcom.

· Výstavba fabrík na Záhorskej nížine (v Malackách,Senici, Holíči, Stupave, Zohore a pri Lozorne) zvyšuje atraktivitu regiónu a zároveň kladie nároky na dopravné prepojenie. Koridory v tejto časti neboli v minulosti budované a s rozšírením EÚ budú čoraz viac potrebné. V súvislosti s týmto sú na strane Rakúska plány na výstavbu dvoch mostov pre ťažkú dopravu (v Devínskej Novej Vsi a Záhorskej Vsi), vybudovanie rýchlocesty Viedeň – Gänserndorf – Angern – ďalej na slovenskej strane do Malaciek a tu by sa mala napojiť na diaľnicu do Brna. Druhá vetva rýchlocesty by sa mala v Gänserndorfe odpojiť smerom na Marchegg , Devínsku Novú Ves a do Bratislavy.

Európa / svet

· Viac ako 217 mld Kč, medziročne o 9,6% viac, taký bol v roku 2001 výkon stavebníctva v ČR. Podľa štatistiky bol rast dosiahnutý hlavne vďaka zákazkám financovaným z verejných rozpočtov. Experti očakávajú, že s priblížením vstupu ČR do únie sa ale razantne zvýši objem súkromných investícií. „Dôvera investorov rastie,“ hovorí ekonóm Komerčnej banky Kamil Janáček. Myslí si, že zahraničných investorov presvedčuje stabilný a relatívne vysoký rast českej ekonomiky, členstvo republiky v NATO a blízky vstup do únie.

· Podľa slov riaditeľa Metrostavu Jiřího Bělohlava polovica tržieb spoločnosti je od zahraničných privátnych investorov. Výstavba pražského metra a ďalšie podzemné práce podľa jeho slov tvoria tretinu výkonov firmy. Dve tretiny predstavujú komerčné a občianske stavby. Tzn. prípadný pokles štátnych zákaziek v ČR by preto firmu tak neohrozil, ako napr. v Japonsku, keď zastavenie prísunu peňazí zo štátnej pokladnice spôsobilo krachy mnohých stavebných firiem.

· Čistý zisk IPS Skanska vlani vzrástol o 35 %. Konsolidované tržby firmy vlani vzrástli o 17 % na 27,5 mld. CZK. IPS Skanska uviedla, že si udržala vedúcu pozíciu v českom stavebnom sektore, keď jej trhový podiel vlani vzrástol na 9 % z úrovne 8,6 % v predchádzajúcom roku.

· Podľa agentúry ČTK je japonské stavebníctvo zaťažené dlhmi a poklesom hodnoty majetku už od prelomu 80. a 90. rokov, kedy praskla „bublina“ nadhodnotených cien akcií a nehnuteľností. Japonské stavebné firmy boli mnohé roky umelo podporované rozsiahlymi verejnými výdavkami. Tento zdroj príjmov ale súčasná vláda značne eliminovala, aby ozdravila zadlženú štátnu pokladňu. V problémoch sa ocitli firmy ako napr. Aoki Corporation (ktorá na konci roku 2001 požiadala o ochranu pred veriteľmi) a v dlhoch prevyšujúcich 6,1 mld USD skončila aj japonská spoločnosť Fujita Corp.

---

Detailnejšie informácie

STAVEBNÍCTVO: Objem stavebnej produkcie vo februári vzrástol Najvýraznejší rast zaznamenali firmy, ktoré realizujú inžinierske stavby a nebytové budovy SR-ŠÚ-prieskum-konjunkturálny-február-stavebníctvo

