V súčasnosti sa odborníci nedokážu zhodnúť v tom, či by oslabenie eura bolo pre eurozónu pozitívne alebo negatívne. Na začiatku roku euro krátko rástlo vďaka bezproblémovému zavedeniu bankoviek a mincí jednotnej európskej meny. Odvtedy však stratilo voči doláru viac ako 4 % pod vplyvom údajov, ktoré dokazovali oživovanie americkej ekonomiky.

Nedávne posilnenie dolára však na druhej strane povzbudzuje názor, že manažéri medzinárodných fondov už pravdepodobne nebudú veľmi navyšovať svoje investície do amerických aktív, a že narastajúci schodok platobnej bilancie USA a krach firmy Enron taktiež zníži dopyt po americkej mene. V prospech eura hovoria aj ďalšie faktory, ako napríklad príliv portfóliových investícií. Niektorí ekonómovia tiež tvrdia, že potenciálny rast ekonomiky eurozóny z dlhodobého hľadiska nezaostáva za rastom USA tak, ako by sa na prvý pohľad zdalo, a že po reformách bude tento rozdiel ešte menší.

Všeobecne tiež vládne názor, že vo vzťahu k fundamentálnym faktorom je euro podhodnotené. Rovnaké je aj stanovisko Európskej centrálnej banky (ECB). Tieto skutočnosti poukazujú na fakt, že osud eura by sa mohol v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov zmeniť. Nie je však zatiaľ jasné, či pôjde o systematickú alebo chaotickú zmenu a ako to ovplyvní eurozónu, ktorá je od zahraničného obchodu viac závislá ako USA alebo Japonsko.

„Malý rast, ktorý eurozóna zaznamenávala v uplynulých troch rokoch, bol ťahaný vývozom a pokiaľ sa nezaznamená zvýšenie domáceho dopytu, bude silné euro zlou správou,“ povedal profesor Francesco Giavazzi z milánskej Bocconi University. To je aj názor trhu. Euro stratilo voči doláru od svojho zavedenia štvrtinu hodnoty. Zvýšilo konkurencieschopnosť európskych vývozcov, vďaka ktorej región rástol v roku 2000 o 3,4 %, teda najviac za desať rokov. Priaznivý vplyv oslabenia eura sa pociťuje ešte dnes, zvlášť v Nemecku. Nedávne údaje z najväčšej ekonomiky eurozóny dokazujú, že nálada je stále najlepšia v oblasti vývozu, kým neuspokojivý januárový vývoj maloobchodných tržieb signalizuje, že dopyt spotrebiteľov je na tom stále zle.

Iný pohľad na vec vychádza z názoru, že sa musí mierne zmeniť výška schodku amerického bežného účtu a kurz dolára. Euro tak posilní, čo bude mať priaznivý vplyv na hospodársky rast a štrukturálne reformy. „Nevyhnutnou podmienkou na to, aby rast eurozóny akceleroval, je silnejšia mena,“ povedal Eric Chaney z londýnskej Morgan Stanley. Vďaka tomu bude inflácia pod kontrolou a dopyt spotrebiteľov vzrastie. Ďalším dôsledkom budú nižšie reálne úrokové sadzby, čo povzbudí investície firiem, ktoré si budú môcť zaobstarať zahraničné vybavenie lacnejšie. Exportéri však budú trpieť. Keďže však tento sektor vytvára „iba“ 15 % hrubého domáceho produktu (HDP) v porovnaní so 60 % v prípade sektora služieb, tieto straty vykompenzujú zisky v domácej ekonomike.

„Importovaná dezinflácia zvýši zisky firiem a povzbudí tak ich investície. Tento jav zaznamenali v uplynulom desaťročí USA a Veľká Británia, pričom Európa by sa mala z tejto lekcie poučiť,“ uviedol Chaney. Na dolári by sa mohol výrazne nepriaznivo prejaviť ďalší útok na USA či pokles dôvery voči americkým aktívam v dôsledku obáv zo škandálov, akého sa dopustila napríklad spoločnosť Enron. To by negatívne ovplyvnilo celosvetový rast a predovšetkým ekonomiku eurozóny, ktorá nie je tak flexibilná ako USA, pokiaľ ide o účinnú reakciu. „Mám pocit, že fundamentálne by malo euro posilniť, pričom podľa môjho názoru je dolár nadhodnotený,“ povedal profesor Marcus Miller z britskej Warwick University. „Obávam sa však, že Európa nemá prostriedky na to, aby sa so silnejšou menou vyrovnala. Ak sa ocitneme v celosvetovej recesii a euro bude silné, mohlo by sa stať, že budeme v stagnácii nasledovať Japonsko,“ dodal. Podľa Millera je príkladom nepružnosti eurozóny jej Pakt stability a rastu, ktorý povoľuje rozpočtový schodok vo výške maximálne 3 % HDP, kým USA si môžu dovoliť vyššie verejné výdavky, ktorými zmiernia hospodársky pokles.