Až v posledný februárový deň pozbierala polícia odvahu a obvinila troch ľudí z BMG a Horizontu z tresných činov podvodu a nedovoleného podnikania. Národná banka Slovenska podala množstvo podnetov na finančnú políciu a v rokoch 1997 až 1999 poskytla takmer 20 vyjadrení o tom, že investovanie do nebankových, nelicencovaných subjektov je rizikovým podnikaním. Tri trestné oznámenia vraj podala aj exministerka financií B. Schmognerová.

Otázna je teda len razancia s akou banka i ministerstvo financií trvali na začatí vyšetrovania. Minister vnútra tvrdí, že doteraz nemala polícia možnosť zasiahnuť a vraj „na vine“ sú slovenské finančné zákony.

Kým sa nič nestalo, všetci kompetentní sa báli. Na vysvetlenie treba povedať, že sa báli celkom právom, lebo predvídateľnosť správania sa súdov je obmedzená. Keby totiž nelicencované subjekty typu BMG žalobu „ustáli“ požadovali by náhradu škody od štátu. Nik teda neriskoval a všetci ticho tŕpli.

Nebankové subjekty oficiálne bankovú činnosť nevykonávali. Svoje produkty pomenovali romatickými menami ako tiché spoločenstvo, pôžička, zmenka….úroky neboli úrokami, ale výnosmi. Zdanlivo teda neporušovali zákon. Viacerí odborníci však upozorňoval, že charakter aktivít nebankových subjektov je iný ako proklamovaný, že v skutočnosti bankovú činnosť vykonávajú.

Bieda slovenského čitateľa a interpreta zákonov sa prejavila v celej nahote. Neprevažuje zmysel, ale ligvistický obsah. Úrok a výnos sú dve rôzne slová a každé z nich znamená niečo iné až pokiaľ si z nich niekto očividne neurobí synonymá.

Spal systém, spala polícia, rozum vkladateľov – mysliac si, že ak polícia mlčí, nič nezákonné sa nedeje – zadriemal tiež.

Nie je náhoda, že škandál prepukol práve v čase, keď aj nebankové subjekty musia pripravovať prospekty investície, čo by zrejme v mnohých prípadoch ukázalo, že podnikanie nie je až také fantastické ako sa ponúka v reklame.

V archívoch by sa dali nájsť stovky fotografií, na ktorých sa prominenti dobre zabávajú pod logami niektorého z nebankových subjektov.