BRATISLAVA 26. februára (SITA) – Objem stavebnej produkcie po zohľadnení sezónnych vplyvov zaznamenal vo februári nárast o 9 bodov. Výsledky prieskumu naznačujú rast stavebnej produkcie oproti januáru o 43 bodov. Vývoj stavebnej produkcie po zohľadnení sezónnych vplyvov má v ostatných štyroch mesiacoch mierne stúpajúcu tendenciu. Najvýraznejší rast zaznamenali firmy, ktoré realizujú inžinierske stavby a nebytové budovy. Z veľkostného hľadiska to boli firmy s počtom do 19 a od 200 do 499 zamestnancov. Vyplýva to z februárových výsledkov konjunkturálneho prieskumu Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Úroveň celkového dopytu po stavebnej produkcii vo februári je podľa názorov 55 % respondentov normálna, čiže primeraná sezóne. Za nižšiu ako normálnu ju pokladá 44 % podnikov, čo je oproti januáru menej o 5 percentuálnych bodov. Vo vývoji zamestnanosti v najbližších troch mesiacoch sezónne očistené údaje naznačujú pozitívnejší posun. Vzhľadom na lepšie klimatické podmienky v prognózovanom období, keď sa očakáva zvýšenie stavebnej činnosti, by malo dôjsť aj ku zvýšeniu počtu zamestnancov. Saldo sezónne neočistených údajov je o 23 bodov vyššie oproti súčasnosti. Súčasný počet zamestnancov v najbližších troch mesiacoch nemienia zmeniť podniky s 52-percentným podielom na zamestnanosti. Podniky s 21-percentným podielom vzhľadom na stav zákaziek uvažujú s poklesom. Budú to najmä firmy s počtom 500 a viac zamestnancov. Indikátor dôvery v stavebníctve za ostatné tri roky dosiahol najvyššiu hodnotu. V dôsledku pozitívnejšieho hodnotenia ovplyvňujúcich ukazovateľov vzrástol februárový indikátor dôvery v stavebníctvo oproti ostatnému prieskumu o 6 percentuálnych bodov. Ovplyvnili to pozitívnejšie názory firiem na úroveň súčasného dopytu a očakávaný vývoj zamestnanosti.

Vyše 217 mld Kč, medziročne o 9,6% viac, taký bol v roku 2001 výkon stavebníctva v ČR. Podľa štatistiky bol rast dosiahnutý hlavne vďaka zákazkám financovaným z verejných rozpočtov. Článok : Čeští stavbaři čekají investice z unie

Titul : HOSPODÁŘSKÉ NOVINY/PT Dátum : 21. 2. 2002 Strana: 15 Autor : Kaláb Vladimír

