Mesto Košice sa v súčasnosti prezentuje v médiách nie prostredníctvom vynovenej hlavnej ulice s fontánou pretekajúcou centrom mesta, ale skôr pretrasaním neutešenej finančnej situácie v mestkej pokladnici. Trápia ju, rovnako ako v posledných mesiacoch, finančné suchoty. Po informácii z magistrátu mesta Košice, v ktorej sa hovorilo o znížení zadĺženosti mesta z 2,2 mld. Sk z konca roku 1999 na súčasnú úroveň 1,749 mld. Sk, sa v médiach objavila ďalšia pozitívna správa, ktorá dáva reálne základy pre vyvedenie mesta zo súčasnej finančnej mizérie. Tou správou je schválenie alternatívneho riešenia finančných problémov mesta Košice vládou Slovenskej republiky na rokovaní vlády z 30. januára 2002. Pohľad na súčasnú úroveň zadĺženia 1,749 mld. Sk naznačuje, ako je na tom mesto Košice finančne. Po tom, ako vyschli finančné pramene a ochota požičiavať mestu zo strany bánk a iných finančných inštitúcií, mesto následne upriamilo svoju pozornosť na pomoc štátu, ktorá tak po rokovaní vlády dostala konkrétnu podobu.

Schválený návrh vlády predpokladá poskytnúť mestu Košice návratné finančné prostriedky vo výške 580 miliónov Sk zo štátnych finančných aktív na 15 rokov pri úrokovej miere 5% p.a. Tento návrh vznikol po konzultácii vlády s najväčším veriteľom mesta Prvou komunálnou bankou, a.s. Žilina. Ďalšie finančné prostriedky okrem spomínaných 580 miliónov Sk by malo Ministerstvo financií Slovenskej republiky uvoľniť zo štátnych finančných aktív na úhradu splatných záväzkov voči Dresdner Bank AG, VSŽ, a.s. a Všeobecnej úverovej banke, a.s. Ako podmienku pre pomoc mestu si Ministerstvo financií SR určilo uzatvorenie zmluvy medzi Prvou komunálnou bankou, a.s. (PKB) a mestom Košice, v ktorej sa má mesto zaviazať na vykonanie opatrení potrebných na reštrukturalizáciu dlhovej služby a dosiahnutie finančnej stability v spolupráci s PKB. Následne po uzatvorení tejto zmluvy budú finančné prostriedky zo strany Ministerstva financií SR uvoľnené. Po schválení pomoci zo strany štátu a uzatvorení zmluvy medzi PKB a mestom Košice by nemalo nič stáť v ceste PKB pre poskytnutie dlhodobého úveru, pomoc ktorého by sa splatili ďalšie záväzky mesta, pričom PKB by mala mať možnosť kontrolovať a spolurozhodovať o výdavkovej časti rozpočtu mesta. Pozrime sa však bližšie na udalosti, ktoré predchádzali schváleniu pomoci zo strany štátu pre mesto Košice, pretože ináč ako pomoc sa nedá nazvať poskytnutie pôžičky s úrokovou mierou len 5 % ročne, pričom samotný štat ako poskytovateľ pôžičky si požičiava na domácich a zahraničných trhoch za vyššie úrokové miery.

Štát sa pre mnohé subjekty, či už ide o mestá alebo súkromné podniky, ktoré pri riadení a hospodárení zlyhali, stal poslednou a takmer istou inštanciou pred finančným zrútením. To je presne situácia v meste Košice. Prvý pokus s predajom takmer 15 000 hektárov mestských lesov za 980 miliónov Sk neprešiel v decembri na rokovaní vlády len rozdielom jedného hlasu. Logicky sa tomuto návrhu vytýkala hlavne podstata tohto problému, a to nesystematická štátna pomoc, ktorá by zvýhodňovala jeden subjekt, v tomto prípade mesto Košice, pred ostatnými mestami, ktoré takúto pomoc nedostávajú. Vláda si správne uvedomila skutočnosť, že pri prípadnom schválení tohto návrhu by vytvorila nebezpečný precedens, ktorý by umožňoval žiadať o pomoc každému, kto nie je schopný hospodáriť s vlastnou pokladnicou rozumne a efektívne. Vládou schválený návrh nerieši problém financovania miest systematicky, ale rieši problémy len jedného konkrétneho mesta, ktoré sa do svojich problémov dostalo vinou vlastných rozhodnutí. Táto pomoc zo strany štátu nerieši podstatu problému, a to fakt, že každý jeden subjekt, či už ide o mesto alebo súkromný podnik, musí niesť sám zodpovednosť za svoje rozhodnutia. A v tomto prípade túto zodpovednosť prenáša z určitej časti na plecia štátu, čiže na plecia všetkých daňových poplatníkov. Pomoc mestu tak v podstate zaplatí svojou časťou každý občan Slovenskej republiky, bez ohľadu na fakt, či je alebo nie je obyvateľom mesta Košice.

Aj v prípade, že všetko bude prebiehať podľa schváleného scenára, čiže mesto podpíše zmluvu o reštrukturalizácii dlhu s PKB, Ministerstvo financií SR uvoľní finančné prostriedky a PKB poskytne dlhodobý úver pre mesto, čakajú predstaviteľov mesta dlhé roky prevádzky v krízovom režime, ktorý je nutný na to, aby sa mesto Košice dostalo z finančných ťažkostí a mohlo v budúcnosti dôstojne plniť svoje funkcie pre občanov mesta.

Autor pracuje v oblasti ekonomického poradenstva