Pokus o odvolanie podpredsedu vlády Ivana Mikloša nie je prvý. Je však oveľa nebezpečnejší ako ten prvý, napísali Hospodárske noviny, pričom upozornili, že poskytuje SDĽ šancu na vydieranie (napríklad podmieňovať podržanie I. Mikloša odstúpením od úmyslu privatizovať 49% SPP). A pretože minister práce Peter Magvaši sa už vyjadril, že zastavenie privatizácie SPP je pre jeho stranu dokonca dôležitejšie ako udržanie vlády, výsledok hlasovania je otázny v prípade, že premiér vyhrotí otázku do krajnej polohy a spojí hlasovanie o odvolaní I. Mikloša s hlasovaním o vyslovení nedôvery vláde. Aj keď na druhej strane vzhľadom na úroveň preferencií ani pre SDĽ by predčasné voľby neboli tým najlepším riešením. Ale pokus opozície o odvolanie I. Mikloša je tiež výpoveďou o vedomí jej členov.

Predseda vlády Mikuláš Dzurinda 7.2. povedal, že ak poslanci na návrh HZDS odvolajú vicepremiéra Ivana Mikloša, vznikne „nová vládna koalícia, ktorá by niesla plnú zodpovednosť za chaos, ktorý by tým pádom na Slovensku vznikol“.

Tieto slová sú adresované najmä koaličným partnerom SDĽ a SOP, ktoré by sa k opozícii mohli pridať. „Neprichádza do úvahy, aby opozícia robila poriadky v našej vláde,“ povedal premiér. Naznačil síce, že hlasovanie o dôvere Miklošovi zrejme nespojí s hlasovaním o dôvere celej vláde, ale jeho slová sa dajú vysvetliť aj tak, že by po Miklošovom odvolaní mohol žiadať, aby sa do volieb ujala vlády iná vládna koalícia. Tá, ktorá by vznikla pri odvolávaní Mikloša.

Poslankyňa Oľga Keltošová síce bude hlasovať tak ako celé HZDS, za Miklošovo odvolanie, ale súčasne by podľa nej nebolo dobré, „keby Dzurinda nespájal s Miklošom hlasovanie o dôvere celej vláde“.

„Môj tip je, že ak to premiér nespojí s hlasovaním o dôvere celej vlády, Mikloš padne,“ povedal poslanec SDĽ Peter Bohunický.

Jeho stranícky kolega Milan Ištván hovorí opak: „Počas rokovania o Miklošovi bude na neho tvrdá kritika, ale asi nepadne. Nemali by sme podporovať návrhy opozície.“

Postoj Koncošovej SDĽ sa môže vyjasniť na rokovaní republikového výboru strany. Nie je vylúčené, že poslanci dostanú príkaz zhora, ako hlasovať. Peter Bohunický nechcel povedať, či poslúchne príkaz strany: „Určite sa poradíme.“

Podobne otázna je SOP. Jej predseda Pavol Hamžík sa chce rozhodnúť až po rozprave pred hlasovaním. „Ukáže situácia. Isté je, že podpredseda vlády pre ekonomiku nemá našu dôveru.““

Slovenskí bankoví analytici nepredpokladajú, že sa podarí v parlamente odvolať vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša. Teoretickú možnosť analytici pripúšťajú, domnievajú sa však, že stranám vládnej koalície sa podarí dospieť k rozumnej dohode, na základe ktorej k tomuto variantu nedôjde. Zhodujú sa v názore, že finančné trhy veľmi citlivo reagujú najmä na prípadnú zmenu spôsobu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). V politických kuloároch sa však hovorí aj o takej alternatíve, že práve odvolanie Mikloša z funkcie má byť obeťou, aby privatizácia pokračovala už začatým spôsobom.

Analytici si myslia, že prípadné Miklošove odvolanie vyvolá za predpokladu zachovania spôsobu privatizácie SPP len krátkodobý otras na finančných trhoch. Dlhodobejšie negatívne vplyvy by spôsobila práve zmena spôsobu privatizácie plynární.

