Snáď každý z nás čítal knihy Karla Maya. Kde sú tie časy, keď po amerických prériách cválali Indiáni na rýchlych mustangoch! Keď sa zem otriasala pod kopytami tisícok bizónov! A keď sme mali čas všetko si to v kľude prečítať!

Dnes si pohovoríme o bizónovi z menej romantického hľadiska Zato viac z historického, ekologického a ekonomického. Vyzerá to totiž, že bizón nie je len minulosťou „prérijnej“ Ameriky. Môže sa stať aj jej záchranou.

Bizóny, blízki príbuzní našich zubrov, kedysi žili na celom severoamerickom kontinente. Hrali nezastupiteľnú úlohu v „ekonomike“ prérijných Indiánov. My si dnes nevieme predstaviť život bez zdrojov, akými sú nafta a zemný plyn. Šošoni, Siouxovia, Čejeni, Indiáni z kmeňa Vrán, Čiernych nôh, Asinibojsov si nevedeli predstaviť život bez bizóna. Samozrejme, tvoril ich potravu. Okrem mäsa konzumovali aj jeho tuk, krv a mlieko. A ešte aj chrupky, špik a nenarodené embryá. To však nebolo všetko.

Pred pár sto rokmi v Amerike neboli supermarkety. Nebolo ich treba. Potrebovali ste nový kabát? Ušil sa z bizónej kože. Aj mokasíny. Ako nite slúžili vlákna z bizónej srsti, poprípade bizónie šľachy. Potrebovali ste žltú farbu? Vyrobila sa zo žlčových kamenňov bizóna. Lepidlo? Vyrobilo sa z bizóních kopýt a penisu. Riedidlo? Z jeho tuku. Leštidlo? Z jeho trusu. Lyžičky, šálky, naberačky? Z jeho rohov. Z bizónov sa vyrábali časti lukov a šípov. Bývalo sa v típí pokrytom bizóními kožami. A keď vám bolo vo vašej indiánskej garzónke zima, zakúrili ste si sušeným trusom.

Nečudo, že bizón sa stal pre mnohé indiánske kmene kultovým zvieraťom. Predmetom náboženského uctievania. Medzi kresťanmi sa traduje proroctvo o opätovnom príchode mesiáša-vykupiteľa. Dvetisíc rokov stará indiánska legenda hovorí o opätovnom príchode „bizónej ženy“. Príde na svet ako biely bizón. Prinesie Indiánom pokojný život a prosperitu.

Uloviť bizóna bolo teda pre Indiána terno. No uloviť bizóna nebola hračka. Toto zviera zavetrí pach až na vzdialenosť troch kilometrov. Je to najväčší cicavec na celom americkom kontinente. Dospelý bizón sa musí báť snáď iba medveďa a pumy.

Jednou indiánskou loveckou technikou bolo zahaliť sa do bizónej alebo vlčej kože. Bizón je zvedavý tvor. Priblíži sa, aby zistil, čo za čudo sa to k nemu plíži. Zrazu spod kože vyletí šíp, za ním druhý, tretí. S príchodom koní a pušiek sa lov zjednodušil. Indiáni zahnali stádo bizónov na útes a nechali ho spadnúť dolu. S mŕtvymi a doráňanými zvieratmi si potom ľahko poradili.

Lenže s koňmi a puškami prišli do Ameriky aj belosi. A s nimi boje o územie. Bizón v nich zohral väčšiu rolu, než sme si asi predstavovali. Jeden zo slávnych amerických generálov, Philip H. Sheridan, sa okrem iného vyznamenal vo vojenskej kampani proti Indiánom v rokoch 1868-69. Vyhlásil ale, že lovci bizónov vykonali v boji proti Indiánom za päť rokov viac, ako dokázala vykonať armáda za päťdesiat. Pripravili jednoducho Indiánov o obživu. K vykynoženiu bizónov význačným spôsobom prispeli železnice. Za desať dolárov si lovec mohol kúpiť výlet, pri ktorom z vagóna strieľal na tieto zvieratá dovtedy, kým sa mu neminula munícia.

V osemnástom storočí bolo v Amerike asi 60 miliónov bizónov. V roku 1885 ostalo len okolo 500, maximálne 800 kusov. Bizónom hrozilo vymretie.

Prériu obsadili belosi. Zaviedli moderný spôsob hospodárenia. Nebývali v típí, ale na farmách. Chovali dobytok. Počas prvej svetovej vojny sa milióny hektárov tejto pôdy rozoralo. Krajina potrebovala obilie. Oblasť je ale suchá, bolo ju len treba zavlažiť. Na to stačilo vykopať studne.

