Až krátko pred 22. hodinou včera ukončila rokovanie Koaličná rada, ktorá sa okrem iného zaviazala nepodporiť návrh skupiny poslancov HZDS na odvolanie podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša. O návrhu bude Národná rada SR rokovať dnes popoludní. Ako dôvody poslanci uviedli, že poklesla výkonnosť slovenskej ekonomiky a spomalil sa ekonomický rast. Miklošovi vytýkajú aj nedostatočné riešenie situácie v oblasti vysokej miery nezamestnanosti, ktorej miera dosahuje výšku takmer 19 percent. HZDS vytýka podpredsedovi a celej vláde aj nezvládnutú reštrukturalizáciu bánk, ako i nedodržanie vyhlásenia, že deficit verejných financií neprekročí 3 % hrubého domáceho produktu. Podľa názoru opozície je I. Mikloš zodpovedný aj za historický deficit obchodnej bilancie, ktorý v minulom roku presiahol 100 mld. Sk. I. Mikloš tieto argumenty odmieta.

Napriek optimistickej správe z Koaličnej rady nie je osud I. Mikloša jasný, pretože SDĽ sa rozhodne až po rokovaní Republikového výboru tesne pred zasadnutím parlamentu.

Slovenskí bankoví analytici už minulý týždeň pre agentúru SITA vyslovili prognózu, že nepredpokladajú odvolanie vicepremiéra I. Mikloša. Teoretickú možnosť analytici pripúšťajú, domnievajú sa však, že stranám vládnej koalície sa podarí dospieť k rozumnej dohode, na základe ktorej k tomuto variantu nedôjde. Zhodujú sa v názore, že finančné trhy veľmi citlivo reagujú najmä na prípadnú zmenu spôsobu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). V politických kuloároch sa však hovorí aj o takej alternatíve, že práve odvolanie I. Mikloša z funkcie má byť obeťou, aby privatizácia pokračovala už začatým spôsobom.

Analytici si myslia, že prípadné Miklošove odvolanie vyvolá pri zachovaní dohodnutého spôsobu privatizácie SPP len krátkodobý otras na finančných trhoch. Dlhodobejšie negatívne vplyvy by spôsobila práve zmena spôsobu privatizácie plynární.

„Myslím si, že proces odvolávania I. Mikloša z funkcie je nástrojom na vytvorenie politického tlaku zo strany SDĽ na zostávajúcu časť vládnej koalície a premiéra, aby zmenili privatizáciu SPP,“ domnieva sa analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. Preto sa ako jedno z možných riešení pre vládnu koalíciu podľa neho ponúka možnosť, aby záujemcovia o kúpu SPP predložili dve nezáväzné ponuky, jednu zodpovedajúcu súčasnému spôsobu privatizácie na kúpu 49 % akcií a druhú zodpovedajúcu predstavám SDĽ, podľa ktorých by sa malo zahraničnému investorovi ponúknuť len 24 % akcií. Prijať by sa potom mala taká ponuka, ktorá bude obsahovať najväčší výnos na jednu akciu plynární. „Keďže investori nemajú o alternatívu SDĽ záujem, je zrejmé, že výnos ponúkaný z ich strany by bol oveľa nižší. Takýto krok by však bol elegantným spôsobom ako vyhovieť požiadavke SDĽ a ukázať, že tento návrh nie je pre štát výhodný,“ povedal Kotian.

Podľa Pavla Poppa z Poštovej banky sa s Miklošovým odvolaním spája riziko znefunkčnenia vládnej koalície a vznik politického vákua. Analytik však nechcel špekulovať o možnom páde vlády a zostavení úradníckej vlády. „Je veľa možností a málo informácií. Myslím však, že súčasná vláda dovládne do konca volebného obdobia,“ povedal P. Popp. Podľa neho je možné po Miklošovom odvolaní očakávať negatívnu reakciu finančných trhov v podobe volatility kurzu slovenskej koruny voči euru ako aj zabrzdenie integračných procesov SR.

