O osude privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu bude rozhodovať Koaličná rada. Normálny človek sa pýta, čo je to koaličná rada, kto sú radní, že môžu zvrátiť aj už prijaté rozhodnutia a s bohorovným sebavedomím sami seba považujú za elitu. Také už tu bolo. V neblahej pamäti o všetkom rozhodoval ústredný výbor nepodarenej a už skoro zabudnutej strany.

Nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung pripomenuli, že v Strane demokratickej ľavice získali navrch staromilci, inak povedané bývalé komunistické štruktúry. Ak práve táto strana vyprovokovala nezodpovednú hru s privatizáciou, dá sa dedukovať o čo jej ide. V reči ekonómov je to neprivatizácia, politici hovoria o zodpovednosti za dôchodkovú reformu. Minister nominovaný SDĽ na post, z ktorého mal reformu sociálneho poistenia pripraviť, čakal tri a pol roka, aby navrhol nereformu. Ani sociálna poisťovňa netuší, čo by si s akciami počala. Ak ich má predať, nemusí ich ani dostať, lebo aj laik vie, že za predaj 49 percent akcií dostane štát viac peňazí ako za 24 percent. Viac by mohol dať na reformu dôchodkového systému…o to však asi nejde.

Proletárom všetkých krajín sa spojenie akosi nevydarilo, tak to skúšajú individuálne. Pod vedením predsedu strany, ktorý ako minister neváhal rozhodnúť o dotáciách pre družstvo, kde má majetkový podiel, bude ľavica presviedčať o prednostiach štátneho vlastníctva. Kapitolky z politickej ekonómie socializmu už povytŕhali zo skrípt a študenti sa hneď v prvom ročníku dozvedia, že zo všetkého najmenej vie štát podnikať. Ibaže by veci zobral do rúk dobrý manažér. SDĽ takého má. Ambície riadiť čokoľvek už osvedčil, dokáže aj vysvetľovať. Inak by súdruhov asi ťažko presvedčil o tom, že so štátnou bezpečnosťou spolupracoval len na odbornej úrovni.

Strana demokratickej ľavice žiada vládu o zmenu rozhodnutia pri privatizácii plynárenskej spoločnosti. Strana navrhuje previesť 25 % akcií na Sociálnu poisťovňu a využiť ich na budovanie povinného kapitalizačného dôchodkového systému. Ďalších 24 % akcií SPP navrhuje SDĽ predať strategickému investorovi a výnos použiť na úhradu štátnych dlhov. Zástupcovia ľavicovej strany sa pritom vyjadrili, že osud SPP je podľa nich dôležitejší ako stabilita súčasnej vládnej koalície. Agentúra SITA uverejnila „stručné dejiny“ privatizácie SPP.

Najväčší privatizačný projekt v histórii Slovenskej republiky, ktorý navrhuje predaj minoritného podielu v SPP, spustila vláda v júli roku 2000 schválením zámeru postupu pri tejto privatizácii. Konkrétny postup privatizácie plynární schválila vláda v apríli minulého roku a rozhodla o transformácii SPP na akciovú spoločnosť, založenú Fondom národného majetku. Základné imanie transformovanej spoločnosti, ktorá zahŕňa 12 odštepných závodov štátneho podniku, bolo 52,3 mld. Sk. Pôvodný návrh uvažoval o predaji 34 % akcií SPP v medzinárodnom tendri konkrétnemu záujemcovi a 15 % akcií na kapitálovom trhu. Vláda napokon po odporúčaní privatizačného poradcu, ktorým sa stala spoločnosť Credit Suisse First Boston, akceptovala návrh na predaj 49-percentného podielu plynární ako celku jednému investorovi. Súčasťou privatizačného plánu bol aj predaj dcérskych spoločností, ktorých činnosť priamo nesúvisela s predmetom činnosti plynární.

Komplikácie v procese privatizácie plynární spôsobila kauza okolo takzvaných „Duckého zmeniek“ v hodnote niekoľko miliárd korún. SPP získalo 21 kusov zmeniek v približnej hodnote 7,5 mld. Sk, ďalších 5 zmeniek v celkovej hodnote 350 mil. CZK, však budú musieť plynárne pravdepodobne vyplatiť ostravskej Union banke na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. V prípade, že dôjde k reálnemu naplneniu tohto súdneho rozhodnutia, môže to podľa ekonomických analytikov spôsobiť zníženie predajnej ceny privatizovaného podielu SPP.

Pôvodne sa v tendri na predaj minoritného balíka akcií SPP v odhadovanej hodnote 3 mld. USD zúčastnilo 9 spoločností. V priebehu tohto procesu však odstúpila spoločnosť Wintershall a dodatočne do tendra vstúpil ďalší záujemca. Podľa medializovaných informácií by sa v tendri mali zúčastňovať firmy Ruhrgas, Gaz de France, Snam, ruský Gazprom a americký ropnoplynárenský koncern Williams. Očakávaný súboj medzi spoločnosťami E.ON a RWE sa neuskutoční, pretože podľa informácií privatizačného poradcu ani jeden z týchto nemeckých koncernov ponuku nepredloží. V súčasnosti vo výberovom konaní pokračuje sedem spoločností, ktoré 11. februára ukončili v podniku due dilligence. Komisia pre riadenie a koordináciu procesu privatizácie SPP stanovila termín na odovzdávanie záväzných ponúk záujemcov na 28. februára 2002.