Experti očakávajú, že s priblížením vstupu ČR do únie sa ale razantne zvýši objem súkromných investícií. Pokým v Japonsku prinieslo zastavenie prísunu peňazí zo štátnej pokladnice krachy mnohých stavebných firiem, prípadný pokles štátnych zákaziek by preto v ČR stavebné firmy príliš neohrozil. „Už dnes pochádza polovica našich tržieb od zahraničných privátnych investorov,“ tvrdí riaditeľ Metrostavu Jiří Bělohlav. Výstavba pražského metra a ďalšie podzemné práce podľa jeho slov tvoria tretinu výkonov firmy. Dve tretiny predstavujú komerčné a občianske stavby. „Dôvera investorov rastie,“ hovorí ekonóm Komerčnej banky Kamil Janáček. Myslí si, že zahraničných investorov presvedčuje stabilný a relatívne vysoký rast českej ekonomiky, členstvo republiky v NATO a blízky vstup do únie. „Približovanie ČR k únii už dnes poskytuje investorom istotu, že o svoje investície neprídu. Záujem zo zahraničia porastie a po pripojení k únii sa ešte zvýši,“ uvádza prokurista firmy Bramac Jakub Nepraš. „V sektore pozemných stavieb podiel súkromných investorov výrazne vzrastie. Štátne zákazky nemajú v ČR takú tradíciu ako v Japonsku. Tam je verejné financovanie rutinou, firmy na ne spoliehajú. A pokiaľ sa štát ocitne v problémoch, stavebníctvo krachuje,“ vysvetľuje člen predstavenstva spoločnosti Strabag Milan Jendrušák, ktorý dlhé roky v zahraničí pôsobil. Na konci roku 2001 požiadala o ochranu pred veriteľmi japonská stavebná firma Aoki Corporation, ktorá v roku 2001 skončila hospodárenie s celkovým dlhom 522 mld jenov (4,2 mld USD). O pomoc sa obrátila na nemeckú spoločnosť Hochtief AG a švédsku stavebnú firmu Skanska AB, ktoré by mali finančne podporiť jej snahy o asanáciu. Hochtief je najväčšia stavebná spoločnosť v Nemecku a jej majoritným vlastníkom je konglomerát RWE, Skanska je tretia najväčšia stavebná spoločnosť v Európe. V ČR tieto spoločnosti pôsobia ako Hochtief VSB, resp. IPS Skanska. Obe patria medzi najväčšie na českom trhu. V dlhoch prevyšujúcich 6,1 mld USD skončila aj japonská spoločnosť Fujita Corp. Tá chce rozdeliť svoje aktivity a pripojiť sa k fúzii koncernov Mitsui Construction a Sumitomo Construction. Snaha pripojiť sa k silnej aliancii je pozorovateľovi chápaná ako pokus zadlženej firmy prežiť tým, že sa urobí „príliš veľkou pre bankrot“, uviedla agentúra Reuters. Do júna 2002 má Fujita oddeliť stratovú divíziu nehnuteľností od stavebnej divízie, ktorú potom očistí od dlhov. Aliancia, v ktorej by sa Fujita pripojila k fúzii Mitsui a Sumitomo, by vytvorila stavebnú skupinu s ročnými tržbami takmer 1,2 bilióna jenov. V Japonsku by táto skupina bola 6. najväčšou. Japonské stavebné firmy boli mnohé roky umelo podporované rozsiahlymi verejnými výdavkami. Tento zdroj príjmov ale súčasná vláda značne eliminovala, aby ozdravila zadlženú štátnu pokladňu. Podľa agentúry ČTK je japonské stavebníctvo zaťažené dlhmi a poklesom hodnoty majetku už od prelomu 80. a 90. rokov, kedy praskla „bublina“ nadhodnotených cien akcií a nehnuteľností.

Rast stavebníctva v ČR v roku 2001. Objem stavebnej výroby za rok 2001 217,7 mld Kč. Nárast oproti roku 2000 9,6%

Hlavné faktory rastu: práce na 1. a 2. železničnom koridore, cestné obchvaty, metro v Prahe, objekty pre veľké obchodné reťazce, zahraničné investície v elektrotechnickom a automobilovom priemysle, administratívne a komerčné objekty v Prahe a v Brne

BYTY: Projekty pre 496 bytov odlišného štandardu sú pripravené

MVRR poskytlo v roku 2000 dotácie mestám a obciam pre byty odlišného štandardu vo výške takmer 15,9 mil. Sk a v minulom roku dotácie vo výške viac ako 19,2 mil. Sk. SR-byty-štandard-odlišný-dotácie