I. Mikloš si v odborných kruhoch v zahraničí vyslúžil povesť reformátora. Domáci komentátori mu často vyčítali malú razanciu pri presadzovaní reforiem. I. Mikloš vstupoval do vlády ako odborník a bol iba radovým členom Demokratickej strany. Svoje „váhavé“ postoje v niektorých sporoch najmä s ľavicovou časťou vlády vysvetľoval ako nevyhnutnosť hľadania kompromisov v širokej koalícii. Napriek odporu niektorých koaličných partnerov však presadil v roku 1999 opatrenia na stabilizáciu ekonomiky, ktoré podľa niektorých hodnotení odvrátili od slovenského hospodárstva hroziacu krízu. I. Mikloš už vtedy tvrdil, že rovnako kritická ako makroekonomicá nerovnováha je v slovenskom hospodárstve aj nestabilita podnikovej sféry. Okrem iného je nevyhnutné upraviť legislatívne prostredie pre podnikanie. Isté váhanie a netrpezlivé očakávanie komentoval Ivan Mikloš slovami: „Chceme sa vyhýbať nekompetentným, narýchlo vytvoreným zákonom a projektom. Navyše kapacita ústredných orgánov štátnej správy je obmedzená, a to nielen množstvom úradníkov.“

Jednou z charakteristík slovenskej ekonomiky je nedostatočné vynucovanie dodržiavania zákonov a pravidiel hry. Väčšina odborníkov sa zhoduje v názore, že nevyhnutné je najmä spružnenie a zeefektívnenie predovšetkým obchodných súdov. „Tento zámer nemožno v nijakom prípade interpretovať ako snahu obmedziť nezávislosť justície. Je však všeobecne známe, že obchodné spory sa vlečú často celé roky,“ pripomínal často I. Mikloš, ktorý sa angažoval aj pri presadzovaní rozsiahlych noviel konkurzného zákona a obchodného zákonníka.

Nedostatočné vynucovanie dodržiavania zmlúv, zákonov i nižších právnych noriem a ovplyvniteľnosť súdov sú zrejme jednou z podstatných príčin rozmachu korupcie, platobnej neschopnosti, poklesu platobnej disciplíny, tunelovania a klientelizmu. Tento stav považoval I. Mikloš za príčinu toho, že manažéri v štátnych, ale aj súkromných podnikoch uprednostňujú krátkodobú rentu, poškodzujú a vykrádajú riadené (ale aj vlastnené) podniky. „Snahu vlastníkov a manažérov o dlhodobé ozdravovanie a reštrukturalizáciu týchto podnikov teraz cítiť ako menšinovú. Je to jeden z kľúčových problémov. Kým sa situácia nezmení, tak všetky ostatné opatrenia a projekty (najmä novely zákonov a nové zákony) ostanú neúčinné bez ohľadu na to, ako kvalitne budú pripravené,“ upozorňoval podpredseda vlády.

V rokoch 1995 až 1998 vstupoval štát do trhového prostredia často necitlivo. „Trhovo nekonformné zasahovanie do ekonomiky je jedným z nástrojov klientelizmu, podväzuje a oslabuje možnosti a perspektívy reštrukturalizácie a rastu konkurencieschopnosti,“ povedal v tejto súvislosti I. Mikloš.

I. Mikloš bol ministrom privatizácie v Čarnogurského vláde v rokoch 1991 a 1992. Spolu s bývalou ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou sa podieľal na viacerých reštriktívnych ekonomických opatreniach. Tie síce odvrátili hrozbu menovej a finančnej krízy, neprispeli však podľa opozície k zvýšeniu životnej úrovne slovenského obyvateľstva. Rovnako ako nedávno odstúpivšia ministerka financií aj podpredseda vlády I. Mikloš patril k najmenej obľúbených politikom.

Od roku 1999 je I. Mikloš členom skupiny Svetového ekonomického fóra – Globálni lídri pre zajtrajšok. V roku 2000 získal na Alma College v americkom štáte Michigan titul doktor práv honoris causa.

I. Mikoš vyštudoval na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej (dnes Ekonomická univerzita). V roku 1993 študoval v Londýne na London School of Economics. V rokoch 1992 až 1998 bol výkonným riaditeľom a prezidentom spoločnosti MESA 10, v rokoch 1997 až 1998 pôsobil ako člen Dozornej rady Fondu národného majetku SR.