Chvíľu šlo všetko podľa očakávania. Potom sa v tridsiatych rokoch oblasť, zasahujúca do štátov Colorado, Kansas, Texas, Oklahoma a New Mexico zmenila na zvetrávajúce územie, pokryté vyschnutou zemou a prachom. Oblasť dostala názov Dust Bowl , „misa plná prachu“. Čierny, prašný vietor začal bičovať krajinu. Oblasť opustilo tisíce rodín. Bolo treba zásahy federálnej vlády, aby sa po desiatich rokoch zo šoku vzpamätala.

Vedci predpovedajú, že zásoby podzemnej vody sa tu čoskoro minú. Celý región žil na dlh. Dlhodobo udržateľným riešením je vraj len návrat ku pôvodnému stavu. Žiadne obilie, ale pôvodné, nenáročné druhy prérijnej trávy. Žiaden chúlostivý dobytok, ale odolné bizóny. Zvieratá, ktoré dokážu prežiť mrazy, ktoré nepotrebujú na pôrod svojho mláďaťa veterinára, ktoré si vedia vyhrabať potravu aj zpod hlbokej vrstvy snehu. A ktorých mäso je na trhu veľmi cenené.

Dnes je v Amerike 300 až 350 tisíc bizónov. Niektoré žijú v rezerváciách, mnohé na komerčných farmách. Majiteľom najväčšieho počtu bizónov je vraj televízny magnát Ted Turner. Na jeho ôsmich rančoch sa preháňa pätnásťtisíc týchto zvierat.

Dnes navštívime jednu z nasledujúcich stránok:
http://www.marinelandcanada.com/educationalmanual/d2.html
http://www.nabisoncoop.com/subpages/history/bison_then.htm
http://www.cws-scf.ec.gc.ca/hww-fap/bison/bison.html
http://www.nhc.rtp.nc.us:8080/tserve/nattrans/ntecoindian/essays/buffalo.htm

Ako sa to povie

Slovo buffalo znamená v hovorovej reči bizóna, v oficiálnej iba byvola. Bizón aj zubor je oficiálne bison (vyslov „baisn“). Najmenšie bizónie stádo- herd , tvoria býk, krava a jej potomok – a bull, a cow and her offspring. Tomu sa hovorí samozrejme teľa – calf.
Indiáni z americký nížin, planín – Plain Indians, vedeli využiť tieto časti bizónieho tela:
Hide, hair -koža, srsť, horn, hoof – roh, kopyto, bone, sinew – kosť, šľacha, fat, dung -tuk, trus.
Ešte pár slov zo života a sveta bizónov: hump – hrb, mating – párenie, graze -pásť sa, grooming – čistenie sa, scrub trieť sa (bizóny si denne čistia srsť otieraním sa o stromy alebo skaly), drought – sucho, blizzard – prudká snehová búrka.

Nepravidelné slovesá
jesť: eat, ate, eaten
rásť: grow, grew, grown
šíriť sa: spread, spread, spread
myslieť: think, thought, thought

Príklad použitia: „These animals were apparently increasing in number and it is thought that they would have spread through the passes of the Rockies and onto the plains of the Pacific Coast. “ T. j. bizónov kedysi zjavne pribúdalo a myslí sa, že by sa boli rozšírili, že by boli prenikli cez priesmyky v Skalistých horách až na roviny pri pobreží Tichého oceánu.

Záverečné úlohy pre usilovných

1. Aké je množné číslo od slova „calf“ – teľa?
2. Bizón bol kedysi v Amerike: extinct, endangered, extirpated?
3. Skúste povedať po anglicky: „Tieto zvieratá by sa boli bývali rozšírili …“
4. Preložte z americkej do britskej angličtiny: „The whole herd assists in the defense of the calves.“

Odpovede:

1. Calves. Ide o nepravidelné množné číslo.
2. Endangered – teda ohrozený. Extirpated značí vyhubený, vymretý v istej oblasti, krajine, extinct je vyhynutý úplne.
3. „These animals would have spread …“
4. „The whole herd assists in the defence of the calves.“

Záverečné odkazy:

bizóny ako živočíšny druh
http://www.channel4000.com/partners/mnzoo/bison.html

fotografie bizónov
http://inheatscents.topcities.com/buffalo1.html
http://www.intertribalbison.org/main.asp?id=9

bizónie recepty
http://www.gemfarmsbuffalo.com/recipes.htm

bizón ako prostriedok oživenia ekonomiky
http://www.bisonridge.com/history.htm

bizóny a moderné umenie
http://www.zuniart.com/Buffalo.html

záloha
http://www.spriklaw.com/buffalo_more.htm

Veľa dlhodobo udržateľných zdrojov pre nás všetkých!

Ivan Kupka