BRATISLAVA 26. februára (SITA) – Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) zvýšilo pre rok 2002 nákladové limity stavieb bytov a technickej vybavenosti tak, aby sa vyrovnal inflačný rast cien v minulom roku. Aj v tomto roku bude ministerstvo poskytovať rovnakú metodickú pomoc mestám a obciam, aby sa zrýchlila príprava projektov a zvýšil počet predkladaných žiadostí. V súčasnom období sú vypracované projekty výstavby obecných nájomných bytov odlišného štandardu v štádiu možného odovzdania na MVRR v Prešovskom kraji v objeme 164 a v Košickom kraji 282, v Banskobystrickom 50 bytov. Celkom je pripravená projektová dokumentácia na 496 bytov. Vyplýva to z informatívneho materiálu predkladaného na rokovanie vlády. Aj keď počet projektov a rozsah poskytovaných prostriedkov narastá, riešenie bytovej výstavby pre Rómov napreduje podľa materiálu len veľmi pomaly. Dôvodom je predovšetkým nedostatok finančných prostriedkov na prípravu stavby a pozemkov vhodných na výstavbu bytov pre rómsku komunitu, nedostatočná odborná úroveň pracovníkov samosprávy a neochota starostov realizovať výstavbu. Oživením bytovej výstavby sa zníži nezamestnanosť a tým úmerne i výdavky v sociálnej sfére. Nezanedbateľná je i skutočnosť, že výstavby sa realizujú v rozhodujúcej miere z domácich materiálov. MVRR môže poskytnúť dotáciu mestám a obciam pri realizovaní výstavby bytov pre občanov v hmotnej núdzi v rómskych osadách vo výške až 80 % a mimo rómskych osád až 50 % obstarávacích nákladov stavby. Ďalej môže ministerstvo poskytnúť dotáciu na prvotnú výstavbu technickej vybavenosti súvisiacej s výstavbou a užívaním bytov, ktorou sú verejný vodovod, kanalizácia, rozvod elektriny a plynu a miestne komunikácie. Dotácia môže dosiahnuť až 80 % obstarávacích nákladov stavby. V rómskych osadách je možné poskytnúť dotáciu aj na budovanie technickej vybavenosti k existujúcim obydliam. Základnou podmienkou na priznanie dotácie je spoluúčasť Rómov, ktorí majú na týchto stavbách odpracovať najmenej 20 % ich obstarávacích nákladov a zriadenie rómskej samosprávy na zabezpečenie riadneho užívania týchto stavieb. MVRR poskytlo v roku 2000 dotácie pre byty odlišného štandardu vo výške takmer 15,9 mil. Sk a v minulom roku dotácie vo výške viac ako 19,2 mil. Sk. Z výsledkov štatistického zisťovania spracovaného ku koncu roku 2000 vyplýva, že na Slovensku bolo z celkového počtu 620 rómskych osád 32 bez vybudovania zdroja pitnej vody, 102 osád bez verejného rozvodu elektrickej energie a k 53 osadám nie je vybudovaná prístupová komunikácia.

STAVEBNÍCTVO: Čistý zisk IPS Skanska vlani vzrástol o 35 %. Konsolidované tržby firmy vlani vzrástli o 17 % na 27,5 mld. CZK. ČR-stavebníctvo-IPS. Skanska-výsledky-2001. PRAHA 27. februára (SITA, Reuters) – Konsolidovaný čistý zisk najväčšej českej stavebnej spoločnosti IPS Skanska v minulom roku medziročne vzrástol podľa medzinárodných účtovných štandardov o 35 % na 633 mil. CZK. Konsolidované tržby firmy vlani vzrástli o 17 % na 27,5 mld. CZK. IPS Skanska uviedla, že si udržala vedúcu pozíciu v českom stavebnom sektore, keď jej trhový podiel vlani vzrástol na 9 % z úrovne 8,6 % v predchádzajúcom roku. Hlavným akcionárom pražskej firmy je s 95 % Skanska Oy, dcérska firma švédskej Skanska AB. (1 CZK = 1,316 SKK)

Naši stavbári sa od roku 1998 ustavične pohybujú na pokraji ekonomickej priepasti. Okrem niekoľkých stavbárskych spoločností sa už aj bývalé piliere ekonomiky dostali na pokraj krachu. K článku patrí súbor HD020227.XLS vo formáte Excel. Článok : Pridlhý modrý pondelok Titul : HOSPODÁRSKY DENNÍK Dátum : 27. 2. 2002 Strana: 1 Autor : Kunik Jozef