„Myslím si, že proces odvolávania Mikloša z funkcie je nástrojom na vytvorenie politického tlaku zo strany SDĽ na zostávajúcu časť vládnej koalície a premiéra, aby zmenili privatizáciu SPP,“ domnieva sa analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. Preto sa ako jedno z možných riešení pre vládnu koalíciu podľa neho ponúka možnosť, aby záujemcovia o kúpu SPP predložili dve nezáväzné ponuky, jednu zodpovedajúcu súčasnému spôsobu privatizácie na kúpu 49 % akcií a druhú zodpovedajúcu predstavám SDĽ, podľa ktorých by sa malo zahraničnému investorovi ponúknuť len 24 % akcií. Prijať by sa potom mala taká ponuka, ktorá bude obsahovať najväčší výnos na jednu akciu plynární. „Keďže investori nemajú o alternatívu SDĽ záujem, je zrejmé, že výnos ponúkaný z ich strany by bol oveľa nižší. Takýto krok by však bol elegantným spôsobom ako vyhovieť požiadavke SDĽ a ukázať, že tento návrh nie je pre štát výhodný,“ povedal Kotian.

Podľa Pavla Poppa z Poštovej banky sa s Miklošovým odvolaním spája riziko znefunkčnenia vládnej koalície a vznik politického vákua. Analytik však nechcel špekulovať o možnom páde vlády a zostavení úradníckej vlády. „Je veľa možností a málo informácií. Myslím však, že súčasná vláda dovládne do konca volebného obdobia,“ povedal Popp. Podľa neho je možné po Miklošovom odvolaní očakávať negatívnu reakciu finančných trhov v podobe volatility kurzu slovenskej koruny voči euru ako aj zabrzdenie integračných procesov SR.

Podľa analytika Istrobanky Mareka Senkoviča by bola nepriaznivým signálom do zahraničia po odvolaní Mikloša skutočnosť, že by z vlády v krátkom časovom horizonte odišli jej dvaja kľúčoví členovia. Po odchode ministerky financií Brigity Schmögnerovej by to mohol byť pre investorov signál, že „vláda sa rúca ako domček z karát“. Podľa Senkoviča je zrejmé, že dlhodobejšie investície na Slovensko v najbližšom čase neprídu, po výrazných zmenách vo vláde a privatizácii SPP je však možné očakávať aj pokles záujmu zo strany finančných investorov. „Znížil by sa záujem o štátne dlhopisy, prípadne by investori začali vyžadovať vyššie výnosy ako v súčasnosti. Tie sa momentálne pohybujú na úrovni 7 až 7,6 % p.a.,“ povedal Senkovič. Financovanie potrieb štátu by sa teda predražilo. Podľa Senkoviča by sa tento scenár naplno prejavil v prípade, že by Miklošov odchod spôsobil aj zmenu alebo zastavenie privatizácie SPP.

Parlament bude o zotrvaní Mikloša vo funkcii rozhodovať v stredu 13. februára. Na jeho odvolanie je potrebný súhlas 76 poslancov.

Podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša je v čase, keď sa očakávajú ponuky investorov, dôležité, aby vláda pokračovala v privatizácií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) aj v prípade jeho odvolania. V rozhovore pre agentúru SITA to povedal na margo iniciatívy poslancov HZDS smerujúcej k jeho odvolaniu z funkcie.

Mikloš upozornil, že jeho prípadné odvolanie závisí od rozhodnutia koalície, zatiaľ však neoznačil žiadneho potenciálneho nástupcu na post podpredsedu vlády pre ekonomiku. Podľa slov Mikloša by jeho odvolanie z funkcie „nemalo pozitívny vplyv na slovenskú ekonomiku, ani na reakcie zahraničia.“ Vicepremiér skonštatoval, že snahe o jeho odvolanie predchádzala vynútená rezignácia bývalej ministerky financií Brigity Schmögnerovej, čo podľa neho nebol pozitívny krok.

„Odvolanie súčasnej vlády a následné predčasné voľby by pre Slovenskú republiku znamenali výraznú politickú destabilizáciu, ako aj vážne ohrozenie integračných ambícií Slovenska,“ zdôraznil Mikloš. Uviedol, že činnosť vlády sa v súčasnosti nachádza v kľúčovom období, najmä v oblasti prípravy zákonov potrebných pre uzavretie negociačných kapitol v predvstupovom procese do Európskej únie. Zákony by totiž podľa Mikloša mali byť schválené do konca júla.

Predseda Národnej rady SR Jozef Migaš zvolal na žiadosť skupiny 35 poslancov HZDS mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorej jediným bodom je vyslovenie nedôvery vicepremiérovi pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi. Schôdza sa uskutoční v stredu 13. februára. Ako dôvody poslanci uvádzajú, že poklesla výkonnosť slovenskej ekonomiky a spomalil sa ekonomický rast. Miklošovi vytýkajú aj nedostatočné riešenie situácie v oblasti vysokej miery nezamestnanosti, ktorej miera dosahuje výšku takmer 19 percent.

Pri spracovaní boli použité materiály monitoringu agentúry TRIAS.