Nečaká ich zrejme ani krajšia budúcnosť, pretože podľa odhadov Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva sa v rezorte nezakladajú príliš optimistické tendencie rozvoja. Objem stavebnej produkcie v rokoch 2001 až 2005 mierne vzrastie, a to od 76,4 mld Sk. do 86,3 mld Sk. Čiže minimálny rast a ak vezmeme do úvahy predpokladanú infláciu, tak stavbársky rozvoj sa jednoducho konať nebude. To je aj konštatovanie prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Františka Slávika. Veselé nie je ani jeho hodnotenie výsledkov uplynulého roka: „Žiaľ, potvrdili sa naše slová, ktoré sme prezentovali, že stavebníctvo sa ani v roku 2001 nezačne rozvíjať. Objem prác síce vzrástol približne o 5 mld Sk, ale ak vezmeme do úvahy stále ceny, tak je to iba na úrovni roku 2000. Opäť klesol aj počet zamestnancov o 2%, nominálne zárobky sa zvýšili iba minimálne a reálne mzdy klesli. Žiaľ, ohlas a pomoc zo strany štátnych orgánov sa opäť neobjavili pritom to praktizuje celá Európa) napriek všetkým pozitívam, ktoré by rozvoj stavebníctva mohol priniesť. Čiže zníženie stavbárskej zamestnanosti a zvýšenie zamestnanosti v nadväzných odvetviach atď. Samozrejme, nedostatok práce má mimoriadne negatívne dôsledky v

jednotlivých firmách. Znižujúci sa počet členov ZSPS tiež naznačuje, že jednotlivé firmy jednoducho končia so svojou činnosťou. A aj tie, ktoré ešte fungujú, doslova živoria, pretože v zákazkách idú na pol plynu, čo im neprináša plnohodnotný rozvoj. Jeden z najobjektívnejších

ukazovateľov úrovne stavebníctva je podiel na tvorbe HDP, ktorý rovnako ukazuje, že sme na pokraji ekonomickej priepasti. Ešte pred niekoľkými rokmi dosahoval podiel približne 10%, dnes, žiaľ, sa stavebníctvo podieľa na HDP iba 3-4%.“ Slovenská stavbárska bieda je výrazná aj pri porovnaní s európskymi krajinami. Na porovnanie si vezmime ČR. Ich stavbári v roku 2001 dosiahli produkcii vo výške 240 mld CZK, čiže po prepočte približne 320 mld Sk. Dosiahli sme teda ani nie štvrtinu českej produkcie, pritom ešte nedávno sme dosahovali 50% ich produkcie. Podobne nelichotivá situácia je na Slovensku aj vo výstavbe bytov. Sú rôzne možnosti, ako sa dajú získať peniaze na výstavbu bytov, avšak pre nízke mzdu občan nie je jednoducho ekonomicky schopný zvládnuť výstavbu alebo kúpu bytu. Nemá prostriedky či nehnuteľnosť na garanciu hypotekárnych úverov a nemá šancu ani všetky pôžičky splácať, a pritom ešte aj žiť. Možno povedať, že vláda

svoj volebný sľub postaviť 56.000 bytov nemá šancu splniť a dlh vo výstavbe dosiahne približne 10- až 12.000 bytov, čiže prakticky ide o celý ročný výpadok. Podobne nepriaznivá situácia vládne aj vo výstavbe diaľnic. Prezident ZSPS F. Slávik zdôraznil: „Vláda síce napĺňa svoj program – tzv. B-variant, s ktorým sme však od prvého momentu neboli spokojní. Objem, ktorý určila na výstavbu diaľnic vo výške 32 mld Sk síce zaručoval určitú istotu niektorým stavebným spoločnostiam, avšak na druhej strane tento objem bol veľmi nízky z hľadiska, čo Slovensko potrebuje investovať do diaľnic. Za toto volebné obdobie sa prakticky nezačal stavať nijaký nový úsek diaľnic. Čiastočne rieši iba situáciu v Bratislave. Kriticky hodnotíme výstavbu vo východoslovenských regiónoch, kde sa výstavba diaľnic zastavila. Má to vážne dôsledky napríklad aj v nezamestnanosti, ktorá v košickom i prešovskom regióne dosahuje 27 až 30%.“ Do veľmi nepriaznivej situácie sa dostali aj z dôvodu zastavenia výstavby diaľnic najmä veľké firmy, ktoré si nakúpili potrebnú a drahú techniku a teraz ju dostatočne nevyužívajú. Prakticky skončila firma Váhostav Žilina a v mimoriadnych ťažkostiach sa nachádza bratislavský Hydrostav. V tejto súvislosti F. Slávik uviedol: „Väčšie spoločnosti majú skutočne ťažkú situáciu, nemajú možnosť plnohodnotne sa uplatniť na slovenskom trhu, a preto sú prakticky pred hrozbou krachu. Stavebné firmy išli do tendrov neraz sminimálnymi realizačnými cenami, len aby získali prácu, a keď zákazku získali, prakticky im nezaručovala ani jednoduchú reprodukciu a ekonomické prežitie. Situáciu riešia rôzne. Napríklad Váhostav. Z hľadiska ZSPS snahu vedenia nového Váhostavu SK jednoznačne odsudzujeme, pretože ich postup reštrukturalizácie, ak to tak možno nazvať, je skutočne čudný a poškodzuje ich veriteľov. Ak firma nie je schopná fungovať a plniť svoje záväzky, mala by ísť do konkurzu ako

celok a nie že určitá skupina ľudí si urobí novú firmu, na ňu presunie zdravé aktivity, čiže vytuneluje pôvodnú firmu, a staré záväzky zostanú na likvidáciu v pôvodnej firme. Konkurz je štandardný postup, ktorý je aj právne čistý. Nesúhlasíme ani s tým, aby nová, očistená spoločnosť prevzala štátne zákazky. Veľmi sme prekvapení, že takto postupovalo aj vedenie Slovenskej správy ciest, ktoré na novú spoločnosť, aj keď nevyhrala tender, presunulo značné zákazky. Takýto postup je neseriózny a prezídium ZSPS neuznáva takýto postup. Dúfam, že sa takáto situácia nebude opakovať aj v akciovej spoločnosti Hydrostav Bratislava.“ V uplynulých dňoch rokovalo prezídium ZSPS o tom, ako vytvoriť reálnu perspektívu slovenským stavbárskym firmám. V súčasnosti dokončujú ucelenú víziu na nasledujúce 4 roky, ktorú chcú poskytnúť stavebným spoločnostiam s tým, aby mali prehľad o možnosti uplatniť sa na slovenskom stavebnom trhu. Aj touto víziou chcú ukázať, že na Slovensku je dostatok práce pre stavbárske firmy. Rozvojové programy na roky 2002-2006 nie sú len stavbárskou ilúziou, ale sú to veci, ktoré predstavitelia zväzu vypracovali na báze vládnych a iných dokumentov. Predpokladajú, že v roku 2006 by objem stavebnej produkcie mal na Slovensku dosiahnuť približne 170 mld Sk, čo by asi zodpovedalo potrebe proporcionálneho rozvoja Slovenska.“

DOPRAVA: Severojužný cestný ťah najvýhodnejší cez Banskú Bystricu

SR-doprava-cesty-Bystrica-Ružomberok-varianty-náklady

BANSKÁ BYSTRICA 28. februára (SITA) – Severojužný ťah rýchlostnej cesty cez stredné Slovensko Šahy – Trstená, resp. Zvolen – Ružomberok, je z hľadiska rozvoja územia a dĺžky najvýhodnejšie viesť cez Banskú Bystricu a tunelom popod Nízke Tatry. Z hľadiska technickej a realizačnej náročnosti a ceny je najvýhodnejšia trasa cez Zvolen a Martin, avšak bez zarátania výstavby diaľnice či rýchlostnej cesty z Martina do Ružomberka. Vyplýva to z dopracovania technicko-ekonomickej orovnávacej štúdie, ktorú pre Slovenskú správu ciest v minulom roku vypracovala spoločnosť Terraprojekt Bratislava. Tlačovej agentúre SITA ju poskytol člen banskobystrického Krajského grémia tretieho sektora a poslanec Vyššieho územného celku urajMesík.Pri hľadaní optimálnej trasy Zvolen – Ružomberok meria verzia cez Banskú Bystricu s tunelom z Moštenickej doliny 88 km. Cez obec Šášovské Podhradie v okrese Žiar nad Hronom a Martin meria 125 km a cez Banskú Bystricu, Šturec a Martin 143 km. Moštenický ťah žiada štyri jednorúrové tunely v celkovej dĺžke 8,1 km, žiarsky 7,7 km tunelov a Šturec 8,9 km. Náklady na úpravu terajších a vybudovanie nových ciest predstavujú v prípade žiarskej verzie 9,5 mld. Sk a cez Šturec 10,1 mld. Sk. Trasa popod Nízke Tatry by stála 13,6 mld. Sk kvôli nezarátaniu nákladov na úsek Martin – Ružomberok v prvých dvoch prípadov, ktorý predstavuje viac ako jednu štvrtinu ich dĺžky. Modernizácia ťahu vyžaduje prepojenie diaľnice E 77 Gdansk – Varšava – Krakov – Budapešť – Balkán, kde na území SR nevyhovuje donovalský úsek, ani obchádzka Šášovské Podhradie – Martin. Podľa intenzity dopravy ale hlavným činiteľom nemá byť tranzit kamiónov, ale regionálna doprava. Pre rok 2030 sa odhaduje intenzita v úseku Banská Bystrica – Medzibrod v prípade realizácie moštenickej verzie dvakrát vyššia ako v úseku Martin – Ružomberok v prípade turčianskych trás, zároveň by bola o pätinu vyššia ako na diaľnici Banská Bystrica – Zvolen. Na moštenický tunel by sa z Medzibrodu odkláňali takmer dve pätiny dopravy z úseku na Banskú Bystricu a intenzita dopravy by tu bola asi o desatinu vyššia ako na trasách cez Turiec.

Pripravil: Linda Drábová, P67 value, člen skupiny Penta Holding. Spracovane zo zdrojov agentúry SITA, týždenníka TREND, služby TRIAS a interných databáz.

Táto publikácia bola pripravená tímom spoločnosti P67 Value, členom skupiny PENTA HODLDING. Publikácia nie je určená ako ponuka na predaj alebo nákup akéhokoľvek finančného nástroja. Napriek tomu, že spoločnosť P67 Value venovala odpovedajúcu a uvážlivú starostlivosť výberu faktov a ich zdrojov použitých v tejto publikácii, nepreberá na seba záväzok úplnosti a kompletnosti týchto faktov. Informácie obsiahnuté v tejto publikácii môžu byť menené bez predchádzajúceho upozornenia. Predstavitelia alebo zamestnanci P67 Value, môžu, v rámci zákonných noriem, participovať alebo mať iné záujmy v transakciách alebo nástrojoch vrátane derivátov, ktoré priamo alebo nepriamo sa dotýkajú témy tejto publikácie.

Ani predstavitelia, ani zamestnanci spoločnosti P67 Value nepreberajú na seba záväzky vyplývajúce z priamych alebo nepriamych strát spôsobených využitím informácií obsiahnutých v tejto publikácii. Investičné možnosti pojednávané v tejto publikácii môžu obsahovať signifikantné riziko, nemusia byť k dispozícií vo všetkých legislatívnych systémoch, môžu byť nelikvidné a nevhodné pre niektorých investorov. Hodnota investície, alebo výnos z nej, môže podliehať zmene úrokovej sadzby, menového kurzu alebo iných činiteľov v ekonomike. Minulá výkonnosť investície nie je indikátorom budúceho vývoja jej hodnoty.

Obsah tejto publikácie podlieha ochrane autorským zákonom. Žiadna jeho časť, text, graf alebo tabuľka nesmie byť reprodukovaná, distribuovaná alebo publikovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti P67 Value. Všetky práva vyhradené.

Ďalšie informácie spoločnosť P67 Value poskytne na vyžiadanie.

Bratislava

P67 Value, member of PENTA HOLDING

Krížková 9

811 04 BRATISLAVA

SLOVAKIA

e-mail: p67value@p